Etika stravovania: mäso, mlieko a vajcia

Etika odráža inteligenciu človeka. A to, čo robíme zvieratám, je extrémne kruté.

Každý človek si môže robiť čo chce, aj nesprávne rozhodnutia. Ale ubližovať pri tom druhým, a hlavne slabším nevinným tvorom neschopným sa brániť, to nie je vôbec etické. A to väčšina ľudí robí a podporuje denne – robia to zvieratám, ktoré nás bezhranične milujú a dôverujú nám. Podporujete to aj vy?

Etika stravovania: mäso, mlieko a vajcia

Realita horšia, ako ste si mysleli. Kto si zaslúži takýto osud?

Realita je horšia ako nočné mory. Ale pre zvieratá chované na farmách a družstvách v intenzívnom poľnohospodárstve a zabíjané na bitúnkoch je to neuniknuteľná realita. Nadišiel čas, aby ste sa dozvedeli o tejto úplne bežnej krutosti, s akou sa zaobchádza so zvieratami chovanými na jedlo, a potom pochopíte, prečo sa milióny súcitiacich ľudí nadobro rozhodli vzdať sa mäsa na svojom tanieri. Takto bol zachytený chov zvierat v dokumente Meet your meat.

Sliepky a morky

Sliepky sú možno tými najzneužívanejšími zvieratami na planéte. Žijú v prepchatých špinavých halách po desiatkach tisícok, vo vlastných výkaloch a spolu s mŕtvymi sliepkami, ktoré zomreli na infarkt alebo zo stresu. Niektoré dokonca zomierajú od hladu – sú zmrzačené z toho, že narástli také veľké a také tučné, že ich nohy nedokážu udržať ich vlastnú váhu, a to ich robí neschopnými dostať sa k potrave.

Po tom, čo boli geneticky zmanipulované a kŕmené antibiotikami na urýchlenie ich rastu, to ich srdcia a nohy často nevydržia. Časté sú infarkty, zmrzačené nohy a iné znetvorenia. A tak zamestnanci na farme zabíjajú choré zmrzačené morky v hale palicami, pričom zvieratá často zostávajú pri vedomí a trpia. So zvieratami sa zaobchádza horšie ako s neživými vecami.

Zvieratá dorastené na zabitie sa prevážajú na bitúnok. To sa deje aj v extrémnom počasí a samozrejme bez toho, že by mali k dispozícii vodu alebo jedlo. Robotníci ich nahádžu do kamiónov na prevoz a na mieste bitúnku ich vysypú. Na bitúnku idú sliepky alebo morky v jednom rade zavesené za nohy na miesto, kde sa im pri ich plnom vedomí zaradom podrezáva krk. Veľa z nich zostáva ešte v živom stave, kým sa dostanú na miesto, kde sa im odstraňuje perie. Ale ak si myslíte, že to nemôže byť horšie, čítajte ďalej...

V malých drôtených klietkach býva zavretých 5 až 11 sliepok, ktoré znášajú vajcia.

Sliepky na vajcia

V malých drôtených klietkach býva zavretých 5 až 11 sliepok, ktoré znášajú vajcia. Zvieratá by sa v takýchto hrozných podmienkach mohli zblázniť a mohli by na seba útočiť, takže sa im s tvrdou čepeľou bolestivo vypaľujú zobáky. Počas svojho úbohého života nemôžu sliepky robiť nič, čo je pre ne prirodzené. Priemerne trvá sliepke v týchto podmienkach 34 hodín, kým znesie len jedno vajce. Keď produkcia vajec klesne, výrobcovia často šokujú telá sliepok tým, že ich presunú do iného cyklu, kde sú kŕmené, ale veľa sliepok už predtým v klietkach zomrelo od hladu. Keďže sú ich kosti extrémne krehké a ich telá slabé, až 90 % sliepok má dolámané kosti a je zničených už keď idú na bitúnok.

Veselá vs. šialená krava

Hovädzí dobytok sa kastruje a odtínajú sa mu rohy. Zvieratám sa opakovane vypaľujú značky, bez liekov proti bolesti. Aby zvieratá išli tam, kam chcú robotníci, tí ich často usmerňujú elektrickými palicami.

V Spojených štátoch USDA dovoľuje, aby mäso zo zvierat aj napríklad s rakovinovými léziami bolo certifikované ako USDA čisté.Takže zranenia a choroby sa často neliečia.

Do jedného roka sa prekŕmený dobytok naloží na kamióny a preváža sa, za každého počasia. Na bitúnku sa veľkým vykŕmeným zvieratám visiacim za nohu podreže hrdlo a mnohé zvieratá sú aj s roztrhanou kožou stále pri plnom vedomí.

Na nasledujúcom obrázku vidíte, v akej čistote žijú býky chované na mäso na slovenských družstvách. Môžete hádať, v čom ležia.

Toto sú býky na mäso na bežnom družstve na Slovensku. Hádajte v čom to ležia a stoja?

