Ako zostať mladým pri starnutí

História večnej túžby

Všetko živé musí zomrieť. Ale len ľudia si toto uvedomujú. Žiadna iná bytosť nežije tak dlho ako človek. Túžbu po večnom živote nájdeme už v gréckej mytológii.

Ako zostať mladým pri starnutí

Eos, bohyňa rannej zory, sa zaľúbila do pekného mladíka Tithonusa, syna trójskeho kráľa Laomedona a brata Priamusa. Uniesla ho do Egypta. U Zeusa vyprosila preňho nesmrteľnosť, ale zabudla u neho vyprosiť preňho aj večnú mladosť. Keď sa v starobe začal strácať, premenila ho na cikádu.

Všetci vieme, že zostarneme, ale nikto nechce byť starý. Vedomie našej pominuteľnosti považujeme za najväčšiu urážku ľudí. Náš rozum vie, že jedného dňa zomrieme, že smrť je nevyhnutná. Neexistencia sa nám zdá byť neuveriteľná. Je to paradox, ale napriek tomu je ilúzia o nesmrteľnosti motorom civilizácie.

Starí Egypťania verili na večný život na druhom svete a pestovali kult mŕtvych. Faraóni považovali výživu za dôležitú a od určitého veku denne užívali proteíny s vysokým podielom aminokyselín s krátkym reťazcom, medzi iným aj rastový hormón. Slávny faraón Ramzes II. sa dožil 90 rokov. V sarkofágu našli Gelee Royale – včeliu materskú kašičku, ktorou včely kŕmia larvy robotníc do 3. dňa ich života a larvu kráľovnej a kráľovnú počas celého života (cca 5 rokov).

Stratégia anti-aging je stará už niekoľko tisícročí.

Termín anti-aging, tiež spomaľovanie starnutia, je termín pre opatrenia, ktoré majú za cieľ biologické starnutie človeka oddialiť, kvalitu života v starobe udržať na vysokej úrovni tak dlho ako je to možné a tiež predĺžiť život ako celok. Tento termín je používaný v medicíne, používajú ho odborníci na výživu, vo výrobe výživových doplnkov, výrobcovia kozmetiky a čiastočne sa používa tiež v spojení s kozmetickou chirurgiou. Anti-aging je marketingový termín.

Anti-aging sa líši od omladzovania. Zatiaľ čo anti-aging si kladie za cieľ spomaliť procesy starnutia, omladzujúce opatrenia by mali tieto procesy uviesť do počiatočného stavu.

  • Konfucius, najslávnejší mysliteľ, politik a štátnik a sociálny filozof Číny, odporúčal jesť zvieratá bez nôh alebo s dvoma nohami (ryby, hydina).
  • Lekári starých Rímanov radili jesť jačmenný chlieb a nie biely chlieb.
  • Aj v stredoveku sa významné osobnosti venovali spomaľovaniu starnutia. Za pápeža Inocenta III. (1161-1216) bol priemer veku kardinálskeho kolégia 76 rokov. V literatúre stredoveku sa často spomína studnica mladosti. Do nej vstupujete ako starec a vychádzate z nej ako mládenec.

Novovek

Skutočný rozvoj teórie a praxe zdravého a pomalého starnutia na stal až v novoveku.

V roku 1889 vzbudil senzáciu Charles Édouard Brown-Séquard, vedúci katedry medicíny na Collège de France v Paríži. Vyrobil šťavu z rozomletých semenníkov psov a morčiat, destilovanej vody a glycerínu. Túto zázračnú substanciu rozoslal tiež 1 200 vedcom. On vyskúšal túto látku na sebe – opakovane si ju vstrekoval a tvrdil, že dosiahol pozoruhodné výsledky. Doslova povedal: „Už len po ôsmich injekciách som sa cítil oveľa lepšie - ako tridsaťročný muž. Mám 72 rokov, za posledných 10 rokov moja výkonnosť sa stále znižovala. Už po prvých injekciách sa mi vrátili stratené sily a energia, môžem pracovať aj po večeroch“.  Ďalej prehlásil, že po injekciách zosilnel aj prúd moču a zmenšili sa zápchy. Tiež začal opäť navštevovať svoju manželku v posteli.

So svojimi pokusmi získal povesť praotca endokrinológie a hormonálnej terapie a je pokladaný za otca modernej omladzovacej myšlienky. I keď jeho výskum počas jeho života bol veľmi sporný, jeho myšlienky získali v Európe následníkov. Aj uznávaní vedci sa zaoberali skúmaním efektov hormonálnej manipulácie na omladenie.

