Zelenina vás zbaví ťažkých kovov

Interview na tému: rastlinné bohatstvo a jeho liečivá sila v ľudskom organizme

Keby ste sa chceli viac dozvedieť o tom, ako vyzerá vnútro rastliny, je to ten správny človek pre Vás. Prešiel si päťročným štúdiom biológie, pod mikroskopom skúma fyziologické procesy rastlinnej bunky a do svojej činnosti je pohrúžený natoľko, že sa výskumu venuje ďalej ako doktorand. Povie nám viac o tom, čo je to vláknina, aké tajomstvá v sebe ukrýva rastlinná bunka a prečo je pre ľudský organizmus tak nesmierne dôležitá. Mladý vedecký pracovník, fyziológ rastlín a fanúšik zelenej, Mgr. Boris Bokor.

Zelenina vás zbaví ťažkých kovov

KM: Zdravím ťa, Boris. Viem, že sa venuješ výskumnej činnosti už takmer 6 rokov, a tak je pre teba poznanie rastlinného vnútra samozrejmosťou. Povedz mi, prosím ťa, čo je podľa teba také typické, čo laická verejnosť o rastlinách nevie a mala by?

Boris: Najviac sa mi zdá, že ľudia nepoznajú rozdiely medzi rastlinnou a živočíšnou bunkou. Jedným zo základných rozdielov je, že rastlinná bunka má na rozdiel od tej živočíšnej bunkovú stenu. Živočíšne organizmy, a teda aj človek, vo svojich bunkách bunkovú stenu nemajú, v našich bunkách tvorí obal cytoplazmatická membrána.

KM: Prečo si myslíš, že by sme to mali vedieť?

Boris: Pretože médiá sú plné rečí o vláknine. Zo všadiaľ sa na nás rúca samé: „Jedzte zeleninu, obsahuje vlákninu!“ Ale v skutočnosti nemajú ľudia ani tušenie, či je vláknina akási molekula, alebo časť rastliny - skrátka nerozumejú, čo vláknina je, a preto ani nemôžu dobre rozumieť tomu, prečo je ľudskému telu tak nápomocná.

KM: A ako súvisí bunková stena s vlákninou?

Boris: Súvis je veľmi podstatný. V bunkovej stene sa nachádzajú jednotlivé zložky, ako sú napríklad celulóza, hemicelulóza alebo pektín a tieto práve tvoria vlákninu. Sú to vlastne polysacharidy a teda zložený cukor, ktorý je však pre človeka nestráviteľný. Celulóza vytvára dlhé vlákna, pod mikroskopom sú skutočne vláknité, a odtiaľ pochádza termín vláknina. Všeobecne, vlákninu tvoria zložky bunkovej steny v rastlinnej bunke, ktoré človek nevie stráviť.

„Vlákninu tvoria chemické zložky, ktoré sa nachádzajú v bunkovej stene, v obale rastlinnej bunky. Medzi najtypickejšie patria na príklad celulóza, hemicelulóza a pektín. Sú to polysacharidy, ktoré ľudský organizmus nevie stráviť.“

KM:Keď tieto zložky nevie naše telo stráviť, prečo sú pre telo tak dôležité?

Boris: Zo živočíšnej ríše vedia natráviť vlákninu prežúvavce, ako napríklad krava, alebo aj taký slimák. My ľudia s vlákninou nespravíme nič, lebo nám na to chýbajú potrebné enzýmy. Tak napríklad na strávenie celulózy je potrebný enzým celuláza a ten v našom tele nenájdeme. Napriek tomu je pre človeka vláknina veľmi podstatná.

KM: Prečo?

Boris: Z jednoduchého dôvodu – udržuje naše črevo v dobrej kondícií. Ktosi múdry raz povedal: zdravie človeka sa začína a končí v čreve. Vláknina vplýva na kondíciu nášho čreva a to veľmi podstatným spôsobom. Na jednej strane pomáha mechanicky vylučovať usadeniny a jedy z čreva von, na strane druhej slúži ako potrava dobrým črevným baktériám, ktoré, ak ich je dostatok, udržiavajú črevo v rovnováhe, čo priamo vplýva na naše zdravie.

