Toxické ťažké kovy

Nebezpečné rakovinotvorné látky sú dnes úplne bežné

Toxický ťažký kov je relatívne hustý kov alebo polokov, ktorý je známy svojou potenciálnou toxicitou hlavne v súvislosti s životným prostredím. Tento termín sa vzťahuje najmä kadmium, ortuť, olovo a arzén, ktoré patria k najobávanejším rozšíreným chemikáliám. Patria sem aj mangán, chróm, kobalt, nikel, meď, zinok, selén, striebro, antimón a tálium.

Toxické ťažké kovy

Situácia je vážna

Dnes je situácia taká, že v našom životnom prostredí sa už nachádza obrovské množstvo škodlivých látok. Mnohí ľudia si napríklad myslia, že ak sa narodí dieťa, je úplne čisté. Ale dnes sa už aj deti rodia plné nebezpečných toxických látok.

Výskum Amerického Červeného kríža z roku 2004 skúmal krv mnohým ľuďom. V tele každého človeka sa nachádzali stovky chemických priemyslových zlúčenín vrátane pesticídov, prípravkov zabraňujúcich tvorbe škvŕn, spomaľovačov horenia, zmäkčovadiel a polychlórovaných bifenylov (PCB), ktorých používanie sa zakazuje od roku 1977!

Táto štúdia bola prevedená na novorodencoch po pôrode – na ich pupečníkovej krvi. Bolo v nej nájdených 278 chemických látok a zlúčenín, z ktorých 180 vyvoláva rakovinu zvierat a ľudí, 217 poškodzuje mozog a nervovú sústavu a 208 spôsobuje vrodené vývojové vady.

Ťažké kovy

Ťažké kovy sa na Zemi nachádzajú prirodzene. Koncentrovanými sa však stávajú ako výsledok ľudskej činnosti. A tak môžu vstúpiť do rastlín, zvierat a ľudských tkanív prostredníctvom dýchania, stravy a manuálnej činnosti.

Potom sa môžu naviazať na a narúšať fungovanie životne dôležitých bunkových zložiek. Toxické vplyvy arzénu, ortuti a olova boli známe už v staroveku, ale metodické štúdie o toxicite niektorých ťažkých kovov sa začali objavovať až od roku 1868. U ľudí sa otrava ťažkými kovmi všeobecne lieči podávaním chelátovacích činidiel. Niektoré prvky, inak považované za toxické ťažké kovy, sú pre ľudské zdravie esenciálne, ale len v malých množstvách.

Ťažké kovy sa na Zemi nachádzajú prirodzene. Koncentrovanými sa však stávajú ako výsledok ľudskej činnosti.

Zdroje kontaminácie

Ako bolo spomenuté, ťažké kovy sa v zemi nachádzajú prirodzene a koncentrovanými sa stávajú prostredníctvom ľudskej činnosti. Ich bežné zdroje vznikajú pri ťažbe a z priemyselného odpadu, z emisií motorových vozidiel, olovených batérií, hnojív, farieb, ošetrovaného dreva, starnúcej infraštruktúry pre vodu a mikroplastov plávajúcich v mori. Tetraetylolovo je jedným z najvýznamnejších kontaminantov ťažkých kovov používaných v súčasnosti. Arzén, kadmium a olovo sa môžu nachádzať v hračkách pre deti v množstvách, ktoré presahujú normy. Olovo sa v hračkách používalo ako stabilizátor, posilňovač farby alebo antikorózne činidlo. Kadmium sa niekedy používa ako stabilizátor alebo na zväčšenie množstva a lesku hračkárskych šperkov. Predpokladá sa, že arzén sa používa aj vo farbivách. 

Alkoholici pravidelne užívajúci ilegálny destilovaný alkohol môžu byť vystavení otrave arzénom alebo olovom, ktorých zdrojom je arzénom kontaminované olovo použité pri spájkovaní destilačného aparátu. Ďalším zdrojom arzénu môže byť jed na potkany použitý v obilí a potrave. Olovo je najrozšírenejším kontaminantom spomedzi ťažkých kovov. Ako súčasť tetraetylolova (CH3CH2)4Pb, bolo rozšírené pri výrobe benzínu od 1930-tych po 1970-te roky.

Hračky pre deti môžu byť nebezpečné, môžu obsahovať ťažké kovy.

