Všimli ste si niekedy, ako rýchlo sa malé deti dokážu naučiť odomykať smartfón, prechádzať prstom či spúšťať aplikácie? Je to fascinujúce. Technológie sú okolo nás všadeprítomné a rodičia ich často využívajú ako „digitálnu opatrovateľku“ – na upokojenie v reštaurácii, počas cesty autom alebo keď si potrebujú vybaviť pracovný hovor. Ale práve v predškolskom veku, keď sa mozog rozvíja najrýchlejšie, môžu mať tieto návyky nečakané následky. Čoraz viac vedeckých štúdií upozorňuje, že nadmerný čas pred obrazovkou v ranom detstve nie je len neškodná zábava – ale faktor, ktorý zásadne mení synaptické spojenia, spôsob učenia aj správanie. A to nie vždy smerom, ktorý by sme si pre svoje deti želali...
Prečo je mozog dieťaťa taký citlivý?
Mozog malého dieťaťa je v stave tzv. hyperplasticity. To znamená, že synapsy – nervové spojenia – vznikajú a zanikajú obrovskou rýchlosťou. V prvých troch rokoch života vzniká až milión nových spojení za sekundu. Tieto spoje sa buď posilnia, alebo sa stratia podľa toho, aké skúsenosti dieťa má.
Ak má dieťa dostatok rozhovorov, čítania, hry s rovesníkmi či dotyku, vytvára sa základ pre jazyk, sociálne správanie a neskoršie kognitívne schopnosti. Ak je však namiesto toho väčšina stimulácie sprostredkovaná obrazovkou, mozog sa učí inak: pasívne, vizuálne a fragmentovane.
Čo hovoria skeny mozgu?
Priekopnícka štúdia Hutton et al. (2019, JAMA Pediatrics) skúmala 47 detí vo veku 3–5 rokov pomocou MRI. Zistili, že deti, ktoré trávili viac času pred obrazovkou, mali:
-
o 16 % nižšiu frakcionálnu anisotropiu (FA) v oblastiach mozgu spojených s jazykovými schopnosťami,
-
o 20 % vyššiu radiálnu difuzivitu (RD), čo naznačuje slabšie myelinizované nervové dráhy.
Tieto štrukturálne rozdiely neboli len „na obrázku“ – korelovali so slabšími výsledkami v testoch EVT-2 (expresívna slovná zásoba) a CTOPP-2 (fonologické spracovanie) (pmc.ncbi.nlm.nih.gov).
Inými slovami: čím viac obrazoviek, tým horšia „káblová sieť“ mozgu pre reč a jazyk.
Dlhodobé sledovanie: Japonci a čísla, ktoré znepokojujú
Najväčšia doposiaľ publikovaná štúdia prišla z Japonska (Takahashi et al., 2023, JAMA Pediatrics), kde sledovali 7 097 detí. Hodnotili, koľko času pred obrazovkou trávili vo veku 1 roka, a potom sledovali ich vývoj v 2 a 4 rokoch.
Výsledky: čím viac obrazoviek, tým väčšie oneskorenia.
-
Komunikácia (2 roky):
-
1–2 h denne → riziko oneskorenia 1,61× vyššie
-
2–4 h denne → riziko 2,04× vyššie
-
≥4 h denne → riziko 4,78× vyššie
-
-
Riešenie problémov (2 roky):
-
2–4 h denne → riziko 1,40× vyššie
-
≥4 h denne → riziko 2,67× vyššie
-
-
Sociálne schopnosti (2 roky):
-
≥4 h denne → riziko 2,10× vyššie
-
-
Vo veku 4 rokov sa oneskorenia v komunikácii stále držali (OR 2,68×) a problémy s riešením úloh pretrvávali (OR 1,91×) (pubmed.ncbi.nlm.nih.gov).
To sú čísla, ktoré by sme nemali ignorovať: 4 hodiny denne pred obrazovkou takmer päťnásobne zvyšujú riziko oneskorenia reči.
Obrazovky a reč: prečo je to problém?
Deti sa jazyk neučia tak, že počúvajú slová z obrazovky. Jazyk vzniká v interakcii – keď dieťa niečo povie, rodič reaguje, intonácia sa mení, nastáva spoločná pozornosť. Obrazovka toto nedokáže nahradiť.
Kórejská štúdia ukázala, že deti vo veku 24–30 mesiacov, ktoré pozerali TV viac než 3 hodiny denne, mali 3-násobne vyššie riziko oneskorenia reči a horšie výsledky v testoch školskej pripravenosti (en.wikipedia.org).
Spánok a správanie: skrytý dôsledok
Nadmerný čas pred obrazovkou nie je len o reči. Meta-analýza Carter et al. (2016, JAMA Pediatrics) preukázala, že deti s prístupom k prenosným obrazovkám:
-
zaspávali neskôr,
-
spali kratšie,
-
mali horšiu kvalitu spánku.
Narušený spánok sa potom reťazovo prejavuje v horšej regulácii emócií, kratšej pozornosti a väčšej podráždenosti.
Dá sa to ešte „opraviť“?
Dobrá aj zlá správa:
-
Dobrá: mozog detí je plastický a správnou stimuláciou (čítanie, hra, rozhovor) sa dajú mnohé veci dobehnúť.
-
Zlá: existujú kritické obdobia – napríklad pre jazyk v prvých troch rokoch. Ak dieťa počas nich nemá dostatočné jazykové podnety, „okno“ sa môže zavrieť a plná náprava už nie je možná.
Preto sa hovorí, že výchova v ranom detstve je ako „investícia s najvyšším výnosom“ – čo zameškáme, neskôr dobiehame ťažšie.
Čo odporúčajú odborníci?
Americká akadémia pediatrov (AAP)
-
0–18 mesiacov: žiadne obrazovky, okrem videohovorov.
-
18–24 mesiacov: obmedzené, s rodičom, vzdelávací obsah.
-
2–5 rokov: max. 1 hodina denne, spolusledovanie.
Ako to urobiť v praxi?
-
Nastavte rutinu bez obrazoviek: žiadne zariadenia počas jedla a aspoň hodinu pred spaním.
-
Buďte vzorom: ak dieťa vidí rodiča, ako celý večer scrolluje, bude to napodobňovať.
-
Ponúknite alternatívy: čítanie, stavebnice, kreslenie, pieskovisko.
-
Používajte obrazovky cielene: ak už áno, tak radšej videohovor s babkou než pasívny YouTube.
Nie démonizovať, ale chápať
Smartfóny a tablety sú súčasťou nášho sveta – a netreba ich démonizovať. No ak vieme, že počas prvých rokov života formujú obrazovky mozog spôsobom, ktorý zvyšuje riziko oneskorenia reči až päťnásobne, že narúšajú spánok a že oslabujú rozvoj sociálnych zručností – stojí za to ich používanie vedome obmedziť.
To najcennejšie, čo môžeme deťom dať, nie je nový tablet, ale čas, rozhovor, hra a prítomnosť. Pretože práve tieto chvíle formujú synapsy, ktoré budú niesť ich schopnosti, vzťahy a myslenie po celý život.
Použité zdroje:
-
Hutton JS et al. Associations Between Screen-Based Media Use and Brain White Matter Integrity in Preschool-Aged Children. JAMA Pediatr. 2019. PMCID: PMC6830442
-
Takahashi I et al. Screen Time at Age 1 Year and Communication and Problem-Solving Developmental Delay at 2 and 4 Years. JAMA Pediatr. 2023. PubMed 37603356
-
Carter B et al. Association Between Portable Screen-Based Media Device Access or Use and Sleep Outcomes. JAMA Pediatr. 2016.
