Digitálna demencia

Postihnúť môže nielen vás, ale aj vaše deti

Podľa nedávnej juhokórejskej štúdie je krátkodobá pamäť mladších generácií horšia ako pamäť ich rodičov. Príčina? Pričasté používanie smartfónov a podpriemerné využívanie pamäte.

Digitálna demencia

Smartfón namiesto pamäte

Digitálna demencia je pojem, ktorý zaviedol neurovedec Manfred Spitzer, aby dokázal výstižne popísať nadmerné používanie digitálnych technológií a ich negatívne vplyvy na kognitívne schopnosti. Jeho najzarážajúcejšie tvrdenie je vystavané na podpriemernom využívaní krátkodobej pamäte, ktorú nahrádzajú smartfóny.

„Prílišné používanie smartfónov a herných konzol negatívne ovplyvňuje vyvážený rozvoj mozgu,“ tvrdí Dr. Byun Gi-won z kórejského Soulu. „Tí, ktorí smartfóny používajú najviac, majú vysokú pravdepodobnosť nízkeho rozvoja pravej mozgovej hemisféry.“

Povedzte si úprimne sami za seba – koľko telefónnych čísel poznáte spamäti dnes a koľko ste ich poznali predtým, než ste mali smartfón? Koľko dátumov narodenín ste si pamätali predtým, než vám ich Facebook začal pripomínať?

Pamätali sme si čísla, otváracie hodiny, sviatky, cesty z bodu A do bodu B, o koľkej začínal náš obľúbený program v televízii aj kedy nám chodili autobusy. Teraz máme na všetko smartfóny, ktoré si tieto informácie pamätajú za nás. Na jednej strane nás odbremeňujú, na druhej nás okrádajú o krátkodobú pamäť.

Digitálna demencia postihuje kvôli prílišnému používaniu technológií i malé deti.

Demencia, ktorá trápi mladých ľudí a deti

Tento problém sa však paradoxne na rozdiel od klasickej demencie netýka ľudí v pokročilom veku, ale oveľa častejšie detí, dospievajúcich a mladých pracujúcich. K rozvoju digitálneho typu demencie dochádza u tejto generácie preto, že sa iba málokedy dostane k reálnemu premýšľaniu. Odpoveďou na každú otázku je zapnutie smartfónu a ťukanie hesiel do googlu. Mozog len málokedy premýšľa sám za seba. Takmer akúkoľvek informáciu môžeme nájsť na telefóne behom pár sekúnd, a tak mozog nie je nútený pamätať si toľko ako predtým.

Smartfóny bez pochyby priniesli do našich životov množstvo pozitív. Postupom času sa však začínajú vynárať aj odvrátené stránky ich používania a digitálna demencia je jednou z nich. Aký dopad bude mať na ľudí, ktorí začali do tabletov ťukať skôr, ako oslávili svoje druhé narodeniny?

Náznaky prichádzajú už dnes. Každý rok stúpa počet detí s poruchami pozornosti, kognitívnych schopností či zle fungujúcou pamäťou. Priemerné 7-ročné dieťa strávilo v Európe pred obrazovkami jeden rok svojho života. Reálny životný priestor detí sa scvrkol a ten virtuálny sa roztiahol na celé hektáre. No ani jedna z týchto skutočností nemá na deti pozitívny dopad. Mozog detí je stvorený na to, aby sa neustále rozvíjal v reálnom svete plnom skutočných vnemov – dotykov, vôní, zvukov a pachov, ktoré digitálny svet dieťaťu neponúknu. Mnohé psychologické poruchy dnešných detí sa ponášajú na stareckú demenciu a to je vo väčšine prípadov priamy dôsledok nadpriemerného používania digitálnych technológií.

Deti sa stanú na technológiách ľahko závislé.

Tip Vitariána

K človeku, ktorý žil v 15. storočí, sa za celý život dostalo toľko informácií, ako človek 21. storočia skonzumuje za jediný deň. Práve táto narastajúca informovanosť však stojí za digitálnou demenciou – prepchávanie nášho mozgu obrovským množstvom informácií, ku ktorému dochádza vďaka smartfónom takmer nonstop. Dopady tejto skutočnosti na mnohých ľudí sú zrovnateľné s otrasom mozgu alebo s psychiatrickými ochoreniami. Jediný spôsob, ako sa pred informačným tsunami možno uchrániť, je určiť si hranice. Ako? Kontrolujte si emailovú schránku len vo vopred určenom časovom okne. Nebuďte otrokom neustále prichádzajúcich správ. Keď sa venujete dôležitej aktivite, odstavte všetky komunikačné kanály a venujte svoje myšlienky iba jednej veci. Vypnite si na telefóne zvuky, ktoré často pôsobia rušivo a odložte multitasking bokom. Používajte na premýšľanie mozog nie smartfón. A aby ste sa postarali aj o zdravie budúcej generácie, vytýčte podobné hranice aj svojim deťom.

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

 

www.forbes.com

www.mensfitness.com

www.psychologytoday.com

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 40