Správna výživa mozgu

Môže jedlo urobiť človeka múdrejším?

Mozgoví výskumníci a odborníci na výživu si predsavzali preskúmať vplyv potravy na mozog. Mäso, ovocné šťavy a cukrová repa sa zdajú byť balzamom na nervy. Zvlášť dobrá pre orgán myslenia je ale ryba.

Správna výživa mozgu

Živiny a mozog

Je mozog detí zásobovaný živinami natoľko, aby mohol naplno rozvíjať svoje kognitívne (poznávacie) schopnosti? Tejto problematike sa venuje Výskumný ústav detskej výživy v Dortmunde. Vedúca tímu Mathilde Kersting si myslí, že výživa kojencov v Nemecku je dobrá, ale chcú zistiť či sa dá ešte zlepšiť. Popisuje nasledovný experiment:

120 dojčatám podávali kašu. Jedna polovica dostávala od štvrtého do desiateho mesiaca hotové jedlá, ktoré obsahovali osem percent mäsa a olej z kukuričných klíčkov. Ostatné deti boli kŕmené s poriadnejším jedlom: pol druha krát viac mäsa a repkový olej miesto kukuričného. Výsledok?

Vo svojej štúdii vedci prvýkrát preukázali, že určitá zložka repkového oleja (alfa-linolenová kyselina) môže byť premenená deťmi na vysokohodnotné omega-3 mastné kyseliny. Taktiež zvýšenie obsahu mäsa z osem na dvanásť percent zanechalo svoje stopy na deťoch; obsah železa v červenom krvnom farbive sa zvýšil, takže môže transportovať viac kyslíka do mozgu. Či ďalšie železo a vysoko kvalitné omega-3 mastné kyseliny zlepšujú aj kognitívne schopnosti detí, sa týmto ešte nedokázalo; túto zásadnú otázku musia dortmundskí vedci ešte objasniť v ďalšej štúdii.

V americkom Bostone James Joseph z Tufts University, biológ zaoberajúci sa výskumom chovania sa, skúma, ktoré látky v rybe, mäse, ovocí a zelenine posilňujú duševnú silu. Podľa jeho presvedčenia skrýva správny výber potravín ešte zďaleka nevyužitý potenciál. Myslí si, že mnohí vedci podceňujú vplyv, ktorý môže mať jedlo na mozog.

V Japonsku je surová ryba národným jedlom a poruchy mozgu sú vzácnosťou. V pobrežnom štáte Nórsko v minulom roku vedci prvýkrát skúmali, ako spotreba morských plodov ovplyvňuje mozog starších ľudí. Informovali sa u viac ako 2000 žien a mužov vo veku 70 až 74 rokov o ich stravovacích návykoch a testovali ich rôznymi hlavolamami. Zistili, že kto zjedol v priemere najmenej desať gramov rýb denne, ten zvládol úlohy veľmi dobre. Účinok sa zvyšoval s dávkou. Jedinci, ktorí každý deň zjedia asi 75 gramov rýb, dosiahli najlepšie výsledky.

Omega-3 mastné kyseliny

Už sme uviedli, že tieto kyseliny snáď môžu zlepšiť kognitívne schopnosti u deti. Čo ale skutočne dokážu? Ich pozitívne účinky vznikajú zrejme preto, že ony priamo pôsobia na nervové bunky: potkany, ktoré dostávali štyri týždne potravu obohatenú s omega-3 mastnými kyselinami, sa môžu oveľa lepšie vyrovnať s poraneniami nervového tkaniva než kontrolné zvieratá. Zaujímavé je, že nezdravá strava má presne opačný efekt: potkany kŕmené potravou s vysokým obsahom cukru a tuku mentálne poklesli a boli náchylnejšie na poškodenie mozgu.

Vedci v štúdiách tiež zistili, že poruchy pozornosti, demencia, schizofrénia a zlý pravopis - to všetko podľa štúdie súvisí s nedostatkom omega-3 mastných kyselín. V západných krajinách spotreba omega-3 mastných kyselín dramaticky poklesla za posledných sto rokoch – zatiaľ čo miera depresie stúpla na vyššiu úroveň. 

V tejto súvislosti spomeňme aj kyselinu dokozahexaénovú (DHA). Látka patrí do skupiny omega-3 mastných kyselín a je hojná v membránach ľudských mozgových buniek. Podieľa sa na prenose signálov a ručí za normálne fungovanie mozgu.

Telo si sotva môže DHA vyrobiť samo; musí ju prijať s jedlom, napríklad s tučnou rybou, v ktorej je DHA bohato obsiahnutá. Niektorí paleontológovia sú dokonca presvedčení, že prístup k tomuto zdroju potravy bol štartovací výstrel pre vznik dnešného človeka: až keď hominidi sa zmocnili rybolovu, nastal prudký rast mozgu.

Každý, kto chce využiť dobré účinky omega-3 mastných kyselín u seba ale nesmie siahnuť po zavináčoch alebo pečených haringoch a môže ušetriť aj svoju mlaď pred rybím tukom z tresčej pečene.

Výrobcovia priemyselných potravín vetria obchod a už uvádzajú adekvátne výrobky na trh. Firma Hipp napríklad obchoduje s detským menu, ktoré je obohatené omega-3 mastnými kyselinami. 

