Robí náboženstvo z veriacich lepších ľudí?

Postrehy k štúdii prestížneho sociológa

Svet sa zdá byť náboženskejší ako kedykoľvek predtým. Niektoré svetové náboženstvá zintenzívňujú svoju propagandu, často aj za cenu násilia, nové “new age” prúdy a zhluky rôznych vyznaní získavajú stále väčšiu popularitu. 

Robí náboženstvo z veriacich lepších ľudí?

Je to do veľkej miery spôsobené aj rozmachom informačných technológií, dostupnosťou informácii, celkovou prepojenosťou sveta, ale aj momentom, ktorým naša planéta práve prechádza. 

Sú ľudia, ktorí veria v Boha naozaj lepší ako ateisti alebo skeptici?

Skúmaniu tejto otázky sa už niekoľko rokov venuje aj americký sociológ Phil Zuckerman. Vo svojej knihe Society without God (Spoločnosť bez Boha; 2008), autor analyzuje dve škandinávske krajiny, ktoré aj napriek veľmi nízkej religiozite obyvateľstva žijú nadštandardne kvalitný a plnohodnotný život. 

Dánsko a Švédsko patria medzi najrozvinutejšie, najbohatšie, najviac demokratické krajiny sveta. Súčasne majú najnižšiu mieru kriminality, korupcie a najviac dbajú na ochranu životného prostredia. 

Phil Zuckerman počas pobytu v spomínaných krajinách vyspovedal 149 ľudí rôznych povolaní, veku a vzdelania. Na základne toho a osobných pozorovaní podáva zaujímavý pohľad na spoločnosť, “kde je viera v Boha stlmená, minimálna alebo úplne okrajová”.

Zistenia stavia do protikladu k tvrdeniam amerických konzervatívnych kresťanov. Podľa nich by spoločnosť bez Boha mala byť “presýtená nemorálnosťou, mravnou skazou a zlom”.
Ako mal sám možnosť sa presvedčiť, nie je to tak. Spoločnosť v Dánsku a Švédsku je až pozoruhodne zdravá, morálna a prosperujúca. V mnohých ukazovateľoch patria Dáni a Švédi k najlepším na svete. 

V Dánsku a Švédsku napríklad takmer nikto neverí, v božský pôvod Biblie. Na otázky existencie, zmyslu sveta a života skôr hľadajú odpovede vo vede, ako v náboženstve. Dokáže veda poskytnúť definitívne odpovede aj na tak komplikované a abstraktné otázky ako možnosť posmrtného života, očistec, či raj? 

Niekto by mohol namietať, že spoločnosť fungujúcu v takom odlúčení od Boha musia tvoriť zúfalí, nešťastní a beznádejní ľudia. 

Podľa Dr. Veenhovena z rotterdamskej Erazmovej Univerzity to tak nie je. Doktor sociológie sa venuje zoraďovaniu krajín do zoznamu podľa “indexu šťastia”. Neprekvapuje, že Dánsko sa pravidelne umiestňuje na prvých miestach.

Oproti tomu v rozvojových krajinách a krajinách tretieho sveta, kde je utrpenie takmer na dennom poriadku, tvorí percentuálny podiel veriacich 70 - 80% z celkového obyvateľstva.

Platí teda známy výrok, že náboženstvo je ako ópium pre ľudí v bolestiach a strachu? 

Najlepšie si odpovie každý z nás sám.

Cieľom článku nebolo spochybniť niekoho vyznanie alebo uraziť nábožensky založených ľudí.
Chceli sme sa len zamyslieť nad otázkou, či naozaj potrebujeme vieru alebo konkrétneho Boha, aby sme boli ako ľudia lepší. 

Tip Vitariána

Sociálne kvality človeka (ľudstva) sú univerzálne, evolučne vytvorené a dokonca geneticky zakódované. Sú zväčša nezávislé od viery a je príliš veľa ľudí, ktorých ich viera neodrádza konať zlo. Dobro plodí dobro a zlo plodí zlo. Kto si to uvedomí a podľa toho žije, prispieva najväčšou možnou mierou k zlepšeniu nášho sveta. Okamžite! Tu a teraz!

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

Phil Zuckerman: Society Without God

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 119