V minulosti skúšali už ľudia proti starnutiu všeličo.

O generáciu neskoršie si osvojil vyššie uvedené experimenty rakúsky fyziológ  Eugen Steinach. Viedeň mala dobre vybudované biologické omladzovacie centrum s najmodernejšími laboratóriami, kde sa robili pokusy so živými organizmami. Steinach tu pracoval od roku 1912. Stal sa pionierom a hlavným protagonistom hormonálneho výskumu. Pokúsil sa pomocou transplantácie semenníkov a vaječníkov ako aj podviazaním mužských semenných povrazcov resp. röntgenovou terapiou vaječníkov dosiahnuť umelé omladenie. Dosiahol pozoruhodné výsledky: predčasne zostarnutí muži sa stali výkonnými, potentnými, optimistickými. Aj ženy – aj keď v oveľa menšej miere – našli vyslobodenie od tzv. ženských chorôb. Jeho metódy sa stali v 20. rokoch 20. storočia módou. K pacientom slávneho profesora patril o.i. Sigmund Freud a Ír William Butler Yeats. Myšlienka je jednoduchá: ľudské pohlavné žľazy uviesť do raného, mladého stavu pred resp. počas puberty a síce implantáciou mladých žliaz pod brušnú stenu alebo alternatívne podviazaním „semená vyrábajúcej“ činnosti mužského semenníka. Urobil početné pokusy na zvieratách, predovšetkým na starých potkanoch. Zo zoschnutých, vychudnutých zvierat sa stali po prerušení semenovodov veselé, hladné a pekné zvieratá. To isté sa podarilo u ľudí, ako dokazovali fotografie. Že by sa pritom jednalo u tohto omladzovacieho efektu o fotografické efekty, nebudeme teraz diskutovať. Dôležité je však, že sa podarila komercializácia týchto inovatívnych omladzovacích metód medziiným v Amerike.

Ďalšie metódy boli sterilizácia alebo implantácia mladých semenníkov do starnúcich samcov.

V Paríži rozšíril tieto metódy Serge Voronoff tým, že transplantoval pohlavné žľazy mladých opíc do ľudského tela.

Dnes vieme, že táto metóda omladenia nemá účinky.

Prečo téma omladzovania bola taká intenzívna, súviselo aj s dobou. Prechod z 19 stor. do 20. stor. bol spojený s labilnosťou, prenikavými zmenami. Do módy prichádzajú pojmy ako nervozita, degenerácia, sociálne obavy, preťaženie. Nie náhodou vzniká okolo roku 1900 veda psychoanalýza, ktorá sa pokúša prísť na koreň omladzovania. Aj eugenika (náuka o zlepšovaní dedičného základu a vývoja budúcich generácií ľudskej spoločnosti) sa dostáva do popredia.

Omladzovanie sa stalo synonymom moderny. Najprv v anglo-americkej spoločnosti. Vznikol nový výzor ženy – krátka chlapčenská frizúra, krátka sukňa a cigareta. Sebavedomie žien prispelo k vzniku konzumnej spoločnosti. Ženy sa stali konzumentkami a konzumnými produktami. Od polovice 20. rokov sa venuje pozornosť omladeniu a skrášleniu žien.

V 30. rokov prichádza opäť na scénu liečba pomocou čerstvých buniek – celulárna terapia. Paul Niehans, švajčiarsky lekár uviedol túto metódu v roku 1931. Pacientovi sa vstrekovali suspenzie plodových buniek oviec. Jedná sa o nechirurgickú formu xenotransplantácie (transplantácia s prenesením transplantátu jedinca iného druhu alebo s použitím umelého transplantátu) u človeka, ktorá má dnes už len malý význam.

Po roku 1945 sa stal Niehans hlavným aktérom v oblasti omladzovania. Jeho metóda mala za cieľ liečiť celý ľudský organizmus na biologickom základe – mladé bunky mali oživiť ľudské telo a pritom liečiť aj choroby. Popularitu si získala celulárna liečba pri pápežovi Piovi XII, ale aj u prominentov ako boli napr. cisár Haile Sellassie, cisár Hirohito a iní. Niehans sa však márne snažil uviesť svoju celulárnu terapiu ako etablovanú liečebnú metódu, dnes je ohraničene rozšírená len mimo vedeckej medicíny.

