Chlorofyl

zelené bohatstvo nielen pre rastliny

Väčšinou ich prejdeme kosačkou, alebo sa snažíme vyhubiť ako škodcov - zeleň, ktorú nazývame „burina“, má pritom pre človeka liečivé účinky. Z veľkej časti za to môže chlorofyl, rastlinné farbivo, ktoré energiu slnka záhadne mení na cukor.

Chlorofyl

Základ fotosyntézy

Chlorofyl je zelené farbivo, ktoré sa nachádza v chloroplastoch – malých organelách rastlinnej bunky.  Táto cyklická molekula pohlcuje červené slnečné svetlo, a tak sa stará o to, že naše lesy, záhrady a hory vidíme v najrozličnejších odtieňoch zelenej. Chlorofyl umožňuje rastlinám to, o čom môže  živočíšny organizmus iba snívať – prijať slnečnú energiu a procesom komplikovaných reakcií z nej „vyrobiť“ glukózu.

V rastline sa glukóza hromadí a vytvára škrob, výsledkom čoho sú energeticky bohaté plody, ako na príklad zemiak. Vedľajší produkt tejto komplikovanej chemickej reakcie, fotosyntézy, je kyslík. Chlorofyl nám sprostredkúva teda energiu z rastlín, ktoré jeme a aj kyslík, ktorý dýchame – chlorofylu vďačíme za svoj život!

Zelené farbivo nie je však len neodmysliteľnou súčasťou fotosyntézy, ale takisto zázračnou zložkou, ktorá v ľudskom organizme naštartuje všetky vitálne funkcie.

Zelená strava je bohatá na chlorofyl - zelené farbivo, ktoré ma pre ľudský organizmus liečivé účinky.

Účinky pre ľudský organizmus

Chlorofyl vie ľudské telo detoxikovať, pretože na seba viaže jedy, zlepšuje prekrvenie organizmu, hojenie rán a v neposlednom rade je obrovským zdrojom horčíka, ktorý telo potrebuje neustále – pri svalovej činnosti, vysporiadaní sa so stresovými situáciami a mnohým iným. Chlorofyl sa ako chemická zlúčenina náramne podobá hemoglobínu, červenému farbivu v ľudskej krvi.  Rozdiel spočíva v tom, že hemoglobín viaže na seba železo a chlorofyl horčík. Z dôvodu tejto vysokej podobnosti je chlorofyl enormnou pomôckou pre anemických ľudí, pretože účinne podporuje krvotvorbu. Aby toho nebolo málo, okrem spomínaného nás zelená vie obdarovať celým vojskom aktívnych výživných látok, horčín, trieslovín, bielkovín, či dokonca mastných kyselín.

Prítomnosť v rastlinách

Potravu bohatú na chlorofyl nájdeme ľahko – orientujeme sa podľa intenzívnej zelenej farby. Huby a takisto živočíšne organizmy chlorofyl neobsahujú, preto čerpáme farbivo len z rastlinných zložiek. Všetky rastliny obsahujú chlorofyl, a to najmä ich stonky a listy. Ak jeme preto vo veľkom listovú zeleninu, robíme pre seba naozaj veľa – špenát, kel, poľný či listový šalát sú typické druhy zeleniny bohaté na chlorofyl. Koreň rastliny farbivo neobsahuje, a teda sa nenachádza ani v zemiakoch, mrkve či petržlene.  Bohaté na chlorofyl môžu byť aj niektoré plody, na príklad zelené jablko - kým je jablko zelené, obsahuje chlorofyl. Keď však dozrie, chlorofyl sa stráca a je nahradený červeným farbivom.

Najväčšie zelené bohatstvo však predstavujú divoké byliny. Liečivé rastliny, ktoré zbierali ešte naše babičky, dnes akosi zmizli z jedálnych lístkov – to je však veľkou chybou, pretože sa tým ukracujeme o množstvo pozitívnych účinkov pre naše telo!

Žihľava je známa svojím pŕhlivým dotykom dobrým na reumu. Málokto však tuší, že žihľava je aj zdrojom vitamínov a minerálov.

Burina alebo prírodné bohatstvo?

Naučili sme sa ich vnímať ako škodlivú burinu, no zabudli sme, že sa jedná o liečivé rastliny nesmierne prospešné pre telo: púpava, skorocel, lopúch, ďatelina, žihľava a mnohé ďalšie – všetky by mali byť súčasťou našej každodennej kuchyne. Je zarážajúce, že sme ochotní platiť veľké peniaze za postrekmi znehodnotené šaláty, no byliny, ktoré rastú na každom kroku a predstavujú pre nás oveľa vyššie výživové bohatstvo, prehliadame.

Myslíte si, že divá zeleň pre nás nemá žiaden úžitok? To je veľký omyl! Stačí si predstaviť zloženie žihľavy, ktorá nepríjemne pichá a rastie na každej záhrade. Žihľava obsahuje 10krát viac bielkovín, 15krát viac vápnika, 7krát viac železa, 25krát viac vitamínu C, 5krát viac beta-karoténu a 6,5krát viac magnézia ako hlávkový šalát. To ste ani netušili, však?

Horká chuť

Byliny chutia horko, najmä ak ich konzumujeme čerstvé a nevysušené. Horká chuť by však nemala byť dôvodom k tomu, aby sme ich na dobro vylúčili z našej kuchyne. Zo začiatku je vhodné mixovať si jednotlivé listy do inak ovocného smoothie, tak lepšie chutia. Na všetko sa dá však zvyknúť a na horkú chuť takisto. Postupom času, keď si telo na príjem zelene zvykne, horká chuť už nebude vôbec prekážať, ba dokonca – začne vám chýbať!

Ak sa z vašich experimentov s bylinami stane zvyk, vaše telo bude od radosti jasať. Každodenný príjem zelenej vás zbaví starých toxínov, vyplaví z čriev zbytky škodlivín a vy pocítite nával novej energie. Jednoducho povedané - slnko z chlorofylu rozžiari vaše vnútro ...

Tip Vitariána:
  • Väčšina ľudí má nedostatok príjmu zásaditých horčín, buriny sú preto ideálne na odstránenie tohto nedostatku.
  • Mladé výhonky burín sú menej horké. Pri "zbere" burín ich strihajte. Väčšinou na odstrihnutom mieste vyrastu nové čerstvé výhonky.
  • Buriny vám zabezpečia prísun chlorofylu počas celej zimy, rastú dokonca aj pod snehom.
  • Ak chcete skryť horkosť burín v smoothie, tak do neho pridajte ďaľšie chutné horké prísady ako grapefruit alebo rakytník.
  • Buriny sú energeticky veľmi silné. Aby ste nemali šok z prívalu energie, odporúčame na začiatku dopĺňat buriny do šalátov  "štandardnej" listovej zelene a postupne pomer zvyšovat v prospech burín.
  • Pre ľudí, ktorí chcú detoxikovať, alebo majú zdravotné problémy, odporúčame "zelený shot" - smoothie pozostávajúci iba z vody a burín. Osladiť ho môžeme pridaním včelieho peľu.

Pozrite si video, v ktorom uvidíte, ako sa pripravuje "green shot" - mimoriadna dávka chlorofylu pre organizmus!

Video

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

MUTTER, Joachim: Grün essen. Die Gesundheitsrevolution auf Ihrem Teller. Kirchzarten bei Freiburg: VAK Verlags GmbH.

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 80