Dajte vírusu cukor

Pristupujte ku každej chorobe osobitne

„Nepoužívaj lieky, ak môžeš vyliečiť pacienta jedlom,“ odporúča grécky lekár Hippokrates svojim kolegom. Viac ako 2000 rokov odvtedy, ako Hippokrates vyslovil tento názor, vedci uznávajú, že mal pravdu.

Dajte vírusu cukor

Jesť či nejesť? To je otázka...

Keď pacienti prijímajú správne jedlo, cielene posilňujú svoje samoliečivé schopnosti. A čo viac, ľudia podľa všetkého disponujú vrodeným zmyslom pre to, ktorá diéta im najlepšie pomáha v prípade danej choroby. Tomuto javu prišiel na stopu imunológ Ruslan Medzhitov z Yale University v USA, ktorý sa pokúšal liečiť choré myši správnym krmivom.

Časť zvierat bola nakazená vírusom, časť baktériami. Z každej skupiny bolo niekoľko myší kŕmených potravou pre hlodavcov a niekoľko  nízkokalorickou kvapalinou. Takmer všetky baktériami kontaminované myši zomreli, keď poriadne jedli, ale z tých, ktoré dostali málo kalórií, prežila až polovica. V prípade vírusom infikovaných myší to bolo naopak: prežilo takmer 80 percent myší, ktoré dostávali krmivo, ale len desať percent tých, ktoré dostali nízkokalorickú kvapalinu.

Uzbekistanský vedec pôsobiaci na americkej univerzite Yale odhaľuje nový spôsob výživy pri vírusových i bakteriálnych ochoreniach.

Raz jedlo pôsobilo ako jed, inokedy ako liek. „V porovnaní s bakteriálnou infekciou viedla vírusová infekcia k úplne opačnej metabolickej potrebe,“ hovorí Medzhitov, ktorý práve predstavil svoje výsledky v časopise Cell.

Ako to je s nádchou? 

Nádcha je zvyčajne spôsobená vírusmi, vysoká horúčka zasa nakazením baktériami, a preto výsledky dobre vystihuje anglické porekadlo: „Feed a cold, starve a fever“, nakŕmte nádchu, vyhladujte horúčku. Dokonca aj ľudia, ktorí tento slovný zvrat nepoznajú, zvyčajne zvolia intuitívne ten správny spôsob výživy, tvrdí Medzhitov „Pri akútnej vírusovej infekcii máme tendenciu uprednostniť čaj s medom a slepačiu polievku, zatiaľ čo pri bakteriálnej infekcii máme často nechuť do jedla."

Hoci tento pocit nemôžeme považovať za ultimátny dôkaz o správnej intuícii, je to známka toho, že vyvinutejšie zvieratá majú inštinkt pre terapeutické kŕmenie. Mačky sa živia trávou, aby podporili svoje trávenie. Keď majú šimpanzy bolesti brucha, inštinktívne cmúľajú drieň z vetiev kríka s vedeckým názvom Vernonia amygdalina. Nemajú predsa ako vedieť, že horko chutiaca dreň obsahuje látky proti črevným parazitom, alebo že tráva pomáha tráveniu.

Ľudia zrejme používajú niektoré potraviny podobným samoliečiteľským spôsobom. Po počatí ženy často dostanú chuť na rezeň alebo klobásu. Mäso totiž dodáva telu železo, ktoré rastúce dieťa potrebuje. Pri štúdiách prevedených na tanzánskom ostrove Pemba výskumníci dokonca zistili, že miestne ženy majú počas tehotenstva chuť na hlinu. Pravdepodobne jedia zem, aby vyplavili toxíny z tela a takto chránia svoj plod.

Vírusy si z výživového hľadiska vyžadujú oproti bakteriálnym ochoreniam bohatšiu zásobu potravín a v častejších i väčších dávkach.

Nenúťte sa do jedla

Stratu chuti do jedla pozná asi každý, kto musel aspoň nejaký čas svojho života kvôli chorobe preležať. V románe Diablom posadnutí od ruského spisovateľa Fjodora Dostojevského je to napríklad chorá Mária, ktorá pri istej príležitosti vypila len polovicu šálky nápoja a zjedla iba malý kúsok chleba. Teľacie mäso podráždene odmietla. Takéto správanie sa zdá na prvý pohľad paradoxné, pretože odopieranie potravy oslabuje imunitný systém pacienta. „Ale táto forma nechutenstva je zrejme súčasťou doteraz prehliadanej stratégie prežitia,“ predpokladajú výskumníci zo Stellenbosch University v Južnej Afrike a dodávajú, že „nedostatkom potravy vyvolané zníženie aminokyselín v krvi spustí mechanizmus bunky, ktorá následne strávi patogény.“

Autofágia je - v skratke povedané - požieranie cudzích, všeobecne nepotrebných proteínov. Tento proces drvenia odpadu hlboko v tkanivách tela podrobne popísal japonský biológ Yoshinori Ohsumi, ktorý bol za svoj objav odmenený Nobelovou cenou za medicínu. Skupina vedená Ruslanom Medzhitovom si navyše všimla, že rozdielne pôsobenie v bunkách spôsobuje napríklad i hroznový cukor v potrave. Vďaka nemu produkujú bunky s bakteriálnou infekciou jedovaté kyslíkové radikály, avšak tieto radikály nebojujú len proti baktériám, ale ničia aj vlastné tkanivá. Preto môže byť múdrejšie nejesť v čase bakteriálnej choroby žiadny cukor. Úplne odlišná situácia však nastáva v bunkách, ktoré sú infikované vírusmi. Často spáchajú programovanú bunkovú samovraždu, takže sa vírusy ďalej neprodukujú. Pri dobrom zásobovaní cukrom toto drastické opatrenie často nie je nutné, pretože bunky majú dostatok energie odraziť vírusy inými prostriedkami.

Ak máte teplotu a nechutí vám jesť, nenúťte. Vaše telo sa baktériam bráni prirodzeným a efektívnym spôsobom.

Cit chorých ľudí pre to, ktorá strava je pre nich dobrá, by chcel imunológ Medzhitov so svojimi spolupracovníkmi ďalej preskúmať. Dokonca už teraz poskytuje jeho práca dôležité prínosy pre klinickú medicínu. Napríklad pacientov s otravou krvi dnes v niektorých nemocniciach vyživujú roztokom hroznového cukru.

Tip Vitariána

Jedlo pôsobí raz ako liek, inokedy ako jed. Závisí to od toho, či sme nakazení vírusom alebo baktériami. Nádcha je zvyčajne spôsobená vírusmi, vysoká horúčka baktériami, tak sa tým skúsme pri najbližšom ochorení riadiť. Teraz môžeme upraviť radu Hippokrata takto: „Ak môžeš vyliečiť pacienta bez jedla, vynechaj ho!“

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

Der Spiegel

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 92