Vláknina - teraz jedz dobre

Všeliek vláknina

Príroda to chce takto: pri pôrode sa na dieťa z vagíny matky okamžite prichytávajú bifidobaktérie, ktoré sa cez ústa dostávajú do čreva. Tam sa baktérie usadia a čakajú na potravu, ktorá obvykle prichádza rýchlo.

Vláknina - teraz jedz dobre

Trénujú obranyschopnosť organizmu, chránia pred infekciami, regulujú trávenie a detoxikujú organizmus: baktérie, ktoré osídľujú naše črevo, sú požehnaním. Kto ich správne kŕmi, býva zriedkavo chorý a žije dlhšie.

Príroda to chce takto: pri pôrode sa na dieťa z vagíny matky okamžite prichytávajú bifidobaktérie, ktoré sa cez ústa dostávajú do čreva. Tam sa baktérie usadia a čakajú na potravu, ktorá obvykle prichádza rýchlo.

Materské mlieko obsahuje okrem tukov, proteínov a laktózy tiež špeciálne látky, ktoré človek sám vôbec nemôže stráviť – ľudské mliečne oligosacharidy (ĽMO). Vedci dlho hádali, na čo sú vlastne dobré. Dnes je to však jasné: látky sú určené ako potrava pre bifidobaktérie. Ako protislužbu zásobujú tieto drobčeky telo dojčaťa energiou, trénujú jeho imunitný systém a odrážajú útoky pôvodcov chorôb.

Avšak nie každá matka môže kojiť. Bez ĽMO zanikajú mnohé bifidobaktérie a sú vytláčané škodlivými mikroorganizmami. Dojčatá, ktoré nepijú materské mlieko, majú častejšie bolesti brucha, hnačky a alergie než kojené deti.

Platí jasné pravidlo: naša potrava ovplyvňuje baktérie v čreve a tie zasa vplývajú na naše zdravie. Ovocné vločky, otruby, orechy, ľanové semená, tmavý chlieb, zelenina a vôbec vláknina všetkých druhov obsahuje určité, pre človeka nestráviteľné polysacharidy, ktorými sa kŕmia užitočné baktérie. Ľudia, ktorí odmietajú rastlinnú potravu a s ňou aj polysacharidy, majú častejšie zvápenatené cievy, narušenú látkovú výmenu a rakovinu,t pretože si vychovali falošných priateľov.

Baktérie v čreve, tzv. mikrobiota, boli dlhý čas podceňované. Až nedávno ich vedci dokázali identifikovať a dozvedeli sa o nich viac, napríklad to, že črevní obyvatelia sú rozhodujúcim spojivom medzi zlou stravou a vypuknutím chorôb.

Tento prekvapivý poznatok otvára výživovej medicíne úplne novú perspektívu: musia ľudia svoje baktérie správne kŕmiť, aby sa vyhli určitým ochoreniam a predĺžili si život?

„Vstupujeme do éry, kedy svoje zdravie s pomocou správnej výživy čoraz viac meníme a tento efekt môžeme pomocou našich mikróbov alebo ich produktov metabolizmu merať,“ konštatujú výskumníci z British Medical Journal. Vláknina je centrálnou výživnou látkou pre zdravú mikrobiotu, no zatiaľ čo debaty o cukre a tuku sú priam všadeprítomné, baktéria boli doposiaľ prehliadané.

„Keby sme viac dbali na potravu bohatú na vlákninu a tým o svoju mikrobiotu, potom by sme pravdepodobne nemali mnohé ochorenia,“ je presvedčený Mahesh Desai, mikrobiológ z Luxembourg Institute of Health v Esch-sur-Alzette.