Predpokladá sa, že hladina olova vo vodnom prostredí industrializovaných spoločností je dva až trikrát vyššia ako v predpriemyselnom období. Aj keď používanie bezolovnatého benzínu bolo do značnej miery v Severnej Amerike vyradené v roku 1996, pôda pri cestách vystavaných už predtým zadržiava vysoké koncentrácie olova. Olovo (z azidu olovnatého alebo zo styfnátu olova používaného v strelných zbraniach) sa na cvičisku strelných zbraní postupne hromadí a znečisťuje miestne životné prostredie vystavuje zamestnancov riziku otravy olovom.

Vstupné trasy

Ťažké kovy sa dostávajú do rastlín, živočíchov a ľudských tkanív cez dýchanie, stravu a ručnú manipuláciu. Emisie motorových vozidiel sú hlavným zdrojom vzdušných kontaminantov vrátane arzénu, kadmia, kobaltu, niklu, olova, antimónu, vanádu, zinku, platiny, paládia a ródia. Vodné zdroje (podzemná voda, jazerá, potoky a rieky) môžu byť znečistené ťažkými kovmi vylúhovanými z priemyselného alebo obyčajného odpadu, kyslé dažde môžu zhoršiť tento proces uvoľňovaním ťažkých kovov uväznených v pôde. Rastliny vystavené ťažkým kovom prostredníctvom príjmu vody a zvieratá konzumujúce tieto rastliny - príjem rastlinných a živočíšnych potravín je najväčším zdrojom ťažkých kovov u ľudí. Absorpcia prostredníctvom pokožky napríklad cez kontakt s pôdou je ďalším potenciálnym zdrojom kontaminácie ťažkými kovmi. Toxické ťažké kovy sa môžu bioakumulovať v organizmoch, pretože sa ťažko metabolizujú.

Aj keď používanie bezolovnatého benzínu bolo do značnej miery v Severnej Amerike vyradené v roku 1996, pôda pri cestách vystavaných už predtým zadržiava vysoké koncentrácie olova.

Škodlivé účinky

Ťažké kovy sa môžu viazať na životne dôležité zložky buniek ako štruktúrne bielkoviny, enzýmy a nukleové kyseliny a narúšať ich fungovanie. Symptómy a účinky môžu byť rôzne podľa kovu alebo kovovej zlúčeniny a dávke, ktorá bola prijatá. Všeobecne môže byť dlhodobé vystavenie toxickým ťažkým kovom karcinogénne mať negatívne účinky na centrálnu a periférnu nervovú sústavu a obehový systém. U ľudí sa najčastejšie stretávame kvôli vystaveniu sa „klasickým“ toxickým ťažkým kovom alebo chrómu (ďalší toxický ťažký kov) alebo arzénu (polokov) s týmito príznakmi:

Prvok

Akútne vystavenie
zvyčajne po menej ako dni

Chronické vystavenie sa
často po mesiacoch alebo rokoch

Kadmium

Pneumónia (zápal pľúc)

Rakovina pľúc
Osteomalácia (mäknutie kostí)
Proteinúria (nadbytok bielkovín v moči, možné poškodenie obličiek)

Ortuť

Hnačka
Horúčka
Vracanie

Stomatitída (zápal ďasien a úst)
Nevoľnosť
Nefrotický syndróm (nešpecifické poruchy obličiek)
Neurasténia (neurotická porucha)
Parageusia (kovová chuť)
Bolesť a ružové zafarbenie rúk a nôh
Chvenie

Olovo

Encefalopatia (mozgová dysfunkcia)
Nevoľnosť
Vracanie

Anémia
Encefalopatia
Ochrnutie zápästia alebo chodidla
Nefropatia (ochorenie obličiek)

Chróm

Gastrointestinálne krvácanie 
Hemolýza (deštrukcia červených krviniek)
Akútne zlyhanie obličiek

Pľúcna fibróza (zjazvenie pľúc)
Rakovina pľúc

Arzén

Nevoľnosť
Vracanie
Hnačka
Encefalopatia
Multiorgánové účinky
Arytmia
Bolestivá neuropatia

Diabetes
Hypopigmentácia/Hyperkeratóza
Rakovina

Našu Zem často znečisťujeme a ani si neuvedomujeme, že na to aj doplácame.

Čo s tým?