KM: Ešte raz a pekne po poriadku. Objasnime si najprv, ako môže vláknina čistiť črevo mechanicky?

Boris: Musíme si najprv povedať, že vlákninu treba podľa rozpustnosti vo vode rozdeliť do dvoch skupín: rozpustnú a nerozpustnú. Vláknina, ktorá je vo vode nerozpustná, znásobí v čreve svoj objem, napučí a „nabobtná“, nasaje do seba vodu a tlačí na steny čreva. To robí na príklad celulóza. To znamená, že pri najbližšej stolici z nás táto objemná hmota vypadne a stiahne so sebou aj rôzne usadeniny, jedy a toxíny, ktoré v čreve dávno nemali čo robiť. Črevo ostáva čisté a cítime sa fit.

KM: (smiech) Áno, asi každý človek pozná ten blažený pocit „po“.  Takže mechanická pomoc vlákniny je jasná a čo tá druhá?

Boris: Tá sa týka vlákniny, ktorá je naopak vo vode rozpustná. Takáto vláknina, na ríklad pektín, prejde do čreva vo forme akejsi viskóznej hmoty, v čreve fermentuje a potom slúži ako potrava dobrým črevným baktériám. Tu sa stretávame s mediálne známymi výrazmi: prebiotiká a probiotiká. Probiotiká sú už samotné živé kultúry v čreve, tie takzvané „dobré“ baktérie, ktorých by malo byť v našom čreve dostatok. Prebiotiká sú naopak vo vode rozpustné chemické zložky vlákniny, ktoré putujú do čreva a slúžia probiotikám ako potrava.

„Sú druhy vlákniny, ktoré sú vo vode rozpustné a naopak tie, ktoré nie sú. Vláknina, ktorá sa nerozpúšťa vo vode, čistí naše črevo mechanicky. Vláknina, ktorá sa rozpúšťa vo vode, v čreve sfermentuje a slúži ako potrava probiotikám – „dobrým“ črevným baktériám.“

KM: Aha, tak teraz mi je to už jasné! Prečo sa však o svoje črevné baktérie musíme takto starať? Nestačí, keď dobré baktérie prijímame priamo ako živú kultúru na príklad v jogurtoch?

Boris: (smiech) Ak by sme telo zásobili probiotikami len týmto spôsobom, bolo by to veľmi neefektívne a drahé. Musíme totiž prijať enormné množstvo probiotík, aby sa skutočne dostali do čriev – veď všetko, čo človek zje, musí najprv prejsť cez žalúdok a v tomto kyslom prostredí väčšina probiotík hynie.

KM:Takže jeden jogurt denne nás probiotikami ešte nezásobí?

Boris: Pravdepodobne nie. Ak chceme do tela dostať viac živých kultúr, nemali by sme sa sústrediť len na jogurty. Média v tomto často dezinformujú spoločnosť. Ľudia ani netušia, že veľmi vďačný a výdatný zdroj živých kultúr je pravá bryndza. V jednom miligrame pravej bryndze môžeme nájsť niekoľkonásobne viac probiotík ako v niektorých tabletkových preparátoch.

KM: Zdôrazňuješ slovíčko pravá. Akú bryndzu máš na mysli?

Boris: Nepasterizovanú surovú bryndzu z ovčieho mlieka. Takú nekúpite v supermarkete, ale len v špecializovaných obchodoch alebo priamo na Táľoch medzi ovečkami. Pasterizácia živým kultúram neprospieva, väčšina z nich tepelné spracovanie neprežije.

