Geneticky modifikované organizmy (GMO) 2. časť

Geneticky modifikované potraviny. Sú geneticky modifikované potraviny škodlivé?

Geneticky zmenená potravina je potravina, ktorá pozostáva z geneticky zmenených rastlín, zvierat alebo mikroorganizmov, tieto obsahuje alebo je z nich vyrobená. Doteraz sme spomenuli lososy a tiež pokusy s transgénnymi kvasinkami a baktériami.

Geneticky modifikované organizmy (GMO) 2. časť

Od roku 1994 sa dajú napr. kúpiť geneticky modifikované paradajky v USA a vo Veľkej Británii na trhu. V EÚ je podiel geneticky modifikovaných potravín veľmi nízky. A ak sú, potom sa pestuje hlavne geneticky modifikovaná kukurica.

Pre nás, pokiaľ ide o geneticky modifikované potraviny veľmi opatrných Európanov, Američania prevzali úlohu pokusných králikov. V Spojených štátoch sú od roku 1994 geneticky modifikované potraviny na trhu. Približne 65 % z dostupných produktov v amerických supermarketoch obsahuje v menšej, či väčšej miere, geneticky modifikované zložky. V dôsledku toho väčšina Američanov jedáva každý deň už roky geneticky modifikované potraviny. Ochorenia alebo nežiaduce vedľajšie účinky neboli doteraz dokázané.

Existujúce geneticky zmenené potraviny na svete

Paradajka Flavr Savr

Zmenou génového kódu vyrába rastlina značne menej enzýmu, ktorý urýchľuje hnitie paradajky. Tým je paradajka dlhšie trvanlivá. Pri dlhšej doprave sa paradajka nemusí zberať polozrelá. To zlepšuje chuť a obsah cenných účinných látok.

Geneticky modifikované paradajky Flavr Savr majú menej enzýmu, ktorý urýchľuje ich hnitie.

Bt-kukurica

môže vyrobiť jed, ktorý ničí hmyz (Bt-toxíny, kukurica MON-810).

Roundup ready sója

Sója rezistentná voči herbicídom. Obsahuje gén z pôdnych baktérií. Tým vyvíja plod sóje enzým, ktorý ho robí necitlivým na herbicíd Roundup. Pritom sa používa herbicíd na zničenie buriny bez toho, aby sa rastlina poškodila.

„Golden Rice" (zlatá ryža)

Je druh ryže, ktorý bol geneticky tak zmenený, aby ryžové zrnká obsahovali beta-karotén. Tým sa má zlepšiť vitamínové zásobenie obyvateľstva.

Transgénna ryža

Túto ryžu môžu konzumovať ľudia s alergiou na ryžu (široko rozšírená v Japonsku).

Niektorí výrobcovia potravín by chceli riešiť nedostatok potravín v rozvojových krajinách práve pomocou genetického inžinierstva. Lenže tu si treba uvedomiť, že vo väčšine prípadov ľudia sú hladní nie preto, že je príliš málo na jedenie, ale preto, že sú príliš chudobní, než aby si sami kúpili jedlo. S ekologickým  poľnohospodárstvom, ktoré udržuje krajinu, a politikou, ktorá zabezpečí poľnohospodárom prístup k pôde, by sa viac pomohlo roľníkom ako sľubmi bohatých agrokoncernov podporujúcich transgénne potraviny.

Tiež sa prehliada, že aj konvenčné pestovanie úžitkových plodín dosiahlo v poslednom období úspechy. Na trhu je napríklad kukurica odolná voči suchu. Aj vychvaľovaná zlatá ryža, ktorá má poskytnúť chudobným deťom s vitamínom A, nemá taký odbyt ako sa očakával. Roľníci ju totiž vôbec nechcú jesť.

Právne aspekty používania geneticky zmenených potravín

Z právneho hľadiska sa v EÚ sem nepočítajú s pomocou transgénnych mikroorganizmov vyrobené potraviny a zvieratá kŕmené s geneticky zmeneným krmivom. Zväz pre potravinárske právo a potravinársku vedu v Nemecku zistil, že už dnes sú potraviny s geneticky zmenenými zložkami v nemeckých supermarketoch veľmi rozšírené. Podľa odhadov prišlo 60 % až 80 % všetkých potravín do kontaktu s génovým inžinierstvom pri ich výrobe nejakým spôsobom.