Kravy na mlieko sú na tom dokonca ešte horšie

Dokonca aj keď kravy majú mlieko z toho istého dôvodu ako ľudia – pre svoje mláďatá, aj tak sa na dnešných farmách s kravami – matkami –  nezaobchádza o nič lepšie ako so strojmi. Podľa dokumentu Meet your meat je 40% kráv dobitých už predtým, ako sa dostanú na bitúnok.

Kravy sa niekoľkokrát denne napájajú na dojace stroje a tieto stroje ich často zraňujú. Na konci svojho života sú buď poslané rovno na bitúnok alebo na aukcie jatočného hovädzieho dobytka. Viac ako 100 000 kráv ročne nie je schopných ani len vystúpiť z kamiónovej prepravy.

Keď kravy dojíme na mlieko, berieme ho teliatkam, ktoré by naň mali mať právo.

Keď kravy dojíme na mlieko, kradneme ho týmto teliatkam, ktoré naň majú právo.

Kravy majú mlieko pre svoje potomstvo, nie pre ľudí. Kravy sú oplodnené, aby stále produkovali mlieko a ich teliatka sú od nich odtrhnuté ihneď po narodení, čo spôsobuje obom z nich hlboký stres. Mnohí poľnohospodári natlačia novonarodené teliatka do tesných ohrádok, kde sa nemôžu ani len otočiť alebo si pohodlne ľahnúť. Ak konzumujete mlieko, podporujete tento priemysel. Teliatka, ktoré ledva môžu ledva kráčať, pretože ich svaly sú veľmi slabé kvôli tomu, že ich nemohli dostatočne používať a nemajú dostatočnú výživu, sa tiež často predávajú na aukciách.

Prasa

Matkám ošípaným, ktoré sú ako tehotné stiesnené v malých boxoch, ľudia neumožnia počas obdobia ich tehotenstva ani len sa otočiť. Prvýkrát, kedy sa tieto zvieratá nadýchnu čerstvého vzduchu bude, keď sa budú viezť na kamióne do bitúnku. Mnohé sa zbláznia z totálneho nedostatku akýchkoľvek podnetov.

Krátko po narodení majú malé prasiatka bolestivo znetvorené uši, odseknuté zuby a odrezané chvosty a sú tiež vykastrované bez akýchkoľvek tlmičov bolesti. Prasiatka, ktoré nerástli dostatočne dlho, sú zabité tak, že ich hodia a tresknú hlavou o podlahu.

Rovnako ako sliepky, aj prasatá rastú tak rýchlo, že nemôžu normálne chodiť. Ich končatiny jednoducho nedokážu zvládnuť ich liekmi vyvolaný objem. Áno, je to naozaj tak aj na Slovensku (viď nasledujúci obrázok). Veľa ošípaných ochorie alebo sa zraní, ale nie sú oslobodené z ich biedy, pretože kým sú nažive, majú šancu poskytnúť výnos svojej spoločnosti.

Slovensko: prasatá sa ani nedokážu postaviť na vlastné nohy.

Premiestňovanie prasiat často prebieha práve ich drastickým bitím dverami boxu a je to jeden z najčastejších spôsobov ich týrania. Prasatá sa prepravujú v extrémne tesných podmienkach, často sa vezú na druhých zvieratách a zomierajú napríklad na dehydratáciu. V skutočnosti do bitúnkov príde 400 000 prasiat ročne, ktoré nie sú schopné ani len vystúpiť z prepravy. 100 000 prasiat príde mŕtvych, ale to sú len čísla udané priemyslom. Avšak reálne čísla môžu byť omnoho vyššie.

Peklo?

Niektoré prasatá sú upálené zaživa vo vriacich nádobách na odstraňovanie srsti!

Ľudská etika voči zvieratám

Niektorí ľudia hovoria, že dôvody proti zraňovaniu alebo zabíjaniu zvierat sú podobné dôvodom proti zraňovaniu alebo zabíjaniu ľudí. Dokazujú, že zabitie zvieraťa môže byť rovnako ako zabitie človeka ospravedlnené len v extrémnych podmienkach. Konzumácia živej bytosti len pre jej chuť, pohodlie alebo zo zvyku neospravedlňuje. Dodávajú, že ľudia, na rozdiel od zvierat, si sú morálne vedomí svojho správania a majú na výber.

Dôvody proti zraňovaniu alebo zabíjaniu zvierat sú podobné dôvodom proti zraňovaniu alebo zabíjaniu ľudí.

Zvieracie vedomie

Etologička Jane Goodall uviedla v knihe The Inner World of Farm Animals, že „farmové zvieratá cítia radosť a smútok, nadšenie a nevôľu, depresiu, strach a bolesť. Sú oveľa citlivejšie a inteligentnejšie, ako sme si kedy predstavovali“. V roku 2012 skupina známych neurovedcov uviedla v „Cambridgeskej deklarácii o vedomí u neľudských živočíchov“, že všetky cicavce a vtáky (ako farmové zvieratá) a iné zvieratá vlastnia neurologické substráty, ktoré vytvárajú vedomie a sú schopné zažívať citové stavy.

Bolesť

Spory sa často točia okolo otázky, či neľudské organizmy majú schopnosť cítiť bolesť. Ale stúpili ste už svojmu psovi na labku a on sa neozval? 

