Mäso

o jeho konzume a vedľajších účinkoch

Na stole leží do chrumkava opečené prasa, v rypáku stíska jablko. Veľká hostina sýti žalúdky vážených hostí, všetci si nesmierne pochutnávajú. Panenka a karé, stehno a pečienka! Za dverami hostinca však odrazu miznú lesy, znečisťuje sa vzduch, kontaminuje sa voda a narastá skleníkový efekt – pre státisíce ďalších hostín, ako je táto.

Mäso

Mäsa jeme až príliš

Čo budem dnes jesť? S touto otázkou sa hrnieme do potravín a hladní schytíme prvé balenie kuracích pŕs. Stačí nakrájať, trochu dochutiť, hodiť na panvicu a hotovo - môže sa jesť! Keď vyberáme z regálu krásne zabalené mäso, zabúdame, že je z ozajstného zvieraťa, ktoré sa možno ešte pred pár hodinami prevaľovalo z nohy na nohu kdesi vo fabrike. Kde toto zviera žilo? A aký malo život? Ak si nekupujeme mäso z neďalekej farmy, potom môžeme zabudnúť, že zviera veselo cupitalo po lúke a s úsmevom hľadelo do slnka.

O neľudských podmienkach, v ktorých sa chovajú zvieratá, sa toho popísalo veľa. Zo svojich zvyklostí však neustupujeme, pretože človek je pán tvorstva a má právo jesť – musíme predsa z niečoho žiť! Tak znie dôležitý argument mäsožravcov.

Štatistika však ukazuje, že produkcia a konzum mäsových výrobkov ľudský život oveľa viac ohrozuje, ako mu prospieva. Nech sa pozrieme hocakým smerom, všade vidíme negatívne dopady živočíšnej výroby: vyrúbané lesy, vyhubená divá zver, prehnojená pôda, exhaláty v ovzduší, znečistená voda a v neposlednom rade – otrávený ľudský organizmus.

Keď vidíme mäso krásne zabalené v obchode, nerozmýšľame nad tým, akou cestou prešlo, aby sa k nám dostalo.

Mäso „požiera“  životné prostredie

Každý rok sa kvôli mäsu zabije 50 miliárd zvierat. Tieto obrovské množstvá živočíchov zožerú väčšinu plodín, ktoré človek vypestuje.  Takmer 40% obilia a 70% sóje sa vypestuje len ako krmivo pre zvieratá. Miliardy zvierat enormne zaplavujú svet svojimi výkalmi a močom.  Oxidy uhlíka, metán a amoniak sa tak významne podieľajú na vzniku skleníkového efektu, znečistení pôdy, vody a vzduchu. Neustále klčovanie lesov za cieľom získať pastviny spôsobuje erózie pôdy. Nevhodná strava, antibiotiká a lieky podávané zvieratám sa dostávaju do vody a tým aj do pôdy za hranice fabrík.

Z konzumu mäsa sa stal zvyk a sprievodný znak „vyspelých“ krajín. Priemerný Američan zje ročne v priemere 120 kilogramov mäsa. Priemerný Nemec 60kg a priemerný Indonézan len 2 kilogramy. Za posledných 50 rokov sa konzum mäsa znásobil neuveriteľných 6krát.

Aj takto vyzerá masový chov zvierat v číslach.

Mäso „požiera“ zdravie človeka

Byť mäsožravcom je dozaista masový spoločenský trend. Z každého kúta sa na nás sypú relácie o varení a s nimi množstvo dobrých rád a tipov, ako pripraviť čo najchutnejšie mäso. Problém nastáva, keď sa milióny ľudí rozhodnú vyskúšať si recept doma. V miliónoch rodín sa tak odohrá podobná návšteva hypermarketu a nákup jedných – alebo radšej dvoch balení krásne zabaleného mäsa. Chutnou večerou tak však opäť posilnili kolobeh masovej produkcie. Koncerny musia urýchlene konať – vykŕmiť ďalší rad práve narodených zvierat, "posilniť" ich antibiotikami a hormónmi, vykŕmiť GMO-sójou a živočíšnymi bielkovinami, aby nabrali na hmote. Toto platí aj pre ryby, ktoré su kŕmené slepačím, a teda živočíšnym trusom.  Takto „vyhnané“ zviera je už o pár týždňov veľké ako dospelý jedinec a zabíjačka sa môže začať.

Mäso a antibiotiká

Človek nemá z takéhoto mäsa pritom žiaden osoh, skôr naopak. Zvieratám podávané antibiotiká sa dostávajú aj do jeho krvi, a tak pomaly pre neho strácajú účinok. Za zmienku stojí aj fakt, že zvieratám sa podávajú aj také antibiotiká (chloramphenicol), ktoré sa v ľudskom svete zakázali. Mäso zvieraťa, ktoré prežilo život vo fabrike, nemá ani takú nutričnú hodnotu a ani chuť, ako by sme si priali.  Fabriky mäso dochutia, dofarbia a vystavia ho do výkladu ako prvotriedny tovar. Konzumom mäsa takto prijímame množstvo škodlivín, látok, liečiv a hormónov, ktoré nám spôsobujú ochorenia.

Mäso versus zelenina

Rad chorôb, ktoré vznikajú kvôli prílišnému príjmu živočíšnych bielkovín, je nekonečne dlhý. Na čele s rakovinou by sme mohli menovať všetky civilizačné ochorenia. Naopak, príjmom rastlinnej potravy vieme naše telá zázračne nakopnúť, ba dokonca – vyliečiť. O tom, ako vieme rastlinnou stravou ovplyvniť naše gény  v náš prospech, informoval svet vedy už vo všetkých kútoch sveta.

Zabudli sme, ako má vyzerať zdravý a prospešný chov zvierat.

Ak mäso, tak kvalitné!

Možno ste pri čítaní tohto článku zbledli, pretože mäso jedávate na dennom poriadku. Ak sa neviete či nechcete od mäsa odpútať, možno by bolo pre Vás vhodné nájsť si kvalitný zdroj, kde budete mäso kupovať. Poobzerajte sa po okolí mimo mesto, choďte na vidiek a nájdite si farmu, kde by ste si mäso pre seba a svoju rodinu mohli kúpiť. Nič nenechávajte na náhodu a nechajte si v sprievode farmára ukázať celý chod chovu. Ak sa Vám bude pozdávať, potom nakupujte mäso tu. Takéto mäso je samozrejme o niečo drahšie, no jeho kvalita je neporovnateľne vyššia od kvality mäsa v bežných reťazcoch.

Možno práve cena Vás bude motivovať k tomu, aby ste raz za čas zvolili vegetariánsky obed – krok po krôčiku zistíte, že sa cítite oveľa lepšie a už nie kvôli cene ale z vlastnej skúsenosti po mäse siahnete len výnimočne.

V nasledujúcom videu si pozrite, ako vyzerá masový chov zvierat. Nič pre slabé žalúdky!

Video

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

o.A.: Wieviel Fleisch erträgt die Welt? In: www.vegan.at (abgerufen am 08.11.2013)

MUTTER, Joachim. Grün Essen! Die Gesundheitsrevolution auf Ihrem Teller. Kirchzarten bei Freiburg: VAK Verlags GmbH, 2013.

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 105