Tiež v 30-tych rokoch sa však objavuje kritika všeobecného omladzovacieho hurhaja a vzniká koncept prirodzeného omladenia. To sa má dosiahnuť pohybom, svetlom, vzduchom a zdravou výživou. Národný socializmus v Nemecku vytvoril predstavu o árijskom tele a celom národe. Národné telo – spojenie krvi a rasy. Vyžaduje sa vojenská štátna mužnosť – a nie plačlivosť. Eugen Steinach musel emigrovať.

V 30-tych rokoch sa objavuje kritika omladzovacieho hurhaja a vzniká koncept prirodzeného omladenia. To sa má dosiahnuť pohybom, svetlom, vzduchom a zdravou výživou.

Výskumu hormónov to však neprinieslo žiadnu ujmu. Neskúma sa iba estrogén a testosterón, ale aj ďalšie hormóny, rozvíja sa endokrinologické omladzovanie (endokrinológia je odvetvie medicíny, ktoré sa zaoberá žľazami s vnútorným vylučovaním, látkami, ktoré vylučujú – hormónmi – a chorobami týchto žliaz). Hoci estrogén a testosterón nie sú antagonistické, výskumníci – kvôli ich spoluúčasti na tržbách - ich oddeľujú. Od polovice 30. rokov spolupracujú chemické podniky s výskumníkmi hormónov. Téma omladzovania sa opäť stáva aktuálnou od 1960-tych rokov.

Ako ďaleko je veda dnes? Neurobila nič zvláštneho. 120 rokov je podľa vedcov maximálna dĺžka života človeka. Mnohí sa tohto veku nedožijú, ale to by sa mohlo rýchlo zmeniť. Na to musí reagovať lekársky výskum.

Ešte nedávno bolo biológia starnutia, podobne ako vedomie, nedobytný problém. Starnutie bolo pre biológiu mätúcim labyrintom rôznych procesov rozkladu, vo vnútri ktorých nebolo možné lokalizovať primárne príčiny. Ale asi pred 15 rokmi vznikol s niekoľkými objavmi o genetike starnutia obdivuhodný pohyb vpred v biogerontológii.

Biogerontológia (gr. BIOS "život" Geron "starý muž," logos "náuka") je odvetvie evolučnej biológie, ktorá sa zaoberá štúdiom príčin biologického starnutia  a ich následkami, starnutím jednotlivých buniek a organizmov. Nejde o to nenechať ľudí starnúť. Ide o to, aby človek zostal zdravým tak dlho, ako je možné. Proces starnutia prebieha u každého. Treba tento proces lepšie pochopiť a regulovať.

Zvláštny význam majú zápalové procesy, ktoré prebiehajú nepozorovane v tele – spôsobuje ich oslabený imunitný systém. Zápaly sa vyskytujú na pokožke, v mozgu, cievach. Zápalové procesy sú zodpovedné za degeneratívne ochorenia – artériosklerózu, osteoporózu, Alzheimerovu chorobu. Je potrebné zistiť, ktoré neurotransmitery takéto zápalové procesy v starobe riadia. Spätný (regresný)  vývoj zapríčiňuje týmus.

Nejde o to nenechať ľudí starnúť, ide o kvalitu života, o to, aby človek zostal zdravým tak dlho, ako je možné.

Čo je týmus? Detská žľaza alebo týmus (lat. thymus = duša) je žľaza s vnútorným vylučovaním. Je tvorená dvoma lalokmi a uložená v hrudníku pred priedušnicou, zasahujúc až k srdcu. V dobe pohlavného dospievania je nahradená tukovým tkanivom. Produkuje hormón tymokrescín, ktorý urýchľuje rast a spomaľuje pohlavné dospievanie. Počas tvorenia tymokrescínu semenníky ani vaječníky neprodukujú pohlavné hormóny. V puberte tvorba tymokrescínu prestáva, ale týmus stále zohráva dôležitú úlohu v organizme, pretože sa v ňom tvoria T- lymfocyty T (T-lymfocyt je hlavnou regulačnou bunkou špecifickej imunity). Od určitého veku T-lymfocyty degenerujú, čo vedie k procesu starnutia. Veda sa pokúša udržať funkciu týmusu dlhšiu dobu, pretože je nevyhnutný pre tvorbu protilátok a pre vývoj bunkovej imunity.

Ďalšou príčinou mechanizmu starnutia je zásobovanie energiou. Toto sa značne zhoršuje so starobou. Má to do činenia s mitochondriami (drobné teliesko v bunkovej cytoplazme). Okrem ďalších dôležitých funkcií je mitochondria známa hlavne ako energetická jednotka bunky, ktorá udržuje vlastnú dedičnú substanciu. Ak sa poškodí, znižuje sa výkonnosť orgánov. Príčinou poškodenia sú kyslíkové radikály. Otázkou je, ako tieto radikály zahatať. Sľubnou látkou je resveratrol (ovplyvňuje metabolizmus lipidov a spomaľuje zrážanie krvných doštičiek), ktorý sa nachádza najmä v červenom víne. Už začiatkom novoveku lekári odporúčali piť ho denne, ale s mierou.