Nová, obsiahla analýza o úlohe vlákniny to potvrdzuje. Výskumníci vyhodnotili údaje z 243 štúdií vypracovaných behom 40 rokov a predstavili výsledok v lekárskom časopise Lancet: ľudia s najvyššou konzumáciou vlákniny majú až o 30 % nižšiu úmrtnosť. Ischemická choroba srdca, mŕtvica, diabetes melitus typu 2 a rakovina čreva sa vyskytli u konzumentov vlákniny štatisticky oveľa zriedkavejšie ako u tých, ktorí ovsené vločky zavrhujú. Na 1000 ľudí to je o 13 úmrtí menej.

Štúdia zistila dávkovací efekt: čím viac vlákniny doprajeme svojim črevným baktériám, tým väčší je úžitok. Kto chce teda svojich malých liečiteľov nechať pracovať pre seba, mal by siahnuť po produktoch obsahujúcich obzvlášť veľa vlákniny.

V Luxemburgu si pán Desai na obed vybral jedlo pozostávajúce z fašírky z fazule a cícera, zemiakov a mrkvy, s šalátom s orechmi a ako dezert zje ovocný šalát. Potom ide do svojej kancelárie v House of Biohealth, futuristickej stavby z betónu, skla a zelených fasádnych mreží. V mrazničkách sú tu skladované vzorky fekálií, jedna alebo druhá pochádza od samotného pána Desaia. V jednom veľkom laboratóriu sú všetky priehradky ešte prázdne, pretože sem sa bude čoskoro sťahovať nové centrum pre mikrobiotu.

Toto všetko sa odohráva na severe Eschsur-Alzette. Bane druhého najväčšieho mesta Luxemburgu boli dávno zatvorené, veľkokniežatstvo teraz investuje medziiným do výskumu čriev. Štátný Fonds National de la Recherche podporuje prácu Desaia s takmer dvoma miliónmi eur.

Tento Ind, ktorý svoju doktorskú prácu obhájil v Marburgu a skúmal aj v USA, je hviezdou scény, odkedy objavil v pokusoch na zvieratách, že kto má málo vlákniny vo svojej potrave, riskuje, že neželané baktérie vyžerú diery v jeho črevnej sliznici.

S poskytnutými prostriedkami chce Desai spoločne s kolegami zistiť, ktoré polysacharidy by deti s potravinovými alergiami alebo dospelí so zápalmi čriev mali jesť, aby si chránili črevnú sliznicu a prekonali ochorenie. Na konci by mohli byť na mieru šité výživové doplnky, takzvané prebiotiká. Desai hovorí: cieľom prebiotí je reštrukturalizovať črevnú flóru pacientov.

Kto som ja? Všetko možné...

Väčšinu času žili mikroorganizmy v tele bez toho, aby sme o nich vedeli. S príchodom mikrobiológie boli najprv objavené tie živočíchy, ktoré zapríčiňujú choroby a až potom tie, ktoré sú nám nápomocné.

Dnes už môžu výskumníci akokoľvek skrytú baktériu vystopovať molekulárno-biologickými metódami, pretože každý kmeň má nezameniteľnú dedičnú genetickú substanciu. Drobnučká stopa postačuje na zistenie nových bakteriálnych druhov.

Táto novinka v zoologickej záhrade človeka bola medzičasom takmer uzavretá. Výsledok podnecuje k tomu, aby sme podstatne prehodnotili svoj vzťah ku organizmom, ktoré sú nám najbližšie.

Iba niekoľko sto druhov mikroorganizmov môže spôsobiť ochorenie človeka. Prevažná väčšina drobcov je však nielen neškodných, ale dokonca mimoriadne užitočných.

Každý človek je teda takzvaným holobiontom: v jeho tele i na ňom žijú – odhliadnuc od húb, prvokov a vírusov – bilióny baktérií. Členovia mikrobioty majú spolu zrejme až do 20 miliónov rôznych génov (zvaných mikrobióm) – naproti tomu človek má odhadom 20 000 génov.

