Chudnúť a pritom jesť všetko?

Dr. Bert Herring vysvetľuje, za akých podmienok je to možné

5 hodín počas dňa môžeme jesť to, na čo máme chuť a po zvyšok dňa sa jednoducho postíme. Zdá sa vám to príliš ťažké? Väčšina tých, ktorí takýto spôsob stravovania vyskúšali, tvrdia, že zakrátko si telo zvykne a človek sa cíti lepšie. Stráca prebytočnú váhu, nie je unavený a má viac energie.

Chudnúť a pritom jesť všetko?

Veda alebo reklama?

Stravovacie odporúčania, ktoré dostávame, často nesúvisia s tým, čo naše telo skutočne potrebuje. Napríklad raňajky, jedlo, ktoré je v očiach mnohých považované za najdôležitejšie jedlo dňa, nie sú podchytené vedeckými dôkazmi ale skôr reklamnými agentúrami. Odporúčanie ohľadom toho koľko a kedy jesť a čo presne si na tanier naložiť sú často výsledkom industriálneho vplyvu. Dokazuje to napríklad skutočnosť, že do roku 2010 takmer žiadna inštitúcia neodporúčala jesť menej, a to ani v štátoch, v ktorých je obezita mimoriadne rozšírená. Niektorí sa hlásili na stranu „mainstreamovej“ stravy a druhí zasa na stranu zdravej stravy, no rady ohľadom stravovania takmer nikdy neobsahovali návrh jesť menej. Konsenzus je jednoznačný: či už jeme zdravo alebo nezdravo, hlavne aby sme jedli...

Časová osa

Bert Herrring však prichádza s návrhom, ktorý do tejto štruktúry neustáleho napchávania sa nespadá. Dokonca nespadá ani do vzorcov výživových poradcov odporúčajúcich výhradne zdravú stravu založenú na bio potravinách. Základom jeho teórie, ktorú dnes do praxe uvádza množstvo ľudí, je podriadiť svoje stravovanie času.

Čas, počas ktorého denne jeme, je podľa Dr. Herringa dôležitejší ako to, čo máme na tanieri.

Ako na to prišiel? V mladosti na sebe Bert nosil nadváhu asi 10 kg. Začal ju postupne strácať potom, čo kvôli vysokému pracovnému nasadeniu nemal čas na raňajky a začal vynechávať aj obedy. Postupom času si uvedomil, že keď má väčšinu dňa pôst a jedlo prijíma iba počas piatich hodín, cíti sa energickejšie a jeho telo sa dostáva do lepšej kondície. Začal dokonca zhadzovať prebytočné kilogramy a uvedomil si, že v dňoch, kedy vynechal raňajky, pociťoval menší hlad. Takisto zistil, že postupom času, s prijímaním menšieho množstva jedla, sa zredukoval aj jeho apetít. Keďže tento spôsob stravovania sa osvedčil aj jeho manželke, rozhodol sa vydať svoje zistenia knižne a inšpirovať k takémuto spôsobu životného štýlu a chudnutia aj iných ľudí.

Pointou jeho navrhovaného spôsobu je, aby sa človek stravoval denne výhradne v časovom úseku, ktorý trvá bez prerušenia päť hodín. Je na každom jednotlivcovi, či sa rozhodne aplikovať toto päťhodinové okno na dopoludnie alebo popoludnie a čo je ešte zaujímavejšie je, že podľa Dr. Herringa je obsah toho, čo si počas týchto piatich hodín naservírujeme na tanier takisto výhradne na nás. Podľa jeho zistení totiž funguje tento spôsob stravovania tak u flexitariánov (ľudí, ktorí jedia všetko) ako u vegetariánov, košer či halal stravníkov i ďalších príslušníkov rôznych stravovacích smerov. Rozdiel prosto nie je v tom, čo jeme, ale kedy jeme. Od roku 2005 sa tento spôsob stravovania rozšíril na všetky obývané kontinenty a uchvátil mnoho ľudí, ktorí mali s nadváhou problémy.

Štúdia jednotlivca

Dr. Herring nazýva tento stravovací experiment štúdiou jednotlivca, pretože ako tvrdí, je veľmi individuálny. Každý musí zistiť sám na sebe, či mu tento spôsob vyhovuje, v akom časovom rozpätí mu sedí najviac, v akej časti dňa a s akými potravinami na tanieri. Herrring takisto odporúča, aby si každý jednotlivec meral počas tohto stravovania svoj pulz, tlak a obvod pása, aby tak dokázal sledovať svoje vlastné výsledky.

Je význam raňajok iba reklamným ťahom výrobcov cereálií?

Za pomoci profesionálov si môžeme nechať zmerať i priemernú hladinu glukózy v krvi a úroveň zápalových procesov v tele, ktoré takisto odzrkadľujú náš aktuálny zdravotný stav. Z času na čas počas nového spôsobu stravovania si tieto hodnoty môžeme (nechať) zmerať, aby sme vedeli, ako a či sme pokročili. Ak sa presvedčíme, že Fast-5 má na naše telo pozitívny vplyv, môžeme v takomto stravovaní pokračovať, no a ak nie, bude lepšie, ak zmeníme smer. Práve v tom podľa Herringa spočíva štúdia jednotlivca. Dozviete sa vďaka nej, čo je zdravé a vhodné práve pre vás, v podmienkach v akých žijete, s genetickým vybavením akým disponujete, so stravou, ktorú konzumujete a so stresom, s ktorým sa denne stretávate.

Tip Vitariána

Podľa Dr. Herringa však musí každodenný naozaj zdravý tanier obsahovať oveľa viac než len jedlo. Aby bol človek zdravý a aktívny, musí mať "na tanieri naservírovanú" fyzickú a duševnú aktivitu i spoločenské vyžitie. Bude tiež dobré, ak sa občas pohrá s myšlienkou zmeny či výzvy. Pointou je, aby sme svoje telo a svojho ducha jednoducho každý deň niečím obohacovali. Zatiaľ čo raz to môže byť dobré jedlo, inokedy môže byť obohatením príjemné stretnutie. Dlhotrvajúce zdravie je skrátka viac než len zdravé jedlo.

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

TEDx

www.fast-5.org

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 106