Treba sa báť pohlavných chorôb?

Rozhovor s MUDr. Milan Gajdošom, uznávaným slovenským urológom

Sexualita a s ňou idúce pohlavné choroby sú staré ako ľudstvo samo. Dnes má ľudstvo oproti situácii pred 100 a viac rokmi výhodu v tom, že má na mnohé ochorenia účinné lieky, pozná kvalitnejšie preventívne opatrenia a má vyšší hygienický štandard.

Treba sa báť pohlavných chorôb?

Ahoj Milan, môžeš sa nám krátko predstaviť?

MUDr. Milan Gajdoš, MPH , pracujem ako súkromný urológ v Piešťanoch a Bratislave v ambulantnej sfére a v centre jednodňovej chirurgie Prochirurgia v Bratislave, Ružinove. Venujem sa problematike andrológie (mužskej sexuológie), diagnostike a liečbe ochorení prostaty a problematike inkontinencie moču u žien. Som členom Slovenskej urologickej spoločnosti a Americkej asociácie urológov. Vykonal som a v súčastnosti sa zúčastňujem viacerých výskumných projektov v oblasti nádorových ochorení prostaty a úniku moču u žien.

Treba sa báť pohlavných chorôb?

Sexualita a s ňou idúce pohlavné choroby sú staré ako ľudstvo samo. Dnes má ľudstvo oproti situácii pred 100 a viac rokmi výhodu v tom, že má na mnohé ochorenia účinné lieky, pozná kvalitnejšie preventívne opatrenia a má vyšší hygienický štandard. Pozná ale aj nové choroby, ktoré vie liečiť ale ešte nie vyliečiť (mám na mysli napríklad AIDS). Niektorých pohlavných chorôb sa treba báť menej a niektorých viac. Báť sa treba najmä vtedy, ak vedieme promiskuitný spôsob života s nízkym hygienickým štandardom, absenciou preventívnych opatrení a v nízkom imunitnom statuse.

Aký typ sexu je najviac rizikový? A aký najmenej?

Jednoznačne je najrizikovejší drsný sexuálny análny styk medzi homosexuálmi bez použitia kondómu. Potom nasleduje nechránený vaginálny styk a následne orálny sex. Ale na tento štatistický rebríček by som sa v konkrétnom živote nespoliehal, najbežnejším príkladom je napríklad kvapavka mužov po orálnom sexe s partnerkou trpiacou na kvapavkovú angínu.

Aký je najčastejší spôsob nákazy?

Najčastejší spôsob nákazy je klasický vaginálny nechránený styk vzhľadom na to, že sa najčastejšie praktizuje. Samozrejme toto tvrdenie neplatí univerzálne pre všetky druhy pohlavných chorôb.

Čo vieme urobiť sami aby sme zabránili infekcií?

Infekcia sa prenesie vtedy ak je dostatočne virulentný kmeň baktérií, vírusov alebo plesní v donorovi (darcovi infekčného agens) , ak je dostatočné množstvo mikroorganizmov na prenos infekcie , ak nie je bariéra, ktorá by zabránila prieniku infekcie (napríklad kondóm, vrstva sekrétov, atď ) a ak je vnímavý organizmus – príjemca infekcie s nízkym imunologickým statusom, neschopný sa brániť invázii infekčného agens. Z toho vyplýva, čo vieme urobiť : 1. Ak sme nosiči infekcie, treba sa vyliečiť. 2. Ak sme potenciálni príjemcovia infekcie, treba sa brániť budovaním dobrého imunitného stavu organizmu, viesť nepromiskuitný sexuálny život, dodržiavať vysoký hygienický štandard a urobiť ochrannú bariéru (kondómom). Vhodným preventívnym opatrením sú testy na pohlavné choroby pred úvodom do sexuálneho života s konkrétnym partnerom.

Je pohlavný styk s príslušníkmi iných etník a rás nebezpečnejší?

Jednoznačne treba povedať že je. Vyplýva to z našej lepšej obranyshopnosti pred mikroorganizmami z našej geografickej lokality v ktorej žijeme, ktoré náš imunitný systém pozná lepšie a vie sa im lepšie brániť.

Ako postupovať po nechránenom styku ak sa bojíme infekcie?

Ihneď po styku sa treba vymočiť, po análnom sexe mať čo najskôr stolicu , po orálnom styku vypľuť obsah dutiny ústnej . Následne použiť aspoň detergenty (mydlo), lepšie dezinfekčný roztok a omyť vonkajší genitál, prípadne si spraviť výplach pošvy, dutiny ústnej alebo konečníka dezinfekčným roztokom (napríklad roztokom Betadinu). Vo všeobecnosti treba povedať, že mikroorganizmus sa pokúsime vypláchnuť z miesta invázie, rozrušiť biofilm, v ktorom môže perzistovať, prípadne ho priamo dezintegrovať použitím dezinfekčného prostriedku. Istotu ale môžete získať až po absolvovaní testov na pohlavné choroby u svojho urológa, gynekológa alebo kožného lekára. Tieto testy ukážu, ako ste boli efektívni v opatreniach, ktoré som spomenul vyššie.

Zdrave milovanie

Aká je pravdepodobnosť nákazy rôznych chorôb? (HIV, rakovina kŕčka, HPV...) A ako sa môžu liečiť?