Baktérie majú rady vlhké, teplé a tmavé miesto, preto sa ich obzvlášť mnoho usadilo v ústach, podpazuší, vo vagíne a práve v čreve. Ale akokoľvek prínosné môžu byť, nesmú si robiť, čo chcú. V určitých zónach tela – medzi iným v srdci, mozgu a krvnom obehu, sú neželateľné. A aj v tenkom čreve sú držané len nakrátko. V štvor- až päťmetrovej „hadici“ rozkladá človek jednoduché cukry, proteíny a tuky na menšie jednotky, ktoré by mohli aj baktérie využívať ako zdroj energie.

O tieto sa ale telo nerado delí a sťažuje im život. Kúpe ich v kvapaline zo žlčového mechúra, útočí na ne protilátkami a pretriasa ich peristaltickými pohybmi čreva. V stene tenkého čreva sedia navyše žľazové bunky a panethové bunky, ktoré vylučujú antibakteriálne látky. To všetko má svoje účinky: v dvanástniku (v prvej časti tenkého čreva) sa nachádza asi iba desať až tisíc baktérií na mililiter obsahu čreva.

V hrubom čreve sa naproti tomu hromadí až do bilióna živočíchov v jednom mililitre obsahu čreva. Telo im povolí voľnosť, pretože zo zvyškov potravy už ho veľa nevie získať.

V hrubom čreve pristávajú predovšetkým pre človeka nestráviteľné časti potravy, na ktorých sa baktérie môžu vybúriť, zatiaľ čo sa zároveň zhusťujú do fekálií. Tieto pozostávajú zo 70 percent vody, z 15 až 20 percent zvyškov potravy a do 10 až 15 percent z baktérií.

Vedci doteraz objavili v hrubom čreve tisíce rôznych druhov, avšak v každom človeku žije len niekoľko stoviek druhov. Mnohé baktérie žijú prednostne v slizovej vrstve, ktorá obaľuje celé hrubé črevo.

Život v črevách je esenciálny pre celú látkovú výmenu. Malí pomocníci produkujú vitamín B12 a slúžia imunitnému systému ako sparing partner, aby sa učil rozlišovať medzi dobrými a zlými mikroorganizmami. Brzdia zápaly a podporujú liečbu rán. Zachytávajú otravné látky a chránia pred infekciami.

Črevné baktérie pôsobia dokonca aj na vzdialené orgány. Vyrábajú signálnu látku sérotonín, ktorý sa dostáva do krvi a môže ovplyvniť naše chovanie a pocity. Týmto spôsobom sú vnútornosti vzájomne prepojené s mozgom.

Okrem toho produkujú črevné baktérie mastné kyseliny s krátkodobým reťazcom. Pojmy tuk a kyselina neznejú zvlášť zdravom ale mastné kyseliny s krátkodobým reťazcom sú podľa najnovších výskumov skutočne balzamom pre ľudský metabolizmus. Napríklad acetát sa dostáva do periférneho tkaniva, kde hrá úlohu pri metabolizme cholesterínu.

Propionát v pokusoch na zvieratách zasa chráni srdce. Aspoň tak to tvrdia výskumníci Berliner a Charité, ktorí túto novinku pubilkovali v marci tohto roku v odbornom časopise Circulation. Kŕmili myši, ktorých krvný tlak bol zvýšený, propionátom. Látka upokojila ich imunitné bunky. Zvieratá boli menej náchylné na poruchy srdcového rytmu a chorobné zmeny ciev (artérioskleróza) dokonca mizli.

