Planéta kráv – časť 2.

Národy piva, samby a sóje alebo neukojení konzumenti mäsa?

Krajiny, ktorých symbolom sú krígle piva, farebné tancujúce páry či paličky zvierajúce kúsok tofu, menia svoje národné symboly. Nekontrolovaná produkcia a konzum mäsa na ne vrhajú tiene, ktoré dopadajú predovšetkým na rúcajúce sa životné prostredie.

Planéta kráv – časť 2.

Bratwurst, schnitzel a krígeľ piva, prosím!

Nemci dychtia po mäse. Veriť, že by ho tento národ či ľudstvo vo všeobecnosti prestalo jesť, je ilúzia. V priemere si dnes totiž dožičí každý človek na svete dvakrát toľko mäsa ako pred 50 rokmi. Podiel dobrovoľných vegetariánov na celom svete je bohužiaľ len päť percent obyvateľstva...

Každý Nemec zje štatisticky vo svojom živote 30 ošípaných, 2 kusy dobytka, pol teľaťa, 20 moriek a 400 kurčiat. V Spojených štátoch, krajine, ktorá je svetovým lídrom v konzumácii mäsa, je spotreba mäsa na jedného obyvateľa až 97 kg ročne.

Istý pán Karstens, jeden z chovateľov dobytka v Nemecku, však našiel vlastné riešenie a oponuje všeobecnej tendencii chovu vysokovýkonných plemien. V dôsledku toho farmár z Dithmarscheru dokáže takmer úplne prežiť s tým, čo pre svoje zvieratá vypestuje na vlastnej pôde. Jeho statok sa napcháva predovšetkým trávou a kukuričnou silážou z vlastného hospodárstva. Koncentrované krmivo dokupuje tento farmár iba výnimočne.

Nemecká kuchyňa je na konzumácii mäsa priam vystavaná.

„Ekonomické ciele sa často prekrývajú s tými udržateľnými," hovorí Gereon Schulze Althoff z Vionu, jedného z najväčších výrobcov mäsa v Nemecku. „A udržateľnosť môže tiež znamenať intenzívny chov.“ Poľnohospodár, ktorý chce zásobiť svet živočíšnymi bielkovinami podľa možnosti ekologicky, musí čestne počítať.

Hovädo, ktoré prežije na pastvine celý svoj život, využíva síce výlučne miestne zdroje, no rastie pomaly a vypúšťa pritom do atmosféry veľa skleníkových plynov. Viac trávy v bachore produkuje za dlhší čas viac metánu.

Naproti tomu hovädo, ktoré sa vykrmuje rýchlo, alebo produkuje obzvlášť veľa mlieka, potrebuje síce viac koncentrovaného krmiva, ale neprodukuje toľko metánu. Ktoré hovädo má teda lepšiu ekonomickú bilanciu na kilogram bielkovín?

„Táto diskusia nemá jednoznačné pre a proti,“ hovorí Schulze-Althoff. Znalec požaduje „robustné plemená“, aby sa doba ich využitia predlžila. Chce optimalizovať zhodnocovanie krmiva a zlepšenie manažmentu hnojnice. Okrem toho sa musia pastviny dobre obhospodarovať. Potom by mohli lúky CO2 vo vzduchu do istej miery dokonca likvidovať.

Brazília, krajina samby a... hovädzieho

Novo Santo Antonio, Spolkový štát Mato Grosso, Brazília: 210 drkotajúcich kráv plemena Nelore stojí so svojím chovateľom Guimarãesom medzi zuhoľnatenými pahýľmi. Mnohé kravy sú také chudé, že sa im dajú spočítať rebrá. Brazílsky región Amazony má za sebou najhoršie sucho v dejinách. „Musel som pomôcť svojim kravám na nohy, aby nezomreli od vysilenia,“ hovorí chovateľ. Avšak, Guimarães je spoluzodpovedný za drámu pri najväčšej rieke na svete.

Odlesňovanie brazílskych pralesov je v veľkej miery dôsledkom extrémneho chovu hovädzieho dobytku.

To, že les „vymiera“ je dôsledkom obrovského chovu dobytka. Brazília je najväčším vývozcom mäsa na svete. Už teraz tu žije viac dobytka ako obyvateľov. Na pláňach vnútrozemia sa pasie viac ako 200 miliónov zvierat, z ktorých mnoho žije na bývalých pralesových pôdach. Mení sa klíma a s ňou sa veľká časť krajiny pretvára na step.

John Carter, šéf pomocnej organizácie Aliança da Terra (Spojenci Zeme) hovorí: za deštrukciu amazonského pralesa je zodpovedná predovšetkým korupcia. Les nemá žiadnu komerčnú hodnotu, no tú má pôda. Carter neverí organizáciám ako Greenpeace alebo WWF (The World Wide Fund for Nature – Svetový fond na ochranu prírody), no vie veľa o obrábaní pôdy a chove dobytka. „Vojnu proti odlesňovaniu môžeme vyhrať len ak zapojíme miestnych výrobcov,“ tvrdí.

Tento boj sa však zdá byť takmer beznádený. Niekoľko veľkých korporácií kontroluje v mäsovom priemysle dodávateľský reťazec a diktuje ceny. Najsilnejšou z nich je JBS (najväčší producent mäsa na svete).