Zázračné bobuľové ovocie. Polyfenoly

Bostonský biológ Joseph, ktorý sa zaoberá výskumom správania, hovorí s nadšením  o prísade, ktorú považuje za obzvlášť dobrú potravu pre nervy: o polyfenoloch. Tieto látky obsiahnuté v rôznych bobuliach, hrozne a v červenom víne patria medzi antioxidanty: znižujú škodlivé procesy v bunkách a zdá sa, že chránia synapsie, teda miesta styku medzi neurónmi  alebo medzi neurónmi a inými bunkami, ktoré slúžia na prenos vzruchov z bunky do bunky, väčšinou jednosmerne a sú nevyhnutné na uchovanie spomienok.

Bobuľové ovocie - polyfenoly

Kto usilovne konzumuje bobule, môže dúfať v merateľné zlepšenie funkcie mozgu, hovorí výskumník Joseph. Verí tomu na základe ešte nepublikovaných pokusov so staršími ľuďmi, ktorým staroba už pripravila prvé problémy s pamäťou. Po dobu dvanástich týždňov títo ľudia každý deň vypili dva poháre čučoriedkovej šťavy - a lepšie riešili určité kognitívne úlohy ako pred touto kúrou.

Jeden konkrétny polyfenol, kurkumín, je tiež považovaný za balzam na nervy. Potkany, ktorým bol štyri týždne primiešavaný kurkumín do krmiva, prekonávali otras mozgu oveľa lepšie ako normálne kŕmení druhovia.

Nasledujúce pozorovanie z ďalekej Indie je teda možno viac než len náhoda: ľudia tam konzumujú korenie kurkuma vo veľkých množstvách. Toto obsahuje žlto žiariaci  kurkumín, ktorý dáva tiež farbu karí. Súčasne sa zdajú byť ľudia v Indii viac imúnni voči Alzheimerovej chorobe, tomuto zákernému utrpeniu, pri ktorom hynú celé oblasti mozgu.

Strava a inteligencia

Veľa neurológov si dlhú dobu myslelo, že presné zloženie stravy nehrá pre inteligenciu a kogníciu vôbec žiadnu úlohu, pokiaľ je len zaručené základné zásobovanie mozgu. A pre mnoho neurotransmiterov v mozgu to aj súhlasí:  niekoľko neuropeptídov pozostáva z jednoduchých aminokyselín, ktoré môžu byť vyrobené v tele, bez ohľadu na to či z pečeňovej paštéty alebo krajcov tofu.

Vo vianočnej pečienke je napríklad obsiahnutá aminokyselina tryptofán, ktorú človek nemôže produkovať sám. Cez krvný obeh vstupuje do hornej komory, kde ju enzýmy konvertujú na silný neurotransmiter serotonín. Tento z farmakologického hľadiska pôsobí ako antidepresívum.

Môže sa teda človek jedlom stať doslova prešibaným? Epidemiologické štúdie to naznačujú: kanadskí vedci nedávno študovali, ako sa stravovalo viac ako 4500 piatakov. Potom čo vedci zohľadnili ďalšie faktory, ako príjem rodičov, vzdelanie a typ školy, zostala zvyšná jedna veličina: jedlo. Čím viac vyvážene (veľa ovocia a zeleniny, nízky obsah nasýtených tukov) sa študenti stravovali, tým lepšie vedeli čítať a písať.

Zvedavosť výskumníkov mozgu a vývojových pracovníkov potravín sa orientuje na súvislosť, ktorá v rozhodujúcej miere ovplyvnila vývoj človeka: čím bohatší bol totiž jedálny lístok ľudského predka, tým väčší bol aj jeho mozog.

Výstraha pre obéznych

Pri pravidelnom prejedaní sa môže to ísť orgánu myslenia z doteraz ešte nevysvetlených dôvodov na podstatu. K obávam vedie vyšetrenie magnetickou rezonanciou u obéznych: čím viac vážili probanti, tým menej vážil ich mozog.

Záver

Uviedli sme veľa dobrých vecí, ktoré sú prospešné pre mozog. Ale ako hovorí ruské porekadlo: "Príliš veľa dobrého je tiež nie dobré". Aj veda je toho názoru.  Koniec koncov, kto do seba pchá porciu za porciou, môže nakoniec zničiť dobré účinky potravy na nervové bunky.

Tip Vitariána

Vedci teda zistili, že pre mozog je dôležité hlavne železo, omega-3 mastné kyseliny a polyfenoly. V ktorých rastlinných potravinách sa však tieto látky nachádzajú? Železo nájdeme v morských riasach, pšene, maku, tekvicových a slnečnicových semienkach, v lieskovcoch a sóji. Omega-3mastné kyseliny nájdeme hlavne v semienkach (najmä v ľane, chia a konopných semienkach), zelenej listovej a kapustovitej zelenine a v strukovinách. Polyfenoly sa nachádzajú v bobuliach. Vlašské orechy, ktoré sa na mozog podobajú, majú zas najvyšší obsah antioxidantov spomedzi všetkých  orechov.

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

Der Spiegel
Wikipedia

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 80