Digitálna diktatúra

Dokážeme žiť offline?

Harald Welzer, nemecký sociálny psychológ vo svojej novej knihe „Die smarten Diktatur" poukazuje na to, čo už mnohí z nás tak trochu tušia: žijeme v čase diktatúry, na čele ktorej nestojí človek ale „smartphone“. 

Digitálna diktatúra

Tváre vs. obrazovky

Profesor Welzer nedémonizuje internet a nespriada apokalyptické scenáre. Vo svojich štúdiách sa venuje dopadu, aký má intenzívny život „online“ na náš život. Hoci „smartphone“ nenosíme vo vreckách dlhšie ako desať rokov, podľa Welzera má i tak krátka doba enormný dopad na fungovanie spoločnosti. Stačí sa okolo seba poobzerať v čakárni u lekára alebo vo vlaku. Kedysi nesmelé zoznamovanie, ktoré prerástlo do rozhovorov a nových známostí vystriedalo ticho a pohľady upreté do lesklých obrazoviek. 

Virtuálne putá

Internet ponúka možnosti, o ktorých sa ľuďom pred zopár desiatkami rokov ani nesnívalo: nákup, predaj, komunikácia, práca, zábava, kultúra, informácie atď. Pozitíva internetu a jeho súčasná potreba vo svete je nespochybniteľná. Musíme  byť však pripojení neustále?

Pomáha či zväzuje?

Niektorí potrebujú inteligentné telefóny viac ako iní. Permanentná kontrola emailov sa stala súčasťou pracovnej náplne, ktorá je často časovo neobmedzená. Nikto nebude človeku čakajúcemu na prijatie do zamestnania vyčítať kontrolu emailovej schránky v 5-minútových intervaloch. Pravdou však je, že na internet sa často pripájajú i ľudia, ktorí sú jednoducho znudení, leniví či, v horšom prípade, závislí na neustálom kontakte so svojim telefónom. Hra s mobilom sa stala súčasťou romantických večerí, rodinných prechádzok s deťmi i so psom, oddychu na pláži aj návštevy rodičov. 

Explózia zdieľania

Jennifer O'Connell, novinárka z Irish Times, vo svojom článku Život „offline“ sa oplatí žiť, tvrdí, že za čas, ktorí behom rokov strávime písaním statusov alebo prezeraním sociálnych sietí, by sme mohli do svojich životov priniesť skutočné zmeny: dopísať knihu, zdokonaliť sa v cudzom jazyku, vypracovať sa v športe, robiť dobrovoľnícku prácu...

O'Connell  tvrdí, že za obrovskou časovou investíciou do virtuálneho života stojí explózia zdieľania, ktorá bola doposiaľ prakticky neznáma. Ľudia pociťujú neustálu chuť zdieľať dôležité kapitoly i mikroskopické banality zo svojich životov: sťažujeme sa, nadávame, chválime sa, túžime po povzbudení, tešíme sa, smútime – zdieľame všetko. Ako keby „postovanie“ pocitov riešilo naše problémy či umocnilo naše šťastie. Ako keby nás emotikon v komentári dokázal potešiť viac ako skutočná reakcia človeka stojaceho vedľa nás. Narušenie súkromia či dokonca jeho absolútnu neexistenciu si pritom mnohí ľudia ani nestihnú uvedomiť...

Ako sa odpojiť: život offline

Zbaviť sa dobiedzajúcej prítomnosti telefónov a počítačov nie je jednoduché. Na začiatku musí stáť chuť a vôľa žiť v realite, no na ceste za životom „offline“ nám môže pomôcť i týchto päť tipov:

Život offline nemusí byť zásadne vecou minulou...

1) Ľudia majú od prírody potrebu svoje skúsenosti, trápenia i radosti zdieľať. Ak sa potrebujete porozprávať, nájdite si čas a stretnite sa v reálnom priestore. Netelefonujte, nepíšte emaily, neesemeskujte a nečetujte. Zdieľajte z očí do očí.

2) Internet je zdrojom obrovského množstva informácií. Niektoré z nich sú kľúčové pre život mnohých z nás, iné sa priživujú na našom voľnom či pracovnom čase. Položme si otázku, koľko z vecí, ktoré čítame alebo pozeráme na internete, má pre náš život skutočný prínos. Koľko z nich spadá do kategórie zbytočností a pohlcuje čas, ktorý by sme mohli stráviť s rodinou, priateľmi či známymi alebo jednoducho zveľaďovaním svojich koníčkov?

3) Počet aplikácií, ktoré sú dnes vo virtuálnom svete dostupné sa neráta na stovky, tisíce ani desaťtisíce. Ich množstvo presahuje 2 000 000 a tlačí sa do inteligentných telefónov z každej strany. I tu, podobne ako v prípade internetu, platí, že mnoho z nich nám uľahčuje život, alebo používateľov obohacuje o nové vedomosti. Do kategórie užitočných aplikácií však ani zďaleka nepatria všetky. Myslime na to, že aplikácie nekupujeme iba za peniaze, ale i za čas, ktorý sme na zárobok vynaložili a za čas, ktorý pri nej strávime. Má aplikácia naozaj takú vysokú hodnotu?

4) Zvykli ste si na písanie statusov? Dá sa to aj inak. Odpútajte sa od potreby virtuálnej pochvaly, „lajkov“ či komentárov a strážte si súkromie – začnite si písať denník. Vylejte svoje myšlienky a pocity na papier, ktorý bude odrážať váš momentálny stav. Lepte si do neho hoci aj fotky a vytvorte si písomného sprievodcu svojim životom, v ktorom budete môcť o pár rokov listovať na lavičke v parku – len vy a vaša minulosť – bez komentára.

5) Bojujme proti digitálnej diktatúre okolitou realitou – poéziou v knihách, hudbou v rádiách, milostnými scénami v spálni, pohľadom do trojdimenzionálnych tvárí, čerstvým vzduchom, skutočnými stretnutiami. Sústreďme sa na hmatateľné okolie, na reálne zvuky, vône, na ľudí vedľa nás. Vráťme sa späť do reality, ktorá začína v režime offline.

Ako to vyzerá u Vás? Podliehate neustále diktatúre virtuálneho sveta alebo sa viete naladiť aj na iné vlny?

Tip Vitariána

Vypnite počítač a odložte telefón :)

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

Harald Welzer Die smarten Diktatur

www.irishtimes.com

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 80