Organizácia na ochranu životného prostredia Greenpeace sprostredkovala dohodu medzi mäsovými koncernami a obchodnými reťazcami v Brazílii. Supermarkety sa zaväzujú predávať len mäso, ktoré nebolo vyrobené v odlesnených oblastiach, teda také, ktoré nepochádza z fariem zodpovedných za ilegálny výrub stromov. „Pôvod hovädzieho mäsa môžeme vystopovať až po farmu, z ktorej pochádza,“ uisťujú ochranári.

Brazília je najväčším producentom hovädzieho na svete.

Ako „sledovanie“ funguje, môžeme pozorovať na farme „Mantiqueira“ pri mestečku Água Boa. Na takzvanej výkrmovej farme tu vykrmujú naraz až 32.000 kusov dobytka. Väčšina zvierat na farme je určená na vývoz do Európy a Spojených štátov.

Sledovanie chovu zvierat satelitmi ukazuje, že odlesňovanie sa podarilo aspoň do istej miery spomaliť. McDonald, Wal, Woolworths, JBS, Cargill - mnoho z veľkých hráčov teraz aspoň sedí pri jednom stole, hovorí Carlos Saviano z WWF: „Pred desiatimi rokmi vraj zástupcovia spoločností ešte odchádzali z rokovacej miestnosti, keď sa v jednej vete uviedol chov dobytka a odlesňovanie."

Produkcia a spotreba mäsa v Číne

V Číne predstavuje chov ošípaných rastúce odvetvie. V roku 1982, kedy začalo hospodárske oživenie krajiny, jedol každý Číňan v priemere 13 kilogramov mäsa ročne. Dnes si však ročne dovolí Číňan päťkrát toľko mäsa, a to najmä bravčové, tradičný symbol čínskeho blahobytu. Čína produkuje asi polovicu všetkých ošípaných na svete. „A presne tak to bude pokračovať," tvrdí chovateľ ošípaných Huang Xinggen, 64.

Dnes vládnu v Číne práve muži z generácie Huanga. Podľa mnohých z nich však krajina stále nedokáže produkovať dostatok bravčového mäsa, a to aj napriek tomu, že urbanizácia vedie k očividným problémom s životným prostredím. „Na jednej strane nesmie byť chov zvierat a produkcia krmovín sústredená príliš ďaleko od bohatých veľkomiest, na druhej strane je v takýchto oblastiach príliš málo poľnohospodárskej pôdy,“ hovorí Chu Xiangdong z Čínskej akadémie poľnohospodárskeho výskumu. A čím viac krmiva musia podniky kupovať pre zvieratá, tým viac stúpa záťaž na životné prostredie.

Najpopulárnejším druhom mäsa v Číne je bravčové.

Pred niekoľkými mesiacmi predstavilo čínske Ministerstvo zdravotníctva nové výživové smernice, ktoré ochranári životného prostredia na celom svete oslavujú ako epochálnu zmenu. Číňania podľa neho nemajú v budúcnosti zjesť viac ako 40 až 75 gramov mäsa denne, čo predstavuje približne polovicu dnešnej spotreby.

Na rozdiel od minulosti, dnes takéto nariadenia nesúvisia s podvýživou, ale s bojom proti chorobám akými je napríklad obezita, hovorí Dr. Ma Guansheng z University Peking, ktorý vytvoril zmieňovanú „výživovú pagodu“.

V skutočnosti by polovica spotreby mäsa – prepočítaná na populáciu 1,4 miliardy Číňanov - znamenala zníženie emisií skleníkových plynov o 1,3 miliárd ton ekvivalentu CO2 do roku 2030. Odborníci sa obávajú, že ak to Číňania nedokážu urobiť, nebude možné dosiahnuť dvojstupňový (2 °C) cieľ Parížskej dohody o klíme. 

Odhaduje sa, že produkcia mäsa v Číne bude ešte stále stúpať.

Budú však Číňania počúvať pokyny svojho vedenia? Prognózy ukazujú, že tomu tak bude len ťažko. Do roku 2030 sa totiž podľa nich spotreba mäsa nie len že nezníži, ale mala by sa dokonca o 50 percent zvýšiť.

Rastie totiž dopyt po mäse z Japonska i z Austrálie, ktorý doteraz Číňania dokázali uspokojiť len ťažko. Hovädzie, po ktorom Japonci a Austrálčania túžia, však spôsobuje najväčšie škody na životnom prostredí. Na 1 gram bielkoviny hovädzieho mäsa sa uvoľňuje až 150-krát viac skleníkových plynov než na 1 gram sójovej bielkoviny. Hovädzí steak je škodlivý pre životné prostredie až šesťkrát viac ako kuracie prsia s rovnakou hmotnosťou. Jeho výroba navyše spotrebuje trikrát toľko vody.

Tip Vitariána

Stať sa vegetariánom pre mnohých ľudí nie je jednoduché. Rozhodnúť sa pre dva či tri vegetariánske či vegánske dni do týždňa je už však oveľa jednoduchšie. Hoci sa vám môže zdať, že takýmto rozhodnutím veľa nedosiahnete, opak je pravdou. Nie len že budete vďaka tomu zdravší a zlepšíte si trávenie, ale nebudete prispievať k enormne negatívnemu dopadu, ktorý má prehnaný konzum mäsa na životné prostredie.

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

Der Spiegel

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 98