Oči a tma

Škodí očiam čítanie v tme?

V detstve ma moja matka varovala pred čítaním v tme, pretože by som si mohol pokaziť oči. Máme sa pridržiavať rád našich matiek a okolia?

Oči a tma

Najdôležitejšia výzbroj pre jednu z prvých činnosti nášho života je pútavá kniha a baterka. Ešte si natiahnete cez hlavu posteľnú prikrývku a perfektný zločin je hotový. Podľa zákona nie je čítanie pod perinou trestným činom, ale mnohí rodičia to stále zakazujú. Pritom zabúdajú aj dospelí pri príjemnom listovaní v knihách počas daždivých nedieľ alebo v chmúrne dni v kancelárii zapáliť svetlo.

Ak vás rodičia v detstve karhali, že nemáte čítať pri slabom svetle, lebo si pokazíte oči, karhali vás zbytočne. Aj lekár potvrdzuje, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Čítanie pri slabom osvetlení očiam neškodí, podľa očného lekára sa znižuje kontrast, videnie a čítaný text nie je zreteľný. Až sa napokon stane, že text nie je rozoznávaný vôbec. „Oči majú schopnosť vidieť text iba do určitého osvetlenia a keď nie je dostatočné, tak povedia dosť a písmenká jednoducho nevidíme,“ vysvetľuje Pavol Veselý. 

Odborníci vidia háčik skôr v tom, že slabšie osvetlenie núti čitateľa znižovať vzdialenosť medzi knihou a očami, aby lepšie dovidel na text. Tým, že objekt, na ktorý sa dívame, je príliš blízko, svaly očí sa skôr unavia a vtedy sa môžu dostaviť aj bolesti hlavy.

Čím slabšie je svetlo pri čítaní, tým viac zmiešaných signálov dostávajú svaly oka. Na jednej strane sa uvoľňujú, aby zozbierali čo najviac svetla, na druhej strane sťahujú, aby sme dokázali dostatočne zaostriť na text.

Aké sú rýchle dôsledky? Ako sme už uviedli, pri čítaní v prítmí hrozia bolesti hlavy. Ďalej sa môžu vyskytnúť aj sčervenané oči. Kruhový sval musí pracovať tak, aby sa šošovka nastavila na veľkosť písmen. Farebné kontrasty zoslabnú a obraz je cez široko otvorenú zrenicu mierne neostrý. „Škodlivé to nie je, pokiaľ si môžu oči cez noc znovu oddýchnuť,“ potvrdzuje aj Frank Schaeffel, ktorý skúma krátkozrakosť na Fakultnej očnej klinike v Tübingene. Obavy by sme ale mali mať z iného: krátkozrakosti.

Čítanie v tme nie je škodlivé, problémom je, ak začneme skracovať vzdialenosť medzi textom a knihou.

Domasedi von!

Príčina utrpenia je príliš dlhá očná guľa. A tu svetlo skutočne hrá rolu. Frank Schaefel o tom hovorí, že pri experimentoch sa zistilo, že jasné osvetlenie brzdí nárast dĺžky očnej buľvy.

Pre zaujímavý pokus Schaeffel a kolegovia vybavili sliepky rozptylovými šošovkami a vystavili ich štyri alebo päť dní slabému, bežnému laboratórnemu alebo dennému svetlu. Rozptylové šošovky sa bežne používajú v okuliaroch a kontaktných šošovkách na korekciu krátkozrakosti. V experimente podnietili u všetkých sliepok očné buľvy k rastu. Výsledok: sliepky vystavené dennému svetlu zmenili svoje buľvy oveľa menej než ostatné, stali sa menej krátkozrakými.

Aj u ľudí potvrdil výskum toto pozorovanie – naposledy štúdia zo začiatku januára 2014. Stephen J. Vincent a kolegovia z Queensland University of Technology vybavili  102 školských detí svetelnými senzormi. Porovnanie ukázalo, že emetropické (normálne vidiace) deti strávili denne v priemere dobré dve hodiny na dennom svetle, krátkozraké deti len asi jeden a pol hodiny.

Jas prináša oku šťastie

Zodpovedným za tento efekt bol podľa výskumníkov ako hormón šťastia známy neurotransmiter dopamín, ktorý sa tvorí pri jase v sietnici oka. Cez dopamín sa prestaví oko napr. z denného na nočné videnie a táto látka poskytuje lepšie rozlíšenie cez deň. Súčasne dopamín zrejme zastaví dĺžkový rast očnej buľvy - pokiaľ je dostatok denného svetla. "Skutočnosť, že my niekedy strávime väčšinu nášho času v umelo osvetlených miestnostiach, príroda zrejme nemohla vedieť," povedal Schaeffel.

Denné svetlo je pre oči dôležité, zabraňuje krátkozrakosti.

Príležitostné čítanie pri slabom svetle považuje napriek tomu za neškodné, pretože deti spravidla čítajú pod perinou len pár minút, a potom sú unavené a to nepostačuje  na trvalé ovplyvnenie zrakovej schopnosti. Podobne je tomu tak pravdepodobne aj pri  čítaní v tme na smartfónoch a svetelných e-čítačkách. Svetlo prístrojov je príliš slabé na to, aby sme mohli v noci dlhšie z nich uvoľnene čítať. Pri dlhej dobe čítania, ako je tomu napríklad pri domácich úlohách alebo kancelárskej práci sa potom však odporúča jasné osvetlenie, aby sa tiež udržala schopnosť koncentrácie.

Či sa človek stane krátkozrakým, v konečnom dôsledku závisí na mnohých faktoroch, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Okrem dostatku denného svetla hrá rolu aj genetická predispozícia a pozorovacie návyky. Tak sú osoby, ktoré dlho sedia pri počítačoch alebo nad knihami vystavené zvýšenému riziku. Predovšetkým, kto nad svojimi knihami sedí veľmi blízko, sa pravdepodobne dostane do problémov. Totiž, ak budete čítať z príliš krátkej vzdialenosti, najostrejší obraz sa vytvorí trochu za sietnicou. Očná buľva potom rastie proti ostrému obrazu a veľmi sa predĺži. Že knihomoli spravidla dostávajú tiež málo denného svetla, zvyčajne efekt zosilní.

Záver

Trvalo málo svetla skutočne zvyšuje riziko stať sa krátkozrakým. Avšak doby čítania pod perinou sú príliš krátke na to, aby mohli spôsobiť chybné videnie. Napriek tomu by deti mali byť ostražité: koho pristihnú, tomu hrozí zákaz televízie, zrušenie vreckového a väčšia kontrolu v najbližších nociach. 

Tip Vitariána

Čo sa týka stravy, na oči pôsobí dobre betakarotén, ktorý sa nachádza napríklad v mrkve, tekvici, paradajkách, bobuľovitom ovocí, broskyniach, marhuliach, mangu, pomarančoch a rakytníku.

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

DER SPIEGEL
primar.sme.sk

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 71