Chlórovaná pitná voda škodí

Rovnováha medzi malými obyvateľmi čriev a človekom spôsobuje onen stav, ktorý sa volá zdravie. Je to súčasne roovnováha, ktorá v priemyselných štátoch už neexistuje, ako nedávno varovali štyria mikrobiológovia v časopise Science. Aj oni vidia súvislosť medzi nárastom obezity, potravinových alergií, astmy, chronicky zápalových chorôb čreva, autizmu a diabetes melitus za predošlých 50 rokov na jednej strane a stratou pôvodnej črevnej flóry na strane druhej. „Myslíme si, že zmeny v ľudskej makrobiote, ktoré kráčajú spolu s industrializáciou, by mohli byť základným faktorom mnohých ochorení.“

Mikrobioty medziiným odplašilo nasadenie antibiotík, antiseptických prostriedkov a vysoký podiel pôrodov s cisárskym rezom. Na Slovensku sa počet pôrodov cisárskym rezom za posledných 20 rokov viac ako zdvojnásobil. Zatiaľ čo v roku 1995 bolo takýchto pôrodov 7606, v roku 2013 ich už bolo 16 863, čo je 32 % všetkých pôrodov.

Aj chlórovaná pitná voda, umelá výživa kojencov, priemyselné sladiace prostriedky a emulgátory mnohým obyvateľom čreva nechutia.

Najdôležitejším negatívnym faktorom sa ale zdá byť západný spôsob výživy, ktorý obsahuje príliš málo určitých polysacharidov.

Mikrobiologička Erica Sonnenburg zo Stanfordskej univerzity presadila črevné baktérie zdravej testovanej osoby na mladé myši. Ich mikrobiota bola týmto spôsobom „humanizovaná“. Myši boli rozdelené do dvoch skupín. Členovia jednej polovice dostávali po niekoľko týždňov krmivo, ktoré obsahovalo pre človeka nestráviteľné polysacharidy (vlákninu). Druhé myši naproti tomu dostávali najprv potravu s malým množstvom vlákniny. Potom však aj ony dostávali krmivo obohatené polysacharidmi (vlákninou).

Počas experimentu skúmali výskumníci to, či a ako sa menila mikrobiota myší. U zvierat, ktoré trvalo dostávali polysacharidy, zostala mikrobiota rozmanitá a normálna. Celkom inak to bolo u myší, ktoré mnoho týždňov nemohli prijímať vlákninu: počet druhov baktérií v čreve poklesol o 60 percent. Keď potom vedci prešli na potravu s polysacharidmi, stala sa mikrobiota opäť rozmanitejšou, i keď nebol dosiahnutý jej pôvodný stav.

U ľudí by mohol mať nedostatok vlákniny rovnaké následky. „To znamená, že my naše mikrobiologické Ja v podstate nechávame hladovať,“ tvrdí výskumníčka Erica Sonnenburg

Avšak prečo sú to vyslovene tie najužitočnejšie baktérie, ktoré najviac trpia pri nesprávnej výžive? Pretože ony môžu svoje dobré dielo vykonať len vtedy, keď v čreve nie je žiaden kyslík, kedy súčasne môžu nasávať svoju energiu z polysacharidov. Len keď fermentácia prebieha s vylúčením kyslíka, vznikajú dôležité krátkoreťazcové mastné kyseliny. Najčastejšia z nich je maslová kyselina (bola objavená pred 200 rokmi najprv v masle), ktorej soľ sa volá butyrat.

Z priateľov sa stávajú nepriatelia

Butyrat sa prijíma bunkami hrubého čreva a používa sa ako zdroj energie. Zlatým klincom je pritom fakt, že keďže bunky butyrat spaľujú, klesá obsah kyslíka v nich takmer na nulu. Z tohto dôvodu nemôže tiež žiaden kyslík uniknúť do črevného lúmenu. Vylúčenie kyslíka opäť pomáha užitočným baktériám, aby sa rozmnožovali a fermentovali ešte viac polysacharidov. Pritom stále vo väčších množstvách vznikajúce mastné kyseliny s krátkodobým reťazcom sú dobré pre metabolizmus a zamedzujú vzniku kyslíka v bunkách čreva. A tak ďalej.

