Prečo je bežná strava nezdravá?

Ráno idete do obchodu a snažíte sa kúpiť sebe aj rodine len to najzdravšie. Vložíte do košíka pečivo, nejaké maslo a zopár jogurtov. Napriek vašej snahe je tu isté riziko, že ste nakúpili pomerne nezdravé veci. Chcete vedieť prečo?

Prečo je bežná strava nezdravá?

Možno si klopete na čelo a hovoríte si niečo ako: „Moja mama aj stará mama jedli chlieb a nikdy im nič nebolo!“ Máte pravdu. Chlieb sám o sebe nie je nezdravý, no nezdravý je v tej forme, v akej ho konzumujeme dnes. Zatiaľ, čo vaši rodičia a prarodičia upiekli chlieb z vlastného obilia, dnes nachádzame v obchodoch pečivo, ktoré obsahuje rôzne umelé farbivá, konzervanty, emulgatóry a takisto múka, z ktorej sa chlieb vyrába, je dnes okradnutá o všetky prospešné látky. Môže za to dynamika trhu a neuveriteľný dopyt po pekárenských výrobkoch.  Obrovské firmy vymysleli sofistikovaný  spôsob, ako vyrobiť tisícky kusov chleba za malý časový úsek a vymysleli syntetické spracovanie potravín, dodávanie rôznych chemických prísad, ktoré udržujú potravinu síce dlho čerstvú, no oberajú ju o jej prospešné látky.  Počiatok takejto výroby sa datuje niekedy do obdobia rozmachu priemyselnej výroby, ktorý priniesol spoločnosti síce veľký technický pokrok, no takisto značne pomýlil chápanie ľudí o tom, čo je a nie je prospešné pre naše zdravie.

Ako sa to všetko začalo

Približne v 19.storočí sa prvýkrát objavili základné stavebné častice potravín: cukry, tuky a bielkoviny. Na báze tohto zistenia sa spoločnosť začala mylne domnievať, že tieto tri látky sú to jediné, čo ľudský organizmus potrebuje. Výsledkom takéhoto uvažovania bol práve rozmach masovej produkcie potravín, ktorá nebrala ohľad na výživovú hodnotu výrobkov. Človek bol v tejto dobe, rovnako ako všetko ostatné, chápaný ako stroj, ktorý potrebuje len dodať energiu, aby plnohodnotne fungoval ďalej. O enzýmoch, vitamínoch, vláknine a mineráloch nebolo ani chýru ani slychu.

O niečo neskôr priniesol vedecký pokrok aj informáciu, že existuje istá skupina iných takzvaných „vitálnych“ látok, ktoré okrem ľudského tela obsahujú aj ovocie a zelenina. Zistilo sa, že do tejto skupiny patrí na príklad vláknina, celý rad vitamínov a minerálov. Vedci na koniec došli k záveru, že tepelným spracovaním tieto „živé“ látky prestávajú byť živé a pre človeka využiteľné.Začalo byť nad slnko jasné, že pre udržanie si vitality a celkového pocitu zdravia nemôžme uvažovať o človeku ako o mechanickom stroji, ktorý funguje na ľubovoľný energetický pohon, ale ako o živom organizme, ktorého vnútro neustále pulzuje, pracuje a potrebuje pre udržanie si týchto životne dôležitých funkcií nielen dávku energie, ale takisto potrebné množstvo spomínaných živých" látok.

Dnes žijeme v 21. storočí a sledujeme epidémiu takzvaných civilizačných ochorení. Čím to je, že také obrovské percentá ľudí trpia na podobné zdravotné problémy? Profesor Burker sa smutne usmieva nad argumentom, že takto má vyzerať  bežná ľudská staroba. Ako sám vraví, tieto ochorenia sa pred príchodom masovej produkcie potravín neobjavovali. Problémom je teda skostnatený systém, ktorý vyrába nezdravé potraviny a zameriava sa len na kombináciu bielkovín, tukov a karbohydrátov. Masová produkcia potravín akoby zaspala v 19. storočí a nechcela vidieť nové poznatky o tom, čo naše telo skutočne potrebuje.

Výrobcovia potravín zabúdajú na živé látky, ktoré spracovaním zabíjajú. Je potrebné ich prijímať na príklad z čerstvého ovocia.

