Burn out

Čo sa stane keď vo vás zhoria poistky

Burn-out (vyhorenie) je dlhodobý proces. Celý „príbeh“ začína obrovským pracovným nasadením, stratou schopnosti reálne zhodnotiť svoje možnosti a ideály.

Burn out

Je to aj strata balansu medzi pracovnými povinnosťami a starostlivosťou o seba samého, po fyzickej i psychickej stránke. Najdôležitejším znakom je dlhotrvajúci stres z práce. Niekedy sa dá ťažko ohraničiť, kedy sme už v „špirále“ burn-out, jeho priebeh je veľmi premenlivý a individuálny. Na konci je opak nadšenia – apatia.

Pojem burn-out zaviedol do praxe psychológ Herbert Freudenberger v roku 1975. Pravdepodobne sa inšpiroval knihou od Grahama Greena „Prípad vyhorenia“.

Prezident Slovenskej komory psychológov, Martin Miler, hovorí, že ak sa človek do práce príliš vloží, neodhadne mieru svojej výdrže a zamestnanie povýši nad vlastný osobný život, je na najlepšej ceste k problému. Títo ľudia investujú všetku energiu do práce, nedokážu povedať nie, ak ich niekto požiada o pomoc, snažia sa každému vyhovieť, i keď ich to oberá o energiu a voľný čas.

Aké sú prejavy burn-out?

K hlavným prejavom burn-out patrí vyčerpanosť, strata výkonnosti, rôzne telesné problémy. Zasiahnutá je aj psychika a trpia aj sociálne vzťahy.

Ďalšími prejavmi sú:

  • pocity telesnej slabosti;
  • negatívne myslenie, cynickosť a hrubosť;
  • neprimerané reagovanie na banálne problémy;
  • priberanie alebo naopak prudký pokles váhy;
  • výbuchy zlosti;
  • problémy sa zaspávaním alebo prerušovaný spánok;
  • problémy s trávením, nadúvanie;
  • dušnosť a pocity tiaže na hrudi.

Zaujímavosťou je, že objaviteľ burn-out, Herbert Freudenberger, bol sám jeho obeťou.

Alarmujúce údaje z prieskumu

Pracovný stres je druhým najčastejšie hláseným zdravotným problémom v Európe. Podľa prieskumu Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, približne 8 z 10 európskych manažérov vyjadrilo znepokojenie z pracovného stresu na pracoviskách a zároveň menej ako 30 % priznalo, že zaviedli postupy na riešenie tohto stavu.

Burn-out v práci

Horšie je, ak burn-out ovplyvňuje správanie človeka v práci. Stáva sa, že miera negativizmu, či dokonca agresivity sa obracia k zákazníkom, ku kolegom, k nadriadeným. V závere tohto stavu možno badať silnú nechuť až odpor k pracovným záležitostiam, neplnenie si základných pracovných úloh, atď.

Fázy stresu v zamestnaní už zažila väčšina ľudí. Ak sa však prekračujú hranice alebo sa doslova fixujeme na výkon a ciele, a všetko im podriadime, dochádza k nebezpečenstvu, že "spadneme". Na začiatku sa tomu dá ešte zabrániť, ak si spravíme čas na premýšľanie, a ak sa naše správanie  v práci zmení, kým ešte nie sme na "hrane".

Ako tomu všetkému predchádzať?

  • Naučte sa povedať "Nie";
  • nesnažte sa byť v práci zodpovední za všetko okolo Vás;
  • stanovte si priority;
  • vnímajte telesné signály, nepodceňujte ich;
  • nájdite si niekoho, kto je ochotný Vás vypočuť;
  • zmeňte stravovanie a začnite športovať.

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

 

Freudenberger HJ, Richelson,G: Burn-out; The high cost of success – and how to cope with it. London, Arrow Books Ltd., 1980

 

zivot.azet.sk

 

www.spiegel.de

 

www.euractiv.com

 

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 98