Podľa odhadov prišlo 60 % až 80 % všetkých potravín z nemeckých supermarketov do kontaktu s génovým inžinierstvom pri ich výrobe nejakým spôsobom.

Na Slovensku platí zákon č. 151/2002 Z. z, podľa ktorého používaním genetických technológií sa okrem iného nesmú do organizmov určených na zavádzanie do životného prostredia alebo na uvádzanie na trh zavádzať gény spôsobujúce odolnosť ľudí a zvierat proti antibiotikám používaným ako humánne liečivá alebo veterinárne liečivá.

Označovanie: V EÚ platí povinnosť označovania transgénnych potravín, avšak nie pre také, pri výrobe ktorých sa používa geneticky modifikované krmivo (mlieko, vajcia a mäso). Ďalšie obmedzenie sa vzťahuje na produkty, náhodnú alebo technicky nevyhnutnú prítomnosť geneticky modifikovaných organizmov pod hranicou 0,9 %. Tieto produkty nemusia byť označené. Prahová hodnota sa vzťahuje na jednotlivé zložky, a nie na celú potravinu.

V USA je možné dobrovoľné označenie, pokiaľ nie je klamlivé.

Nebezpečenstvo geneticky modifikovaných potravín

  • Živé organizmy sú veľmi zložité. Úroveň pochopenia génov a ich funkcie je stále nízka. Z tohto dôvodu sa nedá účinok zavedenia génov predpovedať presne. Dokonca aj tie najmenšie zmeny v genetickom kóde môžu mať významný vplyv.
  • Zmenené gény sa môžu preniesť na iné rastliny rovnakého druhu alebo iných druhov. To môže viesť k nekontrolovanému šíreniu novej genetickej informácie. Genetické znečistenie je samostatne rozmnožovacie. Nemôžete ho vziať späť. Nové genetické vlastnosti sa odovzdávajú všetkým budúcim generáciám.
  • Geneticky upravené rastliny, ktoré produkujú svoje vlastné pesticídy, môžu viesť k rýchlemu výskytu k pesticídom rezistentného hmyzu. Tiež užitočný hmyz a pôdne organizmy môžu byť poškodené pesticídmi. Pesticíd produkovaný v rastlinách môže byť tiež škodlivý pre zdravie spotrebiteľa.
  • V potravinách môžu vzniknúť nové toxíny a alergény.
  • Možný prenos genetickej informácie z potravín na mikroorganizmy, ktoré tvoria črevnú mikroflóru človeka alebo dokonca do buniek ľudského organizmu (malá  pravdepodobnosť).

Genetické inžinierstvo stále nie je úplne pochopené a môže mať na ľudí negatívny dopad. Vyberajte si radšej to, čo nie je GMO.

Záver

Geneticky modifikované potraviny boli a sú vyvíjané s cieľom zabezpečiť dostatočné množstvo výživy pre stále narastajúcu ľudskú populáciu. Aj keď doteraz neboli zistené negatívne účinky pre človeka, uvedené možné nebezpečenstvá neboli vyvrátené.

Tip Vitariána

GMO potravinám sa môžete vyhnúť, ak nebudete kupovať potraviny z dovozu, vyhnete sa bežnému mäsu, pretože zvieratá sa väčšinou chovajú na GMO zmesiach a najlepšie spravíte, ak si niečo vypestujete aj sami - na pozemku, alebo na balkóne.

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

Engelhard, M. et al. (Hrsg.): Genetic Engineering in Livestock. New Applications and Interdisciplinary Perspectives. Heidelberg/Berlin, 2009. 
Müller-Röber, B. et al.: Grüne Gentechnologie. Aktuelle Entwicklungen in Wissenschaft und Wirtschaft. München, 2007.
Der Tagesspiegel, 2012
www.novafeel.de

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 84