„Tento prirodzený kolobeh sa stará o stabilitu a mohol by prispieť k obranyschopnosti mikrobiotu,“ hovorí mikrobiológ Andreas Bäumler z University of California v Davise. Objavil tento kolobeh v myšiach tak, že usmrtil bakteriálne kmene produkujúce butyrat s antibiotikom.

Metabolizmus črevných buniek sa zmenil – náhle odovzdali kyslík, ktorý pôsobí ako jed na užitočné baktérie. Zároveň bujneli iné zárodky, ktoré znášajú kyslík. A tieto zárodky konkurujú človeku a bijú sa s ním o mastné kyseliny s krátkodobým reťazcom. Črevní priatelia boli oslabení, nepriatelia boli v prevahe.

Niečo znepokojivé objavil tiež Mahesh Desai pri svojich experimentoch. Avšak nenasadil žiadne antibiotika, ale dával myšiam krmivo bez vlákniny. Chcel nielen zistiť, ktoré baktérie zmiznú, ale položil tiež novú otázku: má nesprávna výživa vplyv na hlienovú vrstvu, ktorou je vystlané črevo zvnútra?

Táto huspenina oddeľuje určité žľazové bunky v stene čreva a obsahuje slizy, ktoré sa s vodou premenia na istý druh gélu. Bez tohto slizu by bolo každé vyprázdnenie sa namáhavým utrpením.

Okrem toho niekoľko stovák mikrometrov hrubý sliz slúži na to, aby nepripustil baktérie na črevné bunky a na telo. Aj napriek priateľstvu si však musíme zachovať odstup, pretože inak by došlo k útokom a protiútokom cez imunitný systém.

Smerom von sa stáva sliz priepustnejší a je v ňom viacej baktérií. V tejto zmiešanej oblasti nastáva výmena medzi človekom a jeho mikróbmi. Baktérie majú kontakt s imunitnými bunkami a doručujú signálne a palivové látky (ako mastné kyseliny s krátkodobým reťazcom), ktoré sú prijímané črevnými bunkami a vždy podľa použitia sa ďalej dopravujú do krvného obehu.

Čo sa stane so slizom, ak tamojším baktériám chýba potrava? Aby to Desai zistil, preniesol mix zo 14 baktérií z ľudského tráviaceho traktu na myši. Tieto dostávali po 40 dní krmivo, ktoré neobsahovalo žiadne polysacharidy. Potom výskumníci skúmali črevný obsah zvierat. Prvý výsledok potvrdil experimenty Sonnenburgovej: niektoré druhy baktérií zmizli – zrejme už nenašli žiadnu potravu.

Avšak vyskytlo sa aj jedno prekvapenie. Mnohé baktérie si vedeli pomôcť. Keď sa vynechal proviant z vlákniny, prispôsobili svoj metabolizmus novej situácii a začali s rozkladom črevného slizu. „Tieto v podstate priateľské baktérie sa stávali agresívnymi“, hovorí Desai. Škoda spôsobená zúrivcami bola ohromná – vyžrali diery do slizu, a tak prelomili túto dôležitú ochrannú bariéru.

Na zhodnotenie týchto následkov urobil Desaiov kolektív ďalší experiment. Nakazil myši, ktoré trpeli narušenou slizovou vrstvou, potenciálne nebezpečnými tyčinkovými baktériami cytrobakter rodentium. Zvieratá onedlho dostali smrteľne prebiehajúci zápal čreva. Zárodok zrejme prešiel cez slizové otvory až do črevnej steny a infikoval ju.

V inej kontrolnej skupine dostali myši krmivo obsahujúce 15 percent polysacharidov a prišli taktiež do kontaktu s cytrobaktérom. Zostali zdravé, takže sa zrejme črevný sliz udržal.

U človeka by sa mohol odohrať podobný scenár. Desai hovorí: „Diery, ktoré robia naše baktérie, keď zožerú slizovú vrstvu, slúžia ako vstupná brána pre patogénne mikroorganizmy.“ Následkom by mohla byť nielen infekcia, ale tiež neadekvátna imunitná odpoveď.