„Ak chceme telo zásobiť probiotikami, musíme ich zjesť naozaj veľa. Veľké množstvo živých kultúr, ktoré prijímame z mliečnych výrobkov, sa totiž trávením ničí, lebo nedokážu prežiť v kyslom prostredí žalúdka. Z tohto dôvodu je potrebné starať sa o dobré baktérie v čreve aj nepriamo – príjmom zeleniny a teda príjmom dostatočného množstva vlákniny.“

KM: Chápem. Naši čitatelia sú prevažne vitariáni, čiže po bryndzu do obchodu asi nepobežia. Akú zeleninu máme jesť, aby sme do tela dostali oba typy vlákniny – aj rozpustnú, aj nerozpustnú?

Boris: Tieto dva typy sa nájdu skutočne v každej zelenine a ovocí. Celulóza a pektín, tie sa nachádzajú snáď vo všetkých rastlinách.

KM:Čo si myslíš o tej celej reklame na „zdravé črevo“? Je zdravé črevo pre človeka skutočne tak podstatné, alebo je to len marketingový ťah?

Boris: Zdravé črevo je skutočne veľmi podstatné. Ľudia si myslia, že napríklad zápcha je banálny problém. Ale podľa môjho názoru sú na omyle, veď zdravá stolica je nesmierne dôležitá. Pri dlhodobej a hlavne chronickej zápche môžu vznikať rôzne zápaly, a toto môže vplyvom ďalších faktorov vyústiť na príklad aj do rakoviny hrubého čreva. V čreve sú navyše baktérie, ktoré sú zodpovedné za imunitu a to je nesmierne podstatné pre zdravie človeka.

„Starať sa o správne fungovanie čriev je veľmi podstatné. Napríklad zápcha je pre väčšinu ľudí banálny problém, ale opak je pravdou. Problémy s vylučovaním stolice môžu spôsobiť rôzne zápaly a negatívne vplývať na rôzne ochorenia, akým je na príklad rakovina. Vláknina je tak pre zdravie človeka nevyhnutná.“

KM: Má pre nás vláknina ešte aj iné výhody ako len dobrú črevnú kondíciu?

Boris: Ach, tých výhod je celé množstvo! Tak napríklad v poslednej dobe som veľa čítal o tom, ako môže vláknina vyčistiť telo od ťažkých kovov. Toto je v dnešnej dobe veľmi podstatné, lebo pôda a voda bývajú často znečistené rôznymi polutantmi, jedmi a ťažkými kovmi.

Boris Bokor vo svojom výskume vo Francúzsku. Boris skúma vplyv ťažkých kovov a iných faktorov na vnútro rastlín.

KM:To znie zaujímavo, prosím, pokračuj.

Boris: Pôdy niektorých oblastí sú dnes veľmi znečistené – či už priemyslom alebo poľnohospodárstvom. Množstvo pesticídov a insekticídov, ktoré sa dnes bežne používajú v pestovateľskej praxi, obsahujú arzén. Arzén je typický jed a polokov, no silno zastúpenie v prostredí majú aj ťažké kovy, napríklad kadmium, meď, ortuť alebo olovo. Ťažký kov znamená že sa jedná o kov s istou fyzikálnou hustotou. Tieto kovy sa vyskytujú v prostredí vo forme kladne nabitých iónov, a teda katiónov a to môže byť práve problém.

KM: Prečo?

Boris: Pretože v organizme máme svoje vlastné kovy, ako napríklad zinok a tie existujú takisto vo forme katiónov. Ak je telo príliš prestúpené jedovatými kovmi, začnú naše prirodzené kovy v tele nahrádzať a takto zničia a znefunkčnia množstvo metabolických procesov v tele.

KM:Vedel by si menovať nejaký príklad?

Boris: Týka sa to napríklad niektorých dôležitých enzýmov. V tele máme enzýmy, ktoré sú zahrnuté v rôznych fyziologických procesoch. Na to, aby správne fungovali, potrebujú kov ako kofaktor, na príklad zinok. Ak sa napríklad do tela dostane príliš veľa kadmia, čo je hojne sa vyskytujúci ťažký kov, môže vytesniť telu vlastný zinok a „prilepiť“ sa na enzymatický komplex. Takto viac enzým nevie fungovať a v bunkách môže dôjsť k narušeniu fyziologických procesov. Ťažké kovy vedia v tele naozaj spôsobiť poriadnu galibu, sú zodpovedné aj za takzvaný oxidačný stres – zvýšený výskyt voľných radikálov v organizme.

