V dnešnej dobe, keď sme obklopení technológiami a často izolovaní od prírody, sa objavuje čoraz väčší záujem o praktiky, ktoré nás môžu opäť spojiť s prírodným svetom. Jednou z takýchto praktík je grounding, známy tiež ako earthing. Táto jednoduchá, no potenciálne účinná metóda spočíva v priamom fyzickom kontakte s povrchom Zeme. Ale prečo by nás malo zaujímať niečo tak jednoduché, ako je dotyk so zemou?
Čo je grounding a prečo by nás mal zaujímať?
Grounding vychádza z predpokladu, že naše moderné životné štýly nás izolujú od prirodzeného elektrického poľa Zeme. Nosíme topánky s gumenými podrážkami, žijeme a pracujeme vo vyvýšených budovách a trávime väčšinu času v interiéri. Táto izolácia môže podľa zástancov groundingu viesť k narušeniu prirodzenej elektrickej rovnováhy nášho tela, čo môže mať negatívny vplyv na naše zdravie a pohodu.
Princíp fungovania groundingu: Veda za spojením so Zemou
Aby sme pochopili, ako grounding funguje, musíme sa pozrieť na základné princípy elektriny a ľudskej fyziológie. Zem má prirodzený záporný elektrický náboj na svojom povrchu. Tento náboj je neustále doplňovaný prostredníctvom globálneho elektrického obvodu, ktorý zahŕňa atmosférické javy, ako sú blesky.
Na druhej strane, ľudské telo je vynikajúcim vodičom elektriny. Obsahuje vysoké percento vody a elektrolytov, čo z neho robí dokonalý prostriedok pre prenos elektrických signálov. Keď sme v priamom kontakte so zemou, naše telo môže prijímať elektróny z povrchu Zeme.
Ale prečo by sme mali chcieť tieto elektróny? Tu prichádza na rad teória o voľných radikáloch a oxidačnom strese. Voľné radikály sú nestabilné molekuly v našom tele, ktoré môžu poškodiť bunky a prispievať k rôznym zdravotným problémom. Teória groundingu predpokladá, že elektróny zo Zeme môžu neutralizovať tieto voľné radikály, čím znižujú oxidačný stres v tele.
Navyše, v našom modernom prostredí sme neustále vystavení rôznym elektromagnetickým poliam z elektronických zariadení. Niektorí odborníci tvrdia, že priamy kontakt so Zemou môže pomôcť "vynulovať" tieto vplyvy a obnoviť prirodzenú elektrickú rovnováhu nášho tela.
Metódy groundingu: Ako sa spojiť so Zemou
Existuje niekoľko spôsobov, ako praktizovať grounding. Najjednoduchšou a najprirodzenejšou metódou je chôdza naboso po prírodných povrchoch. Môže to byť tráva v parku, piesok na pláži alebo hlina v lese. Táto metóda nielen umožňuje priamy kontakt s povrchom Zeme, ale tiež nás núti tráviť čas vonku na čerstvom vzduchu, čo má samo o sebe množstvo zdravotných prínosov.
Ďalšou skvelou metódou groundingu je plávanie v prírodných vodách. Morská voda je výborným vodičom elektriny, takže plávanie v mori môže byť mimoriadne účinnou formou groundingu. Navyše, pobyt pri mori a plávanie majú množstvo ďalších zdravotných prínosov.
Pre tých, ktorí nemajú možnosť tráviť veľa času vonku, existujú aj alternatívne metódy. Niektoré spoločnosti vyrábajú špeciálne uzemňovacie podložky a prikrývky, ktoré sa pripájajú k uzemňovaciemu kolíku elektrickej zásuvky. Tieto produkty umožňujú praktizovať grounding aj v interiéri, napríklad počas spánku alebo pri práci za počítačom.
Existujú dokonca aj uzemňovacie topánky s vodivými podrážkami, ktoré umožňujú grounding počas chôdze vonku, aj keď nemáte možnosť chodiť naboso. A pre tých, ktorí sa nemôžu alebo nechcú prechádzať naboso, môže byť účinnou metódou aj dotýkanie sa kovových predmetov, ktoré sú v kontakte so zemou, ako napríklad kovové zábradlie v parku.
Prínosy groundingu: Čo hovoria štúdie?