Ak by sa ukázalo, že zvieratá trpia rovnako ako ľudia, potom by sa tvrdenia proti ľudskému utrpeniu mohli rozšíriť aj na zvieratá. Jednou z rovnakých reakcií je jav pozorovaný u ľudí a niektorých zvierat a podobný nervovému zrúteniu.

Nemáte radi zvieratá?

Nemáte radi zvieratá? Nemáte k nim žiadny vzťah? Ale to predsa nie je dôvod na to, aby sme ich týrali, zabíjali a ubližovali im.

Ako poznamenal John Webster, emeritný profesor živočíšnej výroby na Univerzite v Bristole: ľudia sa domnievajú, že inteligencia sa spája so schopnosťou trpieť, a pretože zvieratá majú menšie mozgy, trpia menej ako ľudia. To je neúspešný kúsok logiky, cítiace zvieratá majú schopnosť zažívať radosť a sú motivované ju hľadať, musíte len sledovať ako kravy a jahňatá hľadajú a užívajú si radosť, keď ležia s hlavami zdvihnutými k slnku za perfektného anglického letného dňa. Presne tak, ako ľudia.

Aj zvieratá cítia bolesť.

Výhovorky, výhovorky... 

Keď sa už ľudia rozhodnú robiť veci, ktoré sú rozporuplné, a ktoré majú problém obhájiť, zažívajú stav kognitívnej disonancie, ktorý vedie k racionalizovaniu, popieraniu alebo dokonca k sebaklamu.

Experiment z roku 2011 zistil, že keď sa do pozornosti ľudí dostane to, ako jedenie mäsa ubližuje zvieratám, ľudia majú tendenciu pripísať zvieratám menej mentálnych schopností v porovnaní s tým, keď na ubližovanie nie sú upozornení. Toto je špeciálne očividné, keď ľudia očakávajú, že budú jesť mäso v blízkej budúcnosti. Takéto popieranie robí pre ľudí jedenie zvierat menej nepríjemným.

Informácie naznačujú, že ľudia, ktorí konzumujú mäso zachádzajú do krajností, aby sa pokúsili vyriešiť morálne rozpory medzi ich vierou a správaním sa tým, že upravujú svoje presvedčenia o tom, čo sú zvieratá schopné cítiť. Etickí vegetariáni však tvrdia, že by ľudia mali zmeniť skôr svoje správanie ako podporujúce presvedčenia.

Zvieratá dokážu cítiť radosť, lásku, ale aj bolesť.

Ľudská strava

Ak teda jete mäso, mlieko a vajcia, tak jete:

  • mäso zo zvierat, ktoré boli kŕmené antibiotikami na urýchlenie rastu.
  • zvieratá sú kŕmené zmeskami najčastejšie aj z geneticky modifikovaných potravín a nemajú žiadnu pre nich prirodzenú stravu. Napríklad krava vo veľkovýrobe za celý život neochutná pre ňu prirodzenú potravu – trávu a seno.
  • mäso zo zvierat, ktoré žili vo veľmi špinavých podmienkach.
  • mäso zo zvierat, ktoré boli týrané a v strese vždy, keď zbadali človeka.
  • mäso zo zvierat, ktoré sa často zbláznili z obmedzeného priestoru, z malého množstva stimulov a z prístupu ľudí.
  • mäso zo zvierat, ktoré sa nevedeli ani postaviť na nohy, pretože ich nohy neudržali ich rýchlo nadobudnutú váhu.
  • mäso a iné výrobky z chorých zvierat, ktoré mohli trpieť aj rakovinou.
  • mlieko, ktoré malo patriť teliatkam, ktoré sú hneď po narodení oddelené od matky.
  • vajcia sliepok, ktoré v živote nevideli slnko a žijú napchaté v tesných kovových klietkach.

Okrem toho, že takéto stravovanie je veľmi neetické, takéto potraviny nie sú ani vôbec zdravé. Všetky tieto živočíšne potraviny obsahujú mnohonásobne menej pôvodných živín, ako obsahovali v minulosti, keď sa zvieratá pásli celé dni vonku, boli na slnku a mali pohyb.

Všetky emócie a stres, ktorý zvieratá v týchto podmienkach zažívajú, zostávajú v ich tele. Pred smrťou sa im napríklad zo strachu vyplavuje do krvi množstvo adrenalínu. To všetko je aj na vašom tanieri.

Záver

Prosím, porozmýšľajte o tom. Vždy, keď si sadáte za stôl, robíte rozhodnutie. Vyberte si aspoň bio vegetariánstvo. Urobte to pre zvieratá, pre životné prostredie a urobte to pre svoje zdravie. Ak si mäso naozaj nechcete odoprieť, vedzte, že niekedy ľudia jedli mäso len výnimočne, možno raz za týždeň. Dnes je to trikrát denne.

Tip Vitariána

Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť. Odporúčame Vám pozrieť si na túto tému: krátky dokument Meet your meat a dokument Earthlings. Inšpirovať sa môžete aj dokumentom Cowspiracy a určite nezabudnite navštíviť aj zvieratá na vašom najbližšom družstve. Budete prekvapení.

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

www.youtube.com
en.wikipedia.org

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 90