Imunitný systém

Štvrtina génov ľudí reaguje na leto a zimu

Fyzické a psychické problémy sú v zime horšie ako v lete. To čiastočne spôsobujú aj gény, ako zistili vedci. Náš imunitný systém ovplyvňujú v doteraz neznámom rozsahu.

Imunitný systém

Imunitný systém je komplex mechanizmov a reakcií vo vnútri organizmu, ktoré ho ochraňujú proti chorobám a zápalom spôsobených baktériami, vírusmi, jednobunkovcami, hubami či tumorovými bunkami. Imunitný systém je založený na imunite, čo je vlastnosť organizmu odolávať patogénom (antigénom). Organizmus reaguje na antigén imunitnou odpoveďou, ktorej výsledkom je jeho likvidácia. Veda zaoberajúca sa imunitným systémom a imunitou sa volá imunológia. Imunitný systém je sofistikovaný komplex buniek, chemických protilátok (imunoglobulínov), mechanických reakcií, mechanických a chemických bariér. Hlavnou úlohou imunitného systému je rozoznať vlastné a cudzie bunky, tkanivá alebo chemické látky. Imunitný systém sa skladá z dvoch zložiek, ktoré môžu ale nemusia byť prítomné v jednom organizme. Tieto zložky sú nešpecifická imunita (je charakterizovaná rýchlou ale vždy tou istou odpoveďou voči patogénom a je vrodená) a špecifická imunita (reaguje len s tým antigénom, ktorý vyvolal jej vznik). Toľko k definícii imunity.

Imunitný systém a ročné obdobia

Každý z nás už iste zistil: určité choroby sa vyskytujú častejšie v zime, v letných mesiacoch zostávajú ľudia skôr zdraví. Na príčine nie je len chladná zima. Ľudský imunitný systém sa zrejme prispôsobuje ročným obdobiam, referujú výskumníci v časopise „Nature Communications“. Aktivita takmer štvrtiny génov sa podľa toho mení v závislosti na ročnom období.

Už dlhšie je známe, že kardiovaskulárne a autoimunitné ochorenia, ako je diabetes typu 1 a skleróza multiplex, sa menia podľa ročného obdobia, rovnako ako určité duševné choroby. Tiež množstvo vitamínu D v tele sa v priebehu roka mení. Štúdia University of Cambridge teraz naznačuje, že tieto zmeny by mohli súvisieť so sezónne premenlivým imunitným  systémom.

Vplyv ľudského genómu

Tím, vedený genetikom Johnom Toddom, preštudoval celý ľudský genóm. Zistili, že z 22 822 génov je 5 136 aktívnejších v lete alebo v zime. Ľudský genóm obsahuje približne 23 000 génov. Táto sezónna závislosť má vplyv na bunky, ktoré sú zodpovedné za imunitnú obranu, ako aj za zloženie našej krvi a tukového tkaniva.

Hoci objav pôsobí na prvý pohľad očividne, vysvetľuje však, prečo sa tak veľa fyzických a psychických problémov v zime zhoršuje, hovorí Todd. "Nikto by však neočakával taký rozsah, v akom sa mení imunitný systém." Výsledky by preto mohli ovplyvniť napr. liečbu cukrovky typu 1 a mohli by sa prejaviť pri plánovaní budúcich štúdií.

Výskumníci skúmali vzorky krvi a tukového tkaniva z viac ako 16 000 ľudí z Veľkej Británie, USA, Islandu, Austrálie a Gambie. S použitím rôznych metód analyzovali aktivitu vybraných génov v špecifických bunkách alebo tkanivách.

Prispôsobiť očkovacie programy ročným obdobiam

Viac ako 5000 rôzne účinných génov v závislosti na ročnom období ukázalo pritom protikladné vzory – podľa toho či pochádzali od ľudí zo severnej alebo južnej pologule.

Tak napríklad obsahovali vzorky z Gambie mimoriadne vysoký počet imunitných buniek v krvi, keď boli odobraté počas obdobia dažďov (od júna do októbra). V tomto ročnom období sú infekčné choroby a najmä tie, ktoré sú prenášané komármi, v tejto africkej krajine veľmi rozšírené.

Zvlášť zaujímavý bol pre výskumníkov gén ARNTL, ktorý - aspoň u myší - ako reakcia na infekcie potlačuje zápaly. Tento bol v lete aktívnejší ako v zime. Vedci dospeli k záveru: ak ARNTL pôsobí podobným spôsobom u ľudí, môže cielená podpora tejto genetickej funkcie v zimnom období prispieť k účinnejšej liečbe celého radu ochorení. Tiež zistili, že gény, ktoré sú zodpovedné za individuálnu reakciu na očkovanie, sú v zime aktívnejšie ako v lete. Podľa toho by boli niektoré očkovacie programy v zime efektívnejšie. Imunitný systém je potom už pripravený a lepšie reaguje.

Z 22 822 génov je až 5 136 aktívnejších v lete alebo v zime.

Záver

Je stále nejasné, ako presne funguje súhra sezóny a imunitného systému. Denné svetlo a okolitá teplota by mohli byť rozhodujúcimi faktormi, predpokladajú výskumníci. Pre britského imunitného biológa Mike Turnera je predovšetkým jeden poznatok významný: "Možný výsledok je, že liečba niektorých chorôb by mohla byť účinnejšia, ak bude  koordinovaná s ročnými obdobiami."

Tip Vitariána

Imunitu môžeme posilniť napríklad doplnením niektorých superpotravín do nášho jedálnička, napríklad zeleného jačmeňa, chlorelly a pod. a aj tým, že si už teraz začneme sušiť zásoby sezónneho ovocia, zeleniny a byliniek na zimu. Ďalej samozrejme každodenným pohybom a aj studenou sprchou.

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

DER SPIEGEL

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 110