Sú známe prípady párov, ktoré spolu sexuálne žijú, kde jeden má infekciu HIV a druhý nie. Sú ale známe aj prípady, kde po jedinom vaginálnom styku došlo k nákaze HIV infekciou. Štatisticky je veľmi ťažké povedať, aká je pravdepodobnosť infekcie, ak súložíme s pohlavne nakazenou osobou. Ak máme dobrú imunitu, táto nám vie intenzívne pomôcť. Typickým príkladom je spontánna eradikácia infekcie HPV (human papiloma virus) u ľudí s dobrou imunitou. Treba ale povedať aj to, že spontánna eradikácia HIV (vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti) je mimoriadne raritná. Čo sa týka liečiteľnosti vírusových pohlavných infekcií (napríklad HPV alebo HIV) platí, že tieto infekcie vieme liečebne ovplyvniť, ovplyvniť životný cyklus týchto vírusov a ovplyvniť imunologický profil pacienta s takýmito infekciami v jeho prospech, ale nevieme zabezpečiť jednoznačnú eradikáciu týchto vírusov z organizmu. V prípade HPV je podstatnou informácia o možnosti preventívneho očkovania proti niektorým rizikovým (onkogénnym) typom HPV a ďalšou podstatnou informáciou pre ženy je potreba preventívnych gynekologickým vyšetrení, ktorých cieľom je minimalizovať riziko rakoviny krčku maternice, ktorá môže byť asociovaná s HPV infekciou. Treba povedať, že žena , ktorá chodí na kvalitné preventívne gynekologické vyšetrenia má minimalizované riziko smrti na rakovinu krčku maternice. Známa je aj skutočnosť, že ženy mužov, ktorí podstúpili obriezku majú nižšie riziko vzniku rakoviny krčku maternice.

Aké typy HPV existujú, ako sú rizikové a ako sa HPV infekcii brániť?

HPV – human papiloma vírusov je 100 druhov. Niektoré radíme medzi low- risk, číže nízkorizikové. Sú to obvykle tie, ktoré spôsobujú len kozmeticky rušivé genitálne bradavice. Iné sú high – risk, vysokorizikové, to sú tie, ktoré sú asociované s rakovinou krčku maternice, rakovinou penisu, rakovinou konečníka alebo laryngeálnou papilomatózou. Najlepšou prevenciou HPV infekcie je monogamný sexuálny život, alebo použitie kondómu. Treba ale jedným dychom povedať, že použitie kondómu u tejto infekcie nie je absolútne istou ochranou, pretože ide o infekciu prenášanú kontaktom kože a slizníc aj mimo genitálu, teda napríklad aj kontaktom kože okolia genitálu, ktorý nemusí byť krytý kondómom. U HPV infekcie jednoznačne platí, že dobrá imunita je najlepším prostriedkom obrany pred infekciou. Dá sa budovať očkovacími látkami (špecificky) alebo nešpecificky zdravým spôsobom života s celým komplexom antigénnej stimulácie napríklad rozmanitou zdravou stravou. Sú známe prípady masívnych infekcií HPV u imunosuprimovaných jedincov , napríklad pri dlhodobej liečbe kortikoidmi alebo inými imunosupresívami, napríklad pri terapii niektorých autoimúnnych chorôb. Ak už je človek infikovaný HPV vírusom je možné sa brániť. U HPV s nízkym rizikom je možné fyzické odstránenie bradavíc chirurgicky, alebo aj vyčkať na spontánnu eradikáciu bradavíc po aktivácii imunity niektorými imunostimulanciami.U HPV i nfekcie skupinou vysokorizikových vírusov sú potrebné predovšetkým pravidelné gynekologické prehliadky a včasné chirurgické opatrenia na ochranu krčku metarnice a imunostimulácia. Ak majú partneri HPV infekciu je niekedy ťažké nájsť toho, ktorý infekciu do vzťahu priniesol, ak nebol panicom alebo pannou. Premorenosť populácie je vysoká, odhaduje sa že cca 30% populácie sa stretlo s HPV infekciou. U mužov dochádza až v 80% prípadov k spontánne eradikácii HPV do roka od diagnostiky infekcie. Dobrým preventívnym opatrením proti HPV infekcii u mužov je jednoznačne obriezka.

 Aké sú najčastejšie pohlavné choroby u nás ?

Jednoznačne najčastejšími sú ureaplazmové a chlamýdiové infekcie močových a pohlavných ciest. Tieto sa prejavujú väčšinou len jemným pálením pri močení, výtokom alebo pálením pošvy. Môžu viesť k vzniku chronických zápalov močovej rúry a prostaty u mužov alebo k chronickým zápalom maternice, vajcovodov alebo vaječníkov u žien, vedúcim napríklad k neplodnosti alebo chronickým panvovým bolestiam. Ich diagnostika je známa a liečba spočíva v podaní antibiotík. Sú známe prípady chronických nosičov infekcie, ktorí nemajú žiadne ťažkosti, ťažkosti mávajú len ich partnerky a partneri.... To sú obvykle jedinci s dobrou imunitou, ktorá zabraňuje rozvinutiu klinicky sa prejavujúcej infekcie s nepríjemnými príznakmi , ale umožňuje týmto mikroorganizmom v hostiteľovi prežiť, množiť a šíriť sa ďalej.

Milan ďakujeme ti za rozhovor a tešíme sa na ďalší, na tému spôsobov liečenia pohlavných chorôb.

MUDr. Milan Gajdos

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

Rozhovor s MUDr. Milan Gajdošom, uznávaným slovenským urológom

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 61