Planéta kráv – časť 1.

Nekontrolovaný chov hovädzieho dobytka

"Pastvinami Európy, Ameriky, Afriky a Austrálie sa ako biblická rana preháňajú „kobylky s kopytami“, ktoré požierajú všetko, čo vzniklo behom miliónov rokov evolúcie," tvrdí vo svojom bestselleri Impérium hovädzieho dobytka americký aktivista za životné prostredie Jeremy Rifkin.

Planéta kráv – časť 1.

Mäso v priebehu dejín

Mäsožravec sa stal z človeka pred tromi miliónmi rokov. Bol to následok klimatickej katastrofy, ktorá vtedy postihla savany Afriky. Hoci mnoho vtedajších druhov zvieracej ríše zmizlo, dva primáty z rodu Australopithecus prežili. Prvý druh „opice“ zostal vegetariánom, no ten druhý, jeden z prvých predkov človeka, začal jesť mäso.

Nová potrava ho poháňala k vysokej fyzickej a duševnej výkonnosti. Oproti rastlinnej potrave má totiž mäso dve zásadné výhody: na jednej strane obsahuje veľké množstvo bielkovín a dôležité stopové prvky a na druhej strane je pomerne ľahko stráviteľné. Vďaka tejto prehistorickej „energetickej tyčinke“ sa dokonca u pračloveka zmenšil tráviaci trakt. Prebytočnú energiu tak mohlo telo vložiť do vývoja mozgu.

Marta Zaraska, autorka knihy, ktorá sa do hĺbky venuje chuti človeka na mäso, napísala: „Nové zloženie stravy bolo pre našich predkov spočiatku veľmi užitočné. Vyvinul sa im väčší mozog a stali sa sociálnejšími bytosťami, pretože o mäso sa museli deliť.“

Táto potravina sa stala pre vtedajšieho človeka takou dôležitou, že si s ňou vybudoval takmer náboženský vzťah. Mäso sa následkom toho pretvorilo v symbol moci a mužnosti, bohatstva a aristokracie.

Jeremy Rifkin, odborník na dobady veľkochovov hovädzieho dobytka vo svete.

Zaraska tvrdí, že človek je na mäse od prírody priamo závislý. A ako to už v prípade látok, na ktorých sme závislí chodí, príliš veľa škodí. Choroby ako obezita, hypertenzia, diabetes, dna a rakovina môžu byť totiž spôsobené práve prílišnou konzumáciou mäsa.

Prelomiť závislosť na mäse je ťažké

Hoci v industrializovaných krajinách momentálne spotreba mäsa stagnuje, v prahových krajinách, akými je Čína alebo Brazília rastie o to rýchlejšie. Dokonca aj mnoho Indov sa živí vegetariánskou stravou zvyčajne iba kým nezbohatnú. Ten, kto zarába viac, si v Indii rád pochutná aj na sviečkovej z vodného byvola. Táto skutočnosť odzrkadľuje jednoduchú pravdu: len čo si človek môže dovoliť drahšiu potravu, kúpi si mäso.

Dopady nadprodukcie mäsa

Keď sa zvyčajne bavíme o životnom prostredí, zmieňujeme výfukové plyny z áut a neuvedomelých vodičov, ktorí autom cestujú vždy a všade. Nemôžeme však zabúdať ani na neuvedomelých konzumetov. Metán pôsobí ako skleníkový plyn 25-krát silnejšie ako oxid uhličitý. Dokonca pôsobí na klímu až 300-krát horšie ako rajský plyn alias oxid dusný, ktorý uniká pri aplikácii hnojiva. A prečo musia poľnohospodári toľko hnojiť? Pretože takmer jedna polovica dopestovaného obilia sa spotrebuje na kŕmenie dobytka. Výsledok je zarážajúci: až približne 70 % ornej pôdy na celom svete sa využíva na výrobu mäsa.

Na mäse je väčšina ľudstva doslova závislá. Vegetariánskou stravou sa živí len päť percent populácie.

Paradox lacného tovaru

Na jednej strane ničí dobytok planétu viac ako kedykoľvek predtým, no na druhej strane je mäso lacnejšie ako v minulosti. To, že pri nákupe z peňaženky nevytiahneme viac peňazí však neznamená, že zaň nakoniec nezaplatíme. Napríklad taký hamburger v McDonalde stojí jedno euro len preto, že do jeho výroby nie sú zarátané externé náklady na výrobu mäsa, ako spotreba pôdy a vody, záťaž pre životné prostredie a klímu. Za ne budeme platiť na splátky do konca života... Aby sa klimatické škody vzniknuté pri výrobe mäsa vykompenzovali, musela by cena hovädzieho mäsa vzrásť o 40 %.

S každým steakom, ktorý si naservírujeme na tanier, preto nestrácame iba svoje zdravie, ale i kus kvalitného životného prostredia. Tvorba púští, nedostatok vody, prehnojenie, vymieranie mnohých druhov zvierat, chudoba, hlad, sociálne nepokoje - to všetko ide na účet chovu dobytka.

Kravy znečisťujú ovzdušie viac než továrne.

Preto sú ekológovia tak jednoznačne proti konzumácii mäsa. Už jediný vegán, počíta filmár Kip Andersen v dokumente Cowspiracy, ušetrí denne v porovnaní s konzumentom mäsa 380 litrov vody, 20 kilogramov obilia a asi 2000 litrov oxidu uhličitého.

Tip Vitariána

Ak by ste si chceli aspoň dočasne vyskúšať vegánsku stravu, ale nezostáva vám čas na naštudovanie všetkých potrebných informácií, môžete sa skúsiť riadiť našim vzorovým vyváženým vegánskym jedálničkom. Všetky potrebné informácie nájdete zhrnuté v tomto jedinom článku.

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

Der Spiegel

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 115