Stravou proti depresii

o dosiaľ nepoznanej moci črevných baktérií

Dlho sa šepkalo o tom, že strava by mohla mať vplyv na psychiku človeka. Šepoty dnes vystriedal suverénny hlas vedy, ktorý domnienku potvrdzuje v plnom rozsahu: Stravou skutočne vplývame na svoju psychickú kondíciu - môžu za to črevné baktérie.

Stravou proti depresii

Po sladkom sa cítime vzletne, no keď sme hladní, nech nám ide radšej každý z cesty!
Istú spojitosť našich nálad s trávením sme vždy tak trochu tušili, no presné fungovanie nám doposiaľ nebolo známe. Vedecký pokrok si však značne posvietil na túto problematiku a, na prekvapenie všetkých, hypotézu potvrdil: stravovacie návyky majú naozaj priamy vplyv na psychiku človeka! Môžu sa to zmeny v črevnej mikroflóre, ktoré pod taktovkou baktérií diktujú mozgu, čo má robiť – a to práve v oblasti našej mentálnej kondície.

Črevo - mozog spodnej časti tela

Ľudské črevo je dokonalý orgán. Vo vedeckom svete sa často nazýva aj ako "druhý mozog", pretože sa ako jediný orgán môže pochváliť vlastným a nezávislým nervovým systémom. Črevná stena je doslova „vystlaná“  zložitou sieťou s viac ako 100 miliónmi neurónov.

Tajomstvo, prečo stav črevnej mikroflóry vplýva na náladu človeka, je postavené na dvoch pilieroch: na chémií, ktorú črevné baktérie produkujú a na dokonalej komunikácii medzi črevom a centrálnym nervovým systémom. Baktérie v čreve produkujú chemikálie, ktoré  dokážu vplývať na mozgovú činnosť a keďže je črevo s mozgom v neustálom prepojení, deje sa tak neustále. Mozog pod vplyvom nových informácií z čreva reguluje svoju činnosť - výsledkom čoho sú na príklad aj zmeny nálad. 

Črevné baktérie majú schopnosť vytvárať látky s vplyvom na mentálnu kondíciu človeka.

Dokonalá komunikácia

Dokonale vybavené črevo je totiž schopné mnohostranne komunikovať s mozgom – cez blúdivý nerv, miechu alebo krvný obeh. Črevo si pritom s mozgom vymieňa viac informácií, akoby sme si mysleli. Okrem tých o živinách, ktoré sa v čreve vstrebávajú a zásobia celý organizmus, vedú do mozgu aj konkrétne informácie o hormónoch, cudzorodých látkach, nebezpečenstve jedov, mechanických stimuloch, a v neposlednom rade – o črevných baktériách a ich činnosti.

Keď baktérie preberú vedenie

Práve baktérie sú svojou činnosťou zodpovedné za zmenu nálad. Miliardy, ktoré v čreve neustále žijú,  produkujú stovky chemikálií, ktoré mozog používa na reguláciu základných fyziologických procesov, a taktiež aj mentálnych procesov, ako je učenie, pamäť a nálada. Tieto látky tak cez informačné kanály putujú až do centrálneho nervového systému – a ovplyvňujú jeho činnosť.
Keď teda vznikne v čreve nerovnováha, na príklad po odbere antibiotík, premnožené patogénne baktérie sa postarajú o zrod chemikálií podnecujúce nepríjemné pocity. Ak však stravou dosiahneme, že črevná mikroflóra bude v rovnováhe, prejaví sa to na pozitívnej mentálnej kondícií človeka.

Experiment s hlodavcami

Na moc črevnej mikroflóry radikálne poukázal vedec Premysl Bercik z Univerzity McMaster v Kanade. Pri experimentoch s hlodavcami priamo operoval s konkrétnymi baktériami v čreve. Prirodzene bojazlivým a prirodzene odvážnym myšiam odobral vzorku baktérií z čreva a navzájom ich vymenil – výsledkom bolo opačné správanie hlodavcov. Bojazlivé myši sa zmenili na odvážne a tie nebojácne sa odrazu stali úzkostnými a ustráchanými.

Ak sa budeme stravovať zdravo, naša črevná mikroflóra bude v poriadku a my sa budeme cítiť skvele.

Stresom k dráždivému črevu - a naopak!

Ako dôkaz prepojenia medzi psychikou a tráviacim traktom slúži aj fakt, že pacienti s dráždivým hrubým črevom a inými tráviacimi ťažkosťami často trpia depresívnymi poruchami.  Zdá sa však, že nielen črevná nerovnováha spôsobuje duševnú nepohodu, funguje to aj naopak. Ako zistil vedecký tím Technickej Univerzity Swiburne v Austrálií, študenti majú počas skúškového obdobia oveľa menej prospešných baktérií skupiny lactobacillus ako počas iného obdobia v roku, kedy sú psychicky „v pohode“.

Psychobiotiká – nový fenomén?

Zistenie o spojitosti tráviaceho traktu s psychikou spôsobilo vo svete vedy vlnu nadšenia, na čo okamžite zareagoval aj farma-priemysel. V tamojších kuloároch sa šepká o takzvaných „psychobiotikách“, preparátoch na regulovanie črevnej mikroflóry a zároveň psychickej pohody človeka. Liečenie psychických ochorení by tak mohlo byť obohatené o celkom novú dimenziu liečiv, ktoré sú účinkom zamerané na nerovnováhu v čreve, nie v mozgu pacienta.

Psychohygiena si však stále drží svoje dôležité miesto. Aj nesprávne myšlienkové vzorce môžu škodlivo pôsobiť na črevnú mikroflóru.

Psychohygiena stále dôležitá

Ako sme mali možnosť zistiť, informačný kanál medzi mozgom a črevom nie je žiadnou jednosmernou cestou – črevná nerovnováha síce spôsobuje psychickú nepohodu, no funguje to aj naopak. Ak sa preto mienime dostať do pohody, mali by sme zabrať na obidvoch frontoch.  Nielen stravovaním je človek zdravý, ale takisto pravidelným mentálnym cvičením a psychohygienou.  

Oslobodiť ľudského ducha z područia škodlivej mysle je tak naďalej dôležitým krokom na ceste za psychickou rovnováhou.

Tip vitariána: ako si udržať zdravú mikroflóru?
  • odstránime prílev látok, ktoré spôsobujú v čreve nerovnováhu: antibiotiká, lieky, konzervanty a iné

  • odstránime prílev látok, ktoré pôsobia toxicky a dlho sa rozkladajú  (vysoký podiel hnilobných procesov):  cukry, mäso

  • vytvoríme pre prospešné baktérie vhodné životné prostredie a  to príjmom listovej zelene a potravín bohatých na vlákninu

Ako by teda mal vyzerať ten správny štart do „pohodového“ dňa?  Ráno začnime širokým úsmevom -  a dávkou vlákniny v čerstvom smoothie!

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

SCHNURR, Eva-Maria: Stimmungsmache. In: Spiegel Wissen 4/2013. S. 111-123

CARPENTER, Siri: That gut feeling. In:Monitor of Psychology Vol.43(No.18), S. 50

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 89