Mobilizovať mikróby

„Zachovať mikrobiálnu rozmanitosť“ – taký je nadpis článku štyroch výskumníkov v americkom časopise Science. Ale to vôbec nie je také jednoduché, pretože antibiotiká sa nedajú vždy vylúčiť: pôsobia proti bakteriálnym infekciám a môžu zachrániť život, aj keď usmrcujú okrem vlastných patogénov mnohé užitočné baktérie. Práve tak sú lekársky opodstatnené mnohé pôrody cisárskym rezom. Aby však predsa dieťatko dostalo materské baktérie, zvažujú lekári medzitým robiť „vaginal seeding“, teda akési vaginálne zasiatie. Pritom zľahka nanášajú dieťatku pošvový sekrét bezprostredne po pôrode cisárskym rezom na ústa, nos a pokožku.

Dávky mikróbov dostávajú ľudia, ktorí po liečbe ťažkých infekcií antibiotikami trpia na clostridium difficile. Tento zárodok izoluje proteíny, ktoré zapaľujú črevo a spôsobujú hnačku. Pacienti behajú každý deň mnohokrát na záchod a môžu zomrieť, pretože strácajú veľa vody a elektrolytov. Lekári im nasadzujú črevné baktérie zo stolice zdravých darcov, aby opäť normalizovali mikrobiotu.

Hoci úspešnosť je viac ako 80 percent, je táto transplantácia fekálií náročná a nie práve apeľujúca pre širšie použitie. Vedci sa práve preto pokúšajú háklivé liečivo zabaliť do piluliek. Po anglicky sa volajú tieto veci „crapsules“, v doslovnom preklade stolica (crap) v kapsulách (capsules).

Ďalší vedci sa pokúšajú oživiť mikrobioty v čreve pomocou génového inžinierstva. K tomu zoberú jednotlivé druhy baktérií a pridávajú im v laboratóriu nové schopnosti. V Singapúre už vznikol kmeň escherichia coli, ktorý sa viaže na rakovinové bunky v čreve a má ich zneškodniť. V meste Jena sa zasa vyvíjajú črevné baktérie, ktoré môžu usmrtiť hubu candida albicans.

Toto všetko sa ešte deje aj pri pokusoch na zvieratách, keďže mnohí ľudia by odmietali umiestniť vo svojom čreve génovo manipulované organizmy.

Probiotiká: áno alebo nie?

Stále viac ľudí očakáva skutočné zázraky od probiotických produktov, ktoré obsahujú baktérie údajne obzvlášť zdravé. Do toho sa počítajú baktérie mliečnej kyseliny v jogurtových nápojoch a kapsulách. Na celom svete sa medzičasom vydáva na probiotické produkty každý rok viac ako 37 miliárd dolárov. Ich užitočnosť je ale otázna.

V jednej štúdii Weizmanovho inštitútu v Izraeli hltali zdraví účastníci pokusu štyri týždne každý deň po dve v obchode voľne predávané kapsuly, z ktorých každá obsahovala 25 miliárd baktérií. Následne zbierali výskumníci vzorky z čreva a zisťovali, ako sa usídľovali prehltnuté baktérie. V mnohých prípadoch sa nedali vôbec nájsť. To by mohlo znamenať, že zdraví ľudia, ktorí užívajú probiotické výrobky kvôli životnému štýlu, sa opäť vylučujú, takže len splachujú svoje peniaze do toalety.

Dokonca aj po liečbe antibiotikami probiotické preparáty sotva pomáhajú normalizovať poškodenú črevnú flóru. Užité baktérie sa síce v čreve usídlia, ale ukázujú sa ako extrémne dominantné, a to až tak veľmi, že predošlá prirodzená flóra nemá žiadnu šancu na skorý návrat.