Čo teda treba robiť, aby sme sa dožili vysokého veku a v zdraví?

  1. Dokázaným liečebným prostriedkom je obmedzenie kalórií. Aj dnes sa ľudia dožívajú 100 a viac rokov. Žiaden z týchto ľudí nemá nadváhu. Najdôležitejší faktor pre dlhý život je strava chudobná na tuky.
  2. Správny pohyb.
  3. Dbať na interakciu telových buniek. V živote si treba odriekať.

Opatrne treba zaobchádzať s ezoterikou, i keď obsahuje dosť pozitívnych prístupov.

A akú hodnotu majú napr. hormóny, ktoré sa pociťujú zvlášť u žien v období prechodu ako studnica mladosti? Hormóny majú stále svoj význam, len ich treba správne používať. A hlavne by to mali byť rastlinné hormóny.

Čo si myslí o starnutí Dr. Heinz Rüegger, švajčiarsky gerontológ a teológ? „Starnutie je celoživotný proces. Patrí k nášmu životu. Ide mi o to, tento proces so svojimi možnosťami a obmedzeniami diferencovane vnímať a schváliť. V etickom zachádzaní s otázkami staroby (starnutia) venovať svoje schopnosti zodpovednému zaobchádzaniu so svojím vlastným starnutím a so starnutím iných starých ľudí. Anti-aging nie je za zdravé starnutie, ale je to postoj, ktorý starnutie znehodnocuje. Zostať tak dlho mladým ako je možné, je životu nepriateľské stanovisko. Namiesto Anti-Aging má byť v centre perspektíva Pro-Aging. Ona vychádza z toho, že ku každému umeniu žiť patrí aj umenie starnutia.“

Anti-Aging medicína je podvod

Ale rentabilný podvod. Sem patria aj kozmetické hormonálne liečby. Oslovení majú byť nie starí, ale aj stredný vek a mladí ľudia. Týmto spôsobom sa stáva anti-aging celoživotným projektom, na ktorom môže zarábať celý priemysel. Trh sa stal neprehľadným. Pritom sa spojili lekári s farmaceutickým priemyslom. Robiť deliacu čiaru medzi nimi je ťažké.

Zmena medicíny má spočívať v samoorganizácii a samooptimalizácii. Správny anti-aging alebo pro-aging znamená: Preber zodpovednosť za seba samého za zdravé starnutie, aby si vo vysokom veku bol fit, aby si vylúčil rizikové faktory.

Život znamená od prvého dňa po pôrode starnúť. For ever young znamená sa kŕčovite udržiavať v jednej fáze a nebyť schopný urobiť krok do ďalšej životnej fázy. Hermann Hesse, švajčiarsky spisovateľ nemeckého pôvodu, sa s týmto problémom veľa zaoberal: „Starnutie neznamená iba rozklad a pomalé vädnutie, ono má na každom životnom stupni svoje vlastné hodnoty, svoje vlastné čaro, svoju múdrosť a svoj smútok. Starecký vek je stupeň nášho života a má svoju vlastnú tvár, teplotu, radosti a biedy. Je to aj získanie vnútornej slobody. Netreba bojovať o uznanie, človek nemusí dokazovať, že je lepší, nemusí nikomu niečo dokazovať.“

Dobre by urobilo, keby sme sa s myšlienkou na koniec života spriatelili a nie ju potláčali.

Na anti-aging prípravkoch zarába skoro celý priemysel.

Záver

Každá "anti-aging" - medicína je dnes vystavená bezuzdným sľubom niekedy grotesknej propagande o kráse - ale môže zároveň tiež poskytnúť aj vážnejšie možnosti s cieľom snívať sen o dlhom bytí mladým, tak dlho, ako je to možné; v neposlednom rade tým, že nechá strach zo starnutia vyzerať podľa možnosti starým.

Tip Vitariána

Čo sa týka zdravej stravy a spôsobov stravovania, najomladzujúcejšie účinky má jednoznačne živá rastlinná strava. Dôežitý je aj pohyb - pravidelné zbavovanie sa toxínov potením sa a psychická pohoda.

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

orf oe1, 2015
Wikipedia

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 95