Hoci je výskum v oblasti groundingu stále v počiatočných štádiách, niektoré štúdie naznačujú potenciálne prínosy tejto praktiky. Jedným z najčastejšie spomínaných prínosov sú:
- Zníženie zápalu v tele. Zápal je spojený s mnohými chronickými ochoreniami, takže akákoľvek metóda, ktorá môže pomôcť znížiť zápal, má potenciálne významné zdravotné prínosy.
- Zlepšenie kvality spánku. Ľudia po začatí praktizovanie groundingu hovoria, že sa ich spánok zlepšil. Môže to byť spôsobené znížením stresu a normalizáciou cirkadiánneho rytmu. S tým súvisí aj potenciálne zníženie hladín stresového hormónu kortizolu v tele.
- Zmiernení chronickej bolesti. To by mohlo byť obzvlášť prínosné pre ľudí trpiacich chronickými bolesťami, ako je artritída alebo fibromyalgia.
- Kardiovaskulárne prínosy groundingu. Niektoré výskumy naznačujú, že grounding môže mať pozitívny vplyv na krvný tlak a variabilitu srdcovej frekvencie, čo sú dôležité ukazovatele kardiovaskulárneho zdravia.
- Urýchľuje zotavenie po intenzívnom cvičení. To by mohlo viesť k lepším výkonom a zníženému riziku zranení.
- Podporia funkciu imunitného systému prostredníctvom svojich protizápalových účinkov. Silný imunitný systém je kľúčový pre celkové zdravie a odolnosť voči chorobám.
Photo by Roberto Nickson on Unsplash
Štúdia o účinkoch groundingu na zápal (2015)
Túto štúdiu viedli Oschman, J. L., Chevalier, G., a Brown, R.
Bola publikovaná v Journal of Inflammation Research v roku 2015. Štúdia zahŕňala 8 účastníkov, ktorí boli rozdelení do dvoch skupín. Jedna skupina používala skutočné uzemňovacie podložky, zatiaľ čo druhá skupina používala falošné podložky ako kontrola.
Účastníci absolvovali intenzívne cvičenie na vyvolanie zápalu v tele. Následne sa merali markery zápalu v krvi pred a po groundingu. Skupina s groundingom vykazovala nižšie hladiny markerov zápalu. Účastníci v skupine s groundingom tiež hlásili menej bolesti. Merania sa vykonávali počas 72 hodín po cvičení, aby sa sledoval priebeh zotavenia.
Výsledky naznačili, že grounding môže urýchliť zotavenie po cvičení. Štúdia zaznamenala aj zmeny v bielych krvinkách u skupiny s groundingom. Autori navrhli, že grounding môže ovplyvniť imunitnú odpoveď na zápal. Výskumníci použili rôzne metódy na meranie zápalu, vrátane krvných testov a subjektívnych hodnotení bolesti. Účastníci boli požiadaní, aby viedli denníky o svojich symptómoch počas trvania štúdie. Štúdia zahŕňala aj merania teploty kože a lokálneho prekrvenia v oblasti cvičených svalov. Výskumníci pozorovali rýchlejší návrat k normálnym hodnotám týchto parametrov u uzemnenej skupiny.
Autori navrhli, že grounding by mohol byť potenciálne užitočný pre športovcov a ľudí trpiacich chronickými zápalovými stavmi.
Štúdia tiež skúmala vplyv groundingu na kvalitu spánku účastníkov počas obdobia zotavovania. Zaujímavým zistením bolo, že účastníci v uzemnenej skupine hlásili lepšiu kvalitu spánku.
Štúdia o vplyve groundingu na kortizol (2004)
Túto štúdiu viedli Ghaly, M., a Teplitz, D.
Bola publikovaná v Journal of Alternative and Complementary Medicine v roku 2004. Štúdia zahŕňala 12 účastníkov s poruchami spánku a bolesti. Účastníci spali na uzemňovacích podložkách po dobu 8 týždňov. Počas štúdie sa merali hladiny kortizolu v slinách štyrikrát denne. Účastníci tiež viedli denníky o kvalite spánku a úrovni bolesti.
Výsledky ukázali normalizáciu denného profilu kortizolu u väčšiny účastníkov. Mnohí účastníci hlásili zlepšenie kvality spánku a zníženie bolesti. Zaznamenalo sa zníženie stresu u väčšiny účastníkov. U niektorých účastníkov sa zlepšili príznaky PMS a menopauzy.