„Pôda je dnes veľmi znečistená. Vplyvom poľnohospodárskej a priemyselnej činnosti sa do nej dostali jedy a ťažké kovy. Tieto sa potom dostávajú do tela a ohrozujú správne fungovanie dôležitých metabolických procesov. Alternatívu, ako sa ich zbaviť, ponúka opäť zelenina – vláknina má moc naviazať na seba ťažké kovy a vylúčiť ich z tela von.“

KM: Čo sú to vlastne voľné radikály a prečo sú pre nás také nebezpečné?

Boris:  Voľné radikály sú prudko reaktívne a viažu sa na všetko, na čo v tele narazia. Takto môžu voľné radikály na príklad spôsobiť mutácie v našej DNA, skrátka ničia z vnútra ľudskú bunku. Ak ich máme v tele priveľa, je to pre naše zdravie vážny problém. Ak však prijímame dostatok antioxidantov, ktoré sú takisto prevažne v zelenine, voľných radikálov sa viac nemusíme báť.

KM: Ako to vyzerá v praxi? Ako fungujú antioxidanty?

Boris:  Antioxidant príde ako rýchla strela práve včas, chytí voľný radikál, naviaže sa naňho a premení ho na inú, menej škodlivú látku. Toto sa kaskádovito opakuje, až sa na koniec voľné radikály prakticky zmenia na telu neškodné látky.

„Ak je v tele príliš veľa ťažkých kovov, telo ohrozuje oxidačný stres. To znamená, že je náš organizmus vystavený napospas voľným radikálom, čo môže metabolizmus úplne prevrátiť naruby. V boji proti radikálom úspešne zasahujú antioxidanty – tieto nájdeme v hojnom zastúpení práve v rastlinnej strave. “

KM:V poriadku. Ťažké kovy majú teda pre telo množstvo nežiaducich účinkov. Vláknina nám pomôže sa ich zbaviť?

Boris: Presne tak. Akoby zázrakom obsahuje vláknina záporne nabité zložky. Tieto doslova priťahujú všetky ťažké kovy na seba, lebo tie sú nabité kladne. Ako vieme, vlákninu telo nestrávi, ale vylúči, a tak sa dostávame k šťastnému koncu – s vlákninou vylučujeme z tráviacej sústavy aj nebezpečné ťažké kovy.

„Ťažké kovy, keďže sú kladne nabité, sa naviažu na záporne nabité zložky vlákniny. V procese trávenia vláknina „nabobtná“ a vylúčime ju aj s ťažkými kovmi formou stolice z tela von. Príjmom rastlinnej stravy tak úspešne bojujeme proti ťažkým kovom v tele.“

KM:To je skvelá správa! Koľko vlákniny musíme denne prijať, aby sme boli zdraví?

Boris: Odporúčaná dávka je približne 20-30 gramov denne.

KM:Vedel by si našim fanúšikom dať tip, v ktorej zelenine či ovocí je tá „NAJ“ vláknina?

Boris: (smiech) Vláknina sa nachádza v každom ovocí aj zelenine, najviac v šupke a obaloch plodov rastlín.Odporúčať však jeden druh nie je správne, pretože pre zdravie človeka je nesmierne podstatná práve variabilita. Rastlinné bohatstvo je tu pre nás využiteľné v celej svojej paráde!

KM: Boris, vďaka za skvelý rozhovor. Nech sa ti vo výskume darí a vidíme sa nabudúce.

Boris: Rado sa stalo. Prajem všetkým fanúšikom portálu Vitarian.sk pevné zdravie! Majte sa pekne.


Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

interview s Mgr. Borisom Bokorom, zredigovala a upravila: Katarína Mikulová

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 64