Treba si uvedomiť, že toxické látky v organizme nie je ľahké určiť, pretože bežne nekolujú v krvi, ale ukladajú sa do pečene, obličiek a hlboko do tkanív. Ak sa ich chceme zbaviť, treba ich najskôr z tých tkanív uvoľniť. Ťažké chemikálie väčšinou odbúravajú obličky a toxické kovy odbúrava pečeň, pretože sa musia naviazať na žlč, tieto látky odídu do čreva a v čreve sa ešte musia naviazať na niečo, s čím vyjdú von. Ak v čreve tento sorbent nie je, tak sa toxíny znovu absorbujú späť a tento proces sa stále opakuje. Buď sa to usadí, alebo to koluje a spôsobuje problémy.

Napríklad niektoré detoxikačné prostriedky môžu toxíny uvoľniť z tkanív a orgánov, ale neodvedú ich von z tela. Vám sa môže stav zhoršiť, môžete mať detoxikačnú krízu, a ak to vysadíte, tak sa látky neodvedú preč, ale znovu sa usadia.

Ako to prebieha v krvi? Ak sa červené krvinky dostanú do styku s toxickými kovmi, tak umierajú, utekajú, pokrútia sa alebo pukajú, a tak sme unavení, máme autoimunitné reakcie. Biele krvinky pohltia toxické kovy, ale nie sú schopné ich nijako spracovať. Takže biela krvinka buď zomrie a nám sa zníži imunita, alebo sa biele krvinky samé stanú toxickými, napádajú naše orgány a spúšťajú autoimunitné choroby ako alergie, atopické ekzémy, atď. Niekedy, ak sa v krvi nachádzajú ťažké kovy, môžu sa okolo nich zhlukovať krvné doštičky a vzniká riziko trombózy.

Potraviny s chelačnými účinkami

Našťastie v prírode existujú potraviny, ktoré majú chelačné účinky, teda dokážu na seba viazať ťažké kovy a pomôcť ich odvádzať z nášho tela von. Je vedecky potvrdené, že medzi takéto potraviny patria riasy chlorella a spirulina. Nebezpečné ťažké kovy dokáže odstraňovať korianderová vňať, ortuť pomáha odstraňovať petržlenová vňať. Dôležité sú aj potraviny obsahujúce síru ako cibuľa a cesnak alebo kapustovitá zelenina (karfiol, ružičkový kel, brokolica, kučeravý kel, atď.), tá pomáha aj pri detoxikácii organizmu. 

Pektín

Pektín, nachádzajúci sa v ovocí a zelenine, vychytáva ťažké kovy a ďalšie kontaminanty z krvného obehu. Tieto toxické látky sa potom vylúčia z tela prostredníctvom moču. Dobrými zdrojmi pektínu sú napríklad zelené jablká, kapusta, banány, repa, hrozno, mrkva a citrusy.

Pomáha aj kyselina alfa-lipoová, ktorá sa v malých množstvách nachádza v špenáte, hrášku, brokolici, ryžových otrubách a v ružičkovom keli. Na detoxikáciu sú potrebné aj aminokyseliny

Zelené vňate ako petržlenová a koriandrová vňať majú chelačné účinky a dokážu z organizmu odstraňovať ťažké kovy.

Záver

Vystavovanie sa ťažkým kovom môže mať škodlivé účinky na naše zdravie. Ortuť môže ovplyvňovať rozvoj mozgu. Zdá sa, že kadmium a olovo znižujú u mužov plodnosť, meď môže byť rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby, a to všetko sa môže spájať so zvýšeným rizikom rakoviny.

Ťažké kovy prítomné v našej strave často presahujú bezpečné hodnoty. Niektorým kovom sa dá len ťažko vyhnúť, nachádzajú sa v cigaretách, mäse, morských živočíchoch, niektorých druhoch lahôdkového droždia, a dokonca aj v obilninách a zelenine. Hliník sa nachádza napríklad v čaji, ale fytonutrienty, ktoré čaj tiež obsahuje, bránia jednoduchej absorpcií hliníka.

Tip Vitariána

Výskumy potvrdzujú, že biologická dostupnosť ťažkých kovov môže byť nižšia z rastlinných potravín ako zo živočíšnych, a to aj napriek faktu, že rastlinné potraviny môžu niekedy obsahovať ťažkých kovov viac. To je dôvod, prečo majú niekedy vegetariáni menej kadmia, olova a ortute, aj keď je ich príjem ťažkých kovov vyšší ako príjem mäsožravcov (a prechod na rastlinnú stravu zníži hladinu ťažkých kovov už do niekoľkých mesiacov).
Organická produkcia môže obsahovať menej ťažkých kovov ako potraviny z konvenčného poľnohospodárstva.

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

↑ Späť hore

Počet hlasov: 123