Prečo bývame zlomyseľní?

Prečo druhým prajeme zlo? Vedci sa domnievajú, že poznajú odpoveď.

Zlomyselnosť, nenávisť a závisť sú silné emócie a je to s nimi komplikované. Zo psychologického hľadiska zlomyseľnosť zahŕňa túžbu zraniť niekoho. Človek sa chová zlomyseľne, aby mal lepší pocit zo seba samého. Táto vlastnosť tiež zahŕňa súťaživosť, či už reálnu alebo imaginárnu, ktorá vysvetľuje, prečo sa napríklad súperiace gangy môžu objaviť v susedných mestách, alebo prečo sa fanúšikovia rôznych športových tímov niekedy voči sebe chovajú nepriateľsky.

Prečo bývame zlomyseľní?

Odkiaľ zlomyseľnosť pochádza?

Nová evolučná teória od výskumníkov z kanadskej Queen’s University prišla s odpoveďou. Teória spája pocity závisti s tým, ako sa človek podobá alebo odlišuje od skupiny ľudí, ktorí sa okolo neho nachádzajú. Čím viac sa človek podobá na ľudí vo svojom okolí, tým pravdepodobnejšie bude zlomyseľnejší a naopak.

Výskumníci zaoberajúci sa sociálnou evolúciou zistili, že ľudia budú zlomyseľnejší, ak sa fyzicky veľmi podobajú na väčšinu ľudí, ktorí ich obklopujú. Závisť, ktorú cítia, je smerovaná k ľuďom, ktorí sa od nich mierne líšia a najzlomyseľnejší sú voči ľuďom, ktorí sa od nich líšia veľmi. Kvôli tejto intenzívnej emócii zlomyseľní ľudia zachádzajú do extrémov, aby zranili tých, čo sa od nich odlišujú.

Vedci tiež zistili, že zlomyseľní ľudia majú tendenciu menej dopriať aj ľuďom, ktorí sú im podobní. Na druhej strane, ľudia, ktorí sa zdajú byť veľmi odlišnými od väčšiny ľudí v ich sociálnej skupine, majú tendenciu chovať sa viac nezištne a nesebecky voči ľuďom okolo nich a sú len veľmi málo zlomyseľnými voči tým, ktorí sa od nich veľmi líšia.

Zlomyseľní ľudia bývajú najčastejšie takí, ktorí sa veľmi nelíšia od ľudí vo svojom okolí. Neprajní bývajú práve voči ľuďom, ktorí sa od nich líšia a často nedoprajú ani tým, čo sú im podobní.

Naša teória naznačuje, že ľudia, ktorí veľa precestovali, alebo žijú v etnicky rozmanitých mestách budú mať tendenciu byť menej rasistickými,“ tvrdí autor štúdie DB Krupp, PhD. „Určite existuje dôkaz, že na základe nášho kontaktu s ľuďmi iných etnických skupín meníme spôsob, akým kategorizujeme niekoho etnický pôvod“. 

Zatiaľ čo tento model je založený na fyzickom vzhľade, Krupp tvrdí, že ho môžeme aplikovať aj na rozdiely v hodnotách. Napríklad, ak zdieľate takú istú politickú mienku, ako každý vo vašom meste, budete mať väčšiu tendenciu byť zlomyseľnými voči ľuďom, ktorí majú od vás odlišné hodnoty.

Prečo sa niektorí ľudia správajú voči ľuďom, ktorí sa od nich líšia, tak agresívne?

Je to všetko kvôli strachu z nepoznaného, tvrdí psychiater Gail Saltz, MD. Známe veci sú pohodlné a nemusíme pri nich pociťovať takú úzkosť. Vždy sa pokúšame vyberať si situácie, z ktorých máme pocit, že sú pre nás najbezpečnejšie.

Naopak, ak sa niekto stretával len s ľuďmi, ktorí sú mu podobní, a potom má čeliť interakcii s niekým, kto sa od neho veľmi líši, môže ho to prinútiť vyjsť zo svojej komfortnej zóny a vytvoriť nebezpečný pocit z neznámeho. Saltz tvrdí, že ľudia si zvyknú to neznáme vyplňovať fantáziou a často si o veľmi odlišných ľuďoch predstavujú veci, ktoré na nich pôsobia strašidelne. 

Takéto inštinkty môžu viesť k rasizmu, ktorí je vo svete ešte stále prítomný.
Samozrejme, existujú rôzne úrovne nenávisti: je možné aj robiť nejakú vec zo závisti, no nebyť závistlivou osobou. Napríklad môžete cítiť závisť voči novému spolupracovníkovi, ktorí sa dostal na pozíciu, o ktorú ste mali záujem, ale nebudete zachádzať do extrémov a snažiť sa mu/jej zruinovať život. Závisť sa stáva problémom, ak silná a „posadnutá“.

Zlomyselnosť neprináša úžitok nikomu a aj na zlomyseľnú osobu pôsobí sebadeštruktívne.

Lenže závisť nie je len škaredou vonkajšou emóciou, ale negatívne ovplyvňuje aj osobu, ktorá je zlomyseľná. „Závistliví ľudia niekedy konajú sebadeštruktívne, pretože sa podvedome snažia potrestať samých seba za to, že majú zlé myšlienky,“ hovorí Saltz. Tie myšlienky môžu byť pohlcujúce, likvidovať energiu osoby, predchádzať, brániť im pri vytvorení zmysluplných vzťahov a vytvárať bludný kruh, ktorý je ťažké prelomiť.

Tip Vitariána

Zlomyselnosť neprináša úžitok nikomu.

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

www.yahoo.com

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 78