„Je to jedlo bezlepkové?” Kto položí túto otázku v reštauráciách, má teraz oveľa lepšie šance na priaznivú odpoveď ako pred niekoľkými rokmi. A v supermarketoch značne vzrástla ponuka bezlepkových výrobkov.
Tento trend stále viac upozorňuje na dlho relatívne neznámu chorobu: celiakiu. Postihnutí neznášajú proteín glutén, ktorý sa nachádza v pšenici, raži, jačmeni, pšenici špalde a ďalších obilninách. Ak konzumujú potraviny obsahujúce lepok, často trpia nevoľnosťou, hnačkou a nadúvaním. Ale choroba sa môže tiež prejaviť únavou, depresiami alebo nespavosťou. Pretože pri celiakii sa tenké črevo trvale zapaľuje, živiny nie sú absorbované telom v normálnej miere, môže to viesť k chorobe z podvýživy.
Liečba je jednoduchá, avšak obmedzujúca: vyhýbať sa lepku. To znamená okrem iného: žiadna pšeničná žemľa, žiaden ražný chlieb, žiadne cestoviny z tvrdej pšeničnej krupice, žiadne obaľované mäso, žiadna pizza, žiadne knedle, žiadne pivo. Ovos je naproti tomu v poriadku.
V Nemecku žijú aktuálne asi traja z 1000 ľudí s touto diagnózou, - v porovnaní s inými európskymi krajinami je toto číslo nápadne malé, kde sú postihnutí skôr deviati z 1000. Odborníci preto už dlhšie vychádzali z vysokého počtu neohlásených prípadov.
Toto naznačuje aj nová štúdia. Tím vedený Martinom Laassom z TU Dresden píše v „Ärzteblatt”, že hodnoty protilátok v krvi poukazujú u 0,8 percent z 12 000 vyšetrených detí a dospievajúcich na celiakiu. Diagnózu dostalo len 0,07 percenta. Na deväť detí s už známou celiakiou pripadá potenciálne 97 novo identifikovaných deti, píšu výskumníci. S výhradou, že sa museli spoliehať iba na krvné testy. V praxi sú vlastne potrebné na potvrdenie diagnózy črevné biopsie. Je teda potrebné predpokladať, že počet mladých celiatikov v štúdii bol o niečo nadhodnotený. Ale aj keď toto zoberieme do úvahy, zostáva rozdiel medzi objavenými a nepoznanými prípadmi značný.
Počet diagnostikovaných prípadov sa zvyšuje
Celkovo je choroba diagnostikovateľná dnes častejšie ako ešte pred niekoľkými rokmi. To spočíva z jednej strany určite v tom, že choroba sa stala známejšou. Lekári rozmýšľajú skôr o tom, že celiakia by mohla vyvolať ťažkosti. Alebo často trpiaci na bolesti žalúdka sami požadujú u lekára príslušné testy. Ak sa nejaká choroba hľadá častejšie, častejšie sa aj zistí - počet neohlásených prípadov sa znižuje.
Podľa Stallmacha môžu zmeny životného štýlu v posledných desaťročiach tiež hrať úlohu - vrátane zvýšenia spotreby pšenice. To by znamenalo: existuje len málo neobjavených prípadov, ale celiakia sa objavuje skutočne častejšie.
Že počet diagnóz sa zvyšuje, potvrdzuje tiež malá štúdia súkromnej zdravotnej poisťovne DKV. Poisťovňa zisťovala, ako často podávali pacienti v rokoch 2010-2014 recepty, na ktorých bola zaznamenaná diagnóza. Ak to bolo v roku 2010 ešte len 1 462 poistencov, v roku 2014 narástol ich počet na 2 276. Celkový počet poistencov sa v tomto období mierne znížil.
Poisťovňa vidí tento trend pozitívne. Predchádzajúce štúdie už ukázali, že mnohí ľudia majú neznášanlivosť lepku a nevedia nič o tom, hovorí Wolfgang Reuter z DKV. Rastúce diagnostické čísla znamenali: viac ľudí môže profitovať z bezlepkovej diéty - ľudia, ktorí predtým možno mali ťažkosti a nevedeli prečo.
Ako môže vlastne dôjsť k tomu, že choroba ostáva nezistená, ak ide ruka v ruke s akútnymi príznakmi od hnačky po depresiu? Na jednej strane to môže dlho trvať, kým lekár stanoví správnu diagnózu. Postihnutí sa asi uspokoja s tým, že majú dráždivé črevo. Na druhej strane nevykazujú všetci celiatici príznaky, u niektorých prebieha ochorenie takmer nenápadne.
Či títo ľudia majú z toho výhodu, že sa vzdajú lepku, nie je úplne objasnené. Chorobou vyvolaný, dlhotrvajúci nedostatok živín by ale mohol napríklad urýchliť v starobe stratu kostnej hmoty. Okrem toho majú postihnutí mierne zvýšené riziko vzniku lymfómu (rakoviny) v čreve.
Čo robiť pri podozrení?
Celiakia nie je jediným ochorením, pri ktorom obilie, obzvlášť pšenica, môže spôsobiť problémy. K tomu príde alergia na pšenicu, ktorá sa môže prejaviť okrem iného vyrážkami, svrbením oči alebo opuchom v ústach. Postihnutí majú v spojitosti s konzumáciou pšenice podobné príznaky ako celiatici. Krvné hodnoty a biopsie však ukazujú, že nejde ani o túto chorobu, ani o alergiu na pšenicu. Zatiaľ neexistuje žiadny test, s ktorým by sa toto utrpenie dalo jasne identifikovať - možno sú za tým rôzne príčiny.
Kto má podozrenie, že trpí celiakiou, tomu Stallmach dôrazne odporúča hovoriť s lekárom a dať si urobiť test na protilátky, namiesto ihneď sa natrvalo zriecť potravín obsahujúcich lepok. Lebo detekcia choroby po dlhšom sa zrieknutí gluténu je ťažká.
A ešte: Kto sa po ráznej zmene stravy náhle cíti lepšie, to nemusí nutne znamenať, že mu lepok škodil. Uvedomelejšie stravovanie, zmenený výber jedál a pocit, urobiť niečo dobré pre seba, sa môžu skrývať taktiež za týmto pocitom blaha. Inými slovami: také diéty majú placebo efekt.
Záver
Počet ľudí, trpiacich na neznášanlivosť lepku stále stúpa. Veľa prípadov zostáva aj nezistených. Ale vyvarujme sa aj druhému extrému – nežiadajme v reštauráciách bezlepkové jedlá bez príčiny, môžeme si tým len uškodiť.
Tip Vitariána
Aj keď vyslovene netrpíte chorobou s názvom "celiakia", môžete vylúčením varených a pečených potravín obsahujúcich lepok len profitovať.
Ak pšenicu, tak naklíčenú - to v nej zníži obsah lepku a nerozpustnej vlákniny a zvýši obsah kyseliny listovej a rozpustnej vlákniny.
Ak cestoviny, tak si veľmi jednoducho nastrúhajte cuketové špagety!