Lepšie než hltať také preparáty, ktoré zďaleka nedodržujú, čo sľubujú, by bolo natrvalo zmeniť výživu, a týmto ponúknuť základ užitočným mikróbom z okolia. Komentár v odbornom časopise Lancet Gastroenterology and Hepatology z februára usudzuje: „Aj keď je vyhliadka užívať preparát pre lepšie zdravie určite lákavá, mohlo by tým, ktorí chcú pomôcť mikrobiotom v čreve, lepšie poslúžiť požívanie zdravej a vyváženej stravy.“

Vláknina nie je žiaden balast

A ako presne vyzerá takáto strava? Hlavná súčasť vlákniny sú pre človeka nestráviteľné polysacharidy. Tieto veľké molekuly tvoria v rastlinách a hubách bunečné steny i iné pevné štruktúry. Dlho sa v učebniciach písalo, že tento materiál slúži človeku na to, aby mu zaručoval pravidelné trávenie. Viaže totiž vodu a poskytuje mäkkú stolicu.

To ale nie je všetko. Mnohé z týchto polysacharidov sú o mnoho viac než len balast na uvoľnenie. Veľká časť z nich je krmivom pre užitočné baktérie, fermentovateľné oligosacharidy a polysacharidy. Rôzne skupiny baktérií dokonca spolupracujú, aby ich rozložili. Výskumníci teraz hľadajú látky, ktoré baktériám zvlášť chutia – tzv. prebiotiká.

Jedným z tých, ktorý prebiotiká už predáva, je biochemik Stefan Jennewein, ktorý hľadal cestu, ako vyrobiť ĽMO, ktoré sa vyskytuje v materskom mlieku. Chcel ho však vyprodukovať v sto tonovom merítku. „Chcel som vyrábať ĽMO, aby som ich mohol vložiť do každej detskej výživy,“ hovorí Jennewein.

Kedysi museli byť oligosacharidy ešte chemicky syntetizované, čo bolo drahé a vydalo to príliš malý výťažok. Jenneweinovi sa však podarilo baktérie tak premodelovať tak, že masovo vyrábal určité ĽMO, a tak dodával produkt v dostatočnom množstve. Jennewein si preto okamžite dal svoj objav patentovať a v roku 2005 založil Jennewein biotechnológiu.

Vo firme sa pracuje na štyri smeny, má sto zamestnancov, no stavy sa budú zvyšovať – práve hľadajú medzi inými vedúceho prevádzky, mikrobiológa aj pôrodnú asistentku.

Baktérie produkujúce ĽMO sa rozmnožujú vo fermentoroch. Každý deň sa odčerpá 180 000 litrov z brečky a ďalej sa spracuje vo firemnej centrále v Porýnsko-Falcku. Tu, neďaleko Dračej skaly, sa zostatok za sterilných podmienok filtruje a suší. Na konci zostáva biely prášok.

Jennewein má v ponuke sedem druhov, každý s rozličným ĽMO. Výrobcovia detskej výživy prášok kupujú a pridávajú ich k náhradám materského mlieka, aby boli podobné originálu.

Luxemburgu má Mahesh Desai taktiež v merku „veľasľubné prebiotiká“, ktoré chce teraz preskúmať. Regrútuje pacientov, ktorých črevo je chronicky zapálené, aby s ich pomocou mohol vyvinúť účinný prostriedok. Postihnutých často bolí brucho a väčšinou majú hnačku. Ich mikrobioty sú tak zdevastované, že viac neznášajú normálny prísun vlákniny. Ich riziko črevnej rakoviny je preto značne zvýšené.

Vo fekáliách týchto pacientov hľadá Mahesh Desai najprv sliz požierajúce baktérie a potom vhodné prebiotiká, s ktorými sa dá zlepšiť životné spoločenstvo v čreve.