„Mŕtve“ vs. „živé“ potraviny

Nemecký profesor, bakteriológ, hygienik a odborník na správne stravovanie Werner Kollath rozdelil všetko, čo prijímame, do dvoch základných skupín: bežné alebo inak aj „mŕtve" potraviny (Nahrungsmittel) a živé potraviny (Lebensmittel). Bežné potraviny sú tie, ktoré veľmi dobre poznáme. Profesor Kollath ich s nadsázkou nazýva aj mŕtve, lebo prešli tepelným spracovaním,  a teda neobsahujú žiadne živé látky ako na príklad enzýmy. Takéto potraviny nám síce dodajú energiu, no samy o sebe nám zdravie ešte neudržia. K tomu potrebujeme prijímať aj živú potravu, a teda najmä ovocie a zeleninu v surovom stave.  

„Mŕtve“ potraviny

Do tejto skupiny patria tepelne spracované a konzervované potraviny alebo aj rôzne synteticky vyrobené potravinové preparáty.

  • tepelne spracované: varené a pečené jedlá, varené mlieko, chlieb.
  • konzervované: rôzne zeleninové, ovocné, mäsové konzervy a všetky potraviny s dlhým časom spotreby ako keksíky, oplátky a podobne.
  • synteticky spracované preparáty: múčne výrobky (nie celozrnné), všetky priemyselne spracované druhy cukrov a tukov, vitamíny vo forme tabletiek, bežné mliečne výrobky a stolové vody.

„Živé“ potraviny

  • prirodzené: tepelne nespracované ovocie a zelenina, ovocie a zelenina v surovom stave, surové obilniny, surové a čerstvé mlieko a taktiež pramenitá voda.
  • mechanicky spracované: spracované obilniny, celozrnná múka, čerstvé šťavy z ovocia a zeleniny, pravé maslo, smotana a za studena lisované oleje, rôzne šaláty.
  • fermentované: kvasená zelenina napr. naložená kapusta, tvaroh, syr, pivo a mušt.

Takto si nemeckí odborníci predstavujú zdravú kuchyňu. Veľa surovej zeleniny a ovocia, celozrnné pečivo a za studena lisovaný olej.

Bežná strava obsahuje primálo živín!

Azda najväčším problémom bežnej stravy je práve veľmi nízky príjem živých potravín. Skúsme miesto keksíkov a napolitánok zjesť dve jablká a miesto hranolčekov si dať k mäsu kopček ryže a veľkú zeleninovú oblohu! Ak máme problém jesť veľké množstvá surovej zeleniny a ovocia, možno nám pomôže ju rozmixovať a pripraviť z nej napríklad rôzne omáčky, ktorými si môžeme spestriť hotové varené jedlá.

Takže prečo je naša bežná strava nezdravá? Pretože je príliš priemyselne spracovaná, je ukrátená o výživné látky a navyše nám môže škodiť pre vysoký obsah chemikálií a umelých látok.Naša bežná strava sa príliš vychýlila z rovnováhy. Čerstvé ovocie a zelenina sa stali akýmsi príležitostným návštevníkmi našej kuchyne. Objavujú sa len vo forme drobných príloh k vareným jedlám alebo vo forme farebných ozdôb na obložených chlebíčkoch.Toto je pre telo skutočne veľmi malé množstvo živín, a preto je nútené odbúravať ich zo svojich telových zásob, výsledkom čoho je jeho oslabenie.

Problém bežného stravovania je nedostatok surovej zeleniny a ovocia. Ovocie a zeleninu sme sa naučili používať viac ako akési "ozdoby" varených jedál.

Dáme vám tip na víkend. Skúste v sobotu ráno vstať a vybrať sa osamote alebo s deťmi na trh! Privoňajte si k jablkám, rajčinám, pikantnej paprike alebo sladkým malinám a uvidíte, ako sa vám po nich budú zbiehať slinky! Skúste svoje telo potešiť takýmito chutnými, náramne voňavými a najmä zdraviu prospešnými raňajkami či obedom. Uvidíte sami, ako sa mu to zapáči.

Na záver si pozrite, ako nám vedci z Univerzity Nebraska radia v jedení väčšieho množstva ovocia a zeleniny. Nepotrebujete vedieť anglicky, video hovorí samo za seba.

Video

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

BRUKER, M. O.: Gesund durch richtige Ernährung - Broschüre. Deutschland: emu-Verlag. 

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 87