Svaly aj bez mäsa

bielkoviny si vieme vyrobiť sami - tvrdí Dr. Mutter

Môže človek žiť iba z rastlinnej stravy? Asi bude prichudý, slabý a unavený...   Nemecký lekár Dr. Mutter tvrdí pravý opak: vitariáni nielen, že majú veľa energie, ale takisto sa môžu pochváliť pevnými svalmi – bielkoviny na to potrebné si ich telo vyrába samo!

Svaly aj bez mäsa

Keby sme mali možnosť porovnať život mäsožravcov a bylinožravcov vo voľnej prírode, uvideli by sme to na vlastné oči. Vysoký príjem bielkovín u mäsožravcov má za následok tvorbu amoniaku v organizme, ktorý je toxický.  Toto dravcov unavuje, umožňuje im podať intenzívny no krátky výkon, a tak často driemu, spia a oddychujú. Bylinožravce jedia naopak len listy, prúty, korienky, plody či rôzne druhy tráv, a pritom dokážu podávať intenzívny výkon niekoľko hodín či dní vkuse.

Rastlinná strava sama o sebe však nepredstavuje vysoký zdroj energie a už vôbec nie zdroj tých správnych bielkovín. Odkiaľ teda pochádza tá vitalita, energia a navyše tak perfektne vyvinutá muskulatúra bylinožravých zvierat?

Bylinožravce majú veľa energie,podávajú vysoký výkon a majú aj dobre vyvinuté svaly. Odkiaľ sa to všetko berie?

Črevné baktérie tvoria  tuk – zdroj energie

Bylinožravce získavajú energiu z tuku, ktorý vzniká v črevách pri spracovaní prijatej vlákniny. Bylinná strava nepredstavuje bohaté zásoby karbohydrátov, črevné baktérie ju však vedia spracovať tak, že sa vytvára tuk – alternatívny zdroj energie.
Ako náhle by organizmus prijal dostatočné množstvo karbohydrátov, vytváranie a spaľovanie tukov by sa zastavilo. Aj z tohto dôvodu je dnes veľa ľudí obéznych – prijímajú príliš veľa cukrov, a tak sa ich nadbytočný tuk nemá kedy odbúrať.

Črevné baktérie tvoria bielkoviny – zdroj svalovej hmoty

Otázkou však naďalej zostáva, z čoho vzniká taká mohutná a vitálna muskulatúra  bylinožravých zvierat? Karbohydráty a tuky na tvorbu bielkovín nestačia...

Odpoveď opäť nachádzame v črevách. V čreve žije približne 100 biliárd (1biliarda = 100 biliónov) baktérií. Práve táto neuveriteľná masa sa stará o dostatok bielkovín tej najvyššej kvality – baktérie, ktoré sú samy bielkovinového pôvodu, produkujú vysokohodnotné  bielkoviny so všetkými životne dôležitými aminokyselinami.  
Do tejto črevnej výbavy spadá okrem bohatstva proteínov aj celý rad aktívnych enzýmov, nenasýtených mastných kyselín, vitamínov – a to najmä vitamínu B12, K2 a celý rad vitaminoidov, ako sú koenzým Q10, L-karnitín, kyselina lipoová, ribóza , čistá bio energia a mnohé iné. 

Črevné baktéria vedia údajne všetko vyrobiť samy - aj bielkoviny na našu svalovú stavbu tela.

Nechýba ani dusík

Na vytváranie dôležitých aminokyselín však uhľohydráty ani tuky nestačia – potrebný je najmä dusík, základná zložka každej aminokyseliny. Odkiaľ sa teda zoberie? Zo vzduchu! Človek prehltne denne 1 až 2 litre dusíka. Nachádza sa totiž vo vzduchu a to vo väčšinovom množstve 70%. Tento dusík teda putuje do čriev a baktériám už nič viac nechýba na to, aby mohli pracovať na vlastnej výrobe bielkovín.

Z hrubého čreva naspäť do tenkého?

Baktérie zdvojnásobia svoje množstvo približne každých 20 až 60minút. Žijú len krátko a denne umierajú v miliónoch, a tak sa uvoľňuje množstvo spomínaných látok v čreve samovoľne. Hrubé črevo však tieto látky vstrebať nemôže. Vstrebáva ho tenké črevo a to za pomoci takzvaného refluxu, spätného pohybu čriev cez takzvanú Bauhinovu záklopku (prechod medzi tenkým a hrubým črevom, latinsky Valva ileocaecalis). Látky sa v tenkom čreve ľahko vstrebávajú cez klky do celého tela.

Tento mechanizmus vysvetľuje, že v črevách každého bylinožravca, a teda aj bylinožravého človeka, je uložená schopnosť vlastnej produkcie bielkovín. Baktérie v čreve nežijú len tak pre radosť, ale produkujú mnohé látky, ktoré sú neraz úplne totožné s telovými látkami. Revolučným poznatkom je, že by baktérie boli schopné vytvárať bielkoviny, základné stavebné častice každej ľudskej bunky. Existujú nejaké dôkazy? Existujú ...

Svaly vieme získať aj zo zelenej stravy - dopomôžu nám k tomu črevné baktérie.

Tajomstvo odhalené - v Papua Novej Guinei

Nevídaná produkcia bielkovín v ľudskom čreve bola dokázaná pri vedeckom pozorovaní domorodcov z Papua Novej Guiney. Domorodci tu prijímali len surové rastlinné bohatstvo. Ich denný príjem bielkovín neprekračoval 34 gramov, čo je oveľa menej ako odporúčaná dávka pre dospelého človeka v civilizovanom svete. Napriek tomu, že domorodci prijímali len rastlinné bielkoviny a to malé množstvo, boli telesne dobre vyvinutí, vysoko vitálni, energickí a na počudovanie všetkých – nejavili žiadne známky civilizačných ochorení.

Jediná anomália, ktorá sprevádzala zdravie týchto ľudí, sa ukrývala v črevách. V ich stolici sa totiž našli vysoké hladiny bielkovín. Hladina bielkovín bola oveľa vyššia, ako hladina bielkovín z rastlinnej potravy, ktorú prijali. Ako mohlo dôjsť k takejto pozitívnej bilancii?  Keďže obyvatelia nevykazovali žiadne chorobné známky a ani známky podvýživy, odbúravanie zásob z tela sa vylúčilo. Po niekoľkých experimentoch, testoch a overovaniach došli vedci k záveru, že organizmus vitariánov z Guiney si musí bielkoviny vyrobiť sám – a to v čreve. 

Výsledky boli uverejnené vo vedeckých periodikách v 70. rokoch minulého storočia. Od tej doby sa o tento princíp fungovania nikto nezaujímal. Možnosť, že by si človek mohol všetko, čo potrebuje, vyrobiť sám, by sa nemusela páčiť potravinárskej lobby.
Škoda. Zastavenie masovej produkcie mäsa by znamenalo významný krok pre zlepšenie podmienok, v ktorých žijeme. Voda, pôda, vzduch, ale aj sám človek by tak mali možnosť uzdraviť sa a odštartovať novú, lepšiu životnú éru...

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

MUTTER, Joachim: Grün essen. Die Gesundheitsrevolution auf Ihrem Teller. Kirchzarten bei Freiburg: VAK Verlags GmbH.

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 71