Liečivá sila vlákniny

Práve zakladateľ modernej výživovej vedy, Max Rubner (1854 – 1932), považoval vlákninu za bezcennú látku. Predtým bežnú technológiu mletia obilných zŕn spolu s plevami, klíkom a okrajovými vrstvami chcel zrušiť. „Toto poňatie bolo len konzekventné, okrajové vrstvy obilného zrna však ako nadbytočné, pretože je to nestráviteľný balast“, píše expert Andreas Hahn s kolektívom v časopise Aktuelle Ernährungsmedizin.

Práce lekára Denisa Burkitta (1911 – 1993) s jedným spolupracovníkom by potom viedli k novému výživno-fyziologickému zhodnoteniu dodnes nepozorovaných potravinových zložiek.

V Ugande bolo Burkittovi nápadné, že obyvatelia požívali oveľa viac vlákniny ako ľudia z priemyselných krajín. Produkovali aj oveľa viac výkalov a mohli ich ľahšie vylučovať.

Západná výživa má tak málo potravinových vláknin a je tak prehustená kalóriami, že hrubé črevo má jednoducho málo materiálu na to, aby zostalo zdravé. Burkitta dokonca tvrdí: „Ak vylučuješ malé množstvá stolice, potom musíš mať veľké nemocnice.“

Prínos vlákniny si vysvetľovali výskumníci v minulosti takto: potravinová vláknina vraj viaže škodlivé látky v čreve a vylučuje ich. Až v posledných rokoch zistili, že majú možno ešte dôležitejšiu úlohu: baktérie si filtrujú z celého balastu pre človeka nestráviteľné polysacharidy, ktoré môžu využiť. Ako protislužbu slúžia ľudskému organizmu a zásobujú ho mastnými kyselinami s krátkym reťazcom.

Dospelí v Nemecku užívajú sotva 20 gramov z nich. Nemecká spoločnosť pre výživu má smernú hodnotu minimálne 30 gramov na deň. Prirodzená potreba by mohla byť oveľa väčšia.

Doteraz najrozmanitejšie mikrobioty našli vedci v čreve Yanomami domorodcov, ktorí žijú v Južnej Amerike a majú malý kontakt s vonkajším svetom. Tradične žijúci ľudia v Ugande a Južnej Afrike prijmú viac ako 50 gramov vlákniny na deň.

Čo môžu obyvatelia priemyselných štátov urobiť pre zdravie svojho mikróbu? Už dnes si môže každý nechať svoju mikrobiotu vyšetriť. Podnik Biomes v brandenburgskom Wildbau ponúka za 129 eur „úplnú analýzu črevnej flóry s individuálnym odporučením“. Za týmto účelom sa vloží malá vzorka stolice do skúšobnej nádoby a pošle do laboratória. O pár týždňov neskôr si môžete na online platforme pozrieť, ktoré tvory vás osídľujú.

Avšak ešte nie je dokázané, že také analýzy majú aj dodatočný úžitok. Pre každého človeka je rozumné vzdať sa priemyselne spracovaných potravín a požívať vlákninu z podľa možnosti mnohých zdrojov.

„Je dôležité požívať široké druhové spektrum ovocia aj zeleniny,“ hovorí Desai. Ak jete len zemiaky alebo len jeden druh ovocia, potom pre svoju mikrobiotu nerobíte dosť. Človek by mal mať široký výber ovocia a zeleniny, strukovín a orechov a semien. Celozrnné ovsené vločky a obzvlášť otruby (obsah vlákniny 30 – 50 %), údajne odpadový produkt z obilného mlyna, sú taktiež plné potravinových vláknin. Úplným „supermanom“ vo svete vlákniny sú šupky skorocelu indického, ktorý sa predáva pod názvom psyllium. Obsahuje totiž až 80 % vlákniny.

Mikrobiológ Desai sa snaží každý deň zjesť 35 až 50 gramov vlákniny. A dobre vie, prečo to robí, keď tvrdí nasledovné:

„Staraj sa o svoje baktérie, lebo ťa zožerú.“

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 16