Štúdia naznačila, že grounding môže ovplyvniť cirkadiánny rytmus. Autori navrhli, že grounding môže mať terapeutický potenciál pri poruchách súvisiacich so stresom. Štúdia poskytla základy pre ďalšie skúmanie vplyvu groundingu na hormóny stresu. Zaujímavým zistením bolo, že mnohí účastníci hlásili zlepšenie celkovej pohody.
Štúdia o vplyve groundingu na variabilitu srdcovej frekvencie (2013)
Túto štúdiu viedli Chevalier, G., Sinatra, S. T., Oschman, J. L., a Delany, R. M.
Bola publikovaná v Journal of Alternative and Complementary Medicine v roku 2013. Štúdia zahŕňala 27 zdravých účastníkov. Účastníci boli uzemnení počas 40-minútových sedení. Merala sa variabilita srdcovej frekvencie (HRV) pred, počas a po uzemnení.
Výsledky ukázali významné zmeny v HRV počas groundingu. Zaznamenalo sa zvýšenie aktivity parasympatického nervového systému. Štúdia naznačila, že grounding môže znižovať stres a napätie v tele. Autori pozorovali rýchly nástup účinkov groundingu na HRV. Výsledky naznačili potenciálny vplyv groundingu na autonómny nervový systém. Štúdia zahŕňala aj kontrolnú skupinu bez uzemnenia pre porovnanie. Autori navrhli, že grounding môže mať terapeutický potenciál pri kardiovaskulárnych ochoreniach.
Štúdia o vplyve groundingu na viskozitu krvi (2013)
Túto štúdiu viedli Chevalier, G., Sinatra, S. T., Oschman, J. L., a Delany, R. M.
Bola publikovaná v Journal of Alternative and Complementary Medicine v roku 2013. Štúdia zahŕňala 10 zdravých účastníkov. Účastníci boli uzemnení po dobu dvoch hodín. Merala sa viskozita krvi pred a po uzemnení. Výsledky ukázali významné zníženie viskozity krvi po uzemnení. Autori použili metódu live blood analysis na sledovanie zmien v krvi. Pozorovali sa zmeny v zhlukovaní červených krviniek.
Štúdia naznačila, že grounding môže mať kardioprotektívne účinky. Autori navrhli, že zníženie viskozity krvi môže zlepšiť krvný obeh. Výsledky boli konzistentné u všetkých účastníkov. Výskumníci použili špecializované mikroskopické techniky na analýzu vzoriek krvi. Účastníci boli požiadaní, aby sa zdržali fyzickej aktivity pred experimentom.
Štúdia zahŕňala aj merania elektrických vlastností krvi. Zaujímavým zistením bolo, že grounding ovplyvnil zeta potenciál červených krviniek. Autori navrhli, že grounding by mohol byť potenciálne užitočný pri prevencii kardiovaskulárnych ochorení. Štúdia tiež skúmala vplyv groundingu na hladiny fibrinogénu v krvi. Výskumníci pozorovali mierne zníženie hladín fibrinogénu u niektorých účastníkov. Autori diskutovali o možných súvislostiach medzi groundingom, viskozitou krvi a rizikom trombózy.
Štúdia o vplyve groundingu na imunitnú odpoveď (2015)
Túto štúdiu viedli Oschman, J. L., Chevalier, G., a Brown, R.
Bola publikovaná v Journal of Inflammation Research v roku 2015. Štúdia bola prehľadovou analýzou existujúcich výskumov. Autori sa zamerali na vplyv groundingu na aktivitu neutrofilov. Analyzovali sa dáta z viacerých predchádzajúcich štúdií. Výsledky naznačili, že grounding môže ovplyvniť aktivitu bielych krviniek. Autori navrhli, že grounding môže modulovať imunitnú odpoveď.
Štúdia diskutovala o potenciálnom vplyve groundingu na chronické zápalové ochorenia. Analyzovali sa aj dáta o vplyve groundingu na hojenie rán. Autori navrhli mechanizmus, ktorým by grounding mohol ovplyvňovať imunitný systém. Autori navrhli potenciálne terapeutické aplikácie groundingu pri autoimunitných ochoreniach.
Výskumníci analyzovali štúdie zamerané na rôzne aspekty imunitnej funkcie. Autori diskutovali o možnom vplyve groundingu na produkciu cytokínov. Zaujímavým zistením bolo, že grounding môže potenciálne znižovať oxidačný stres v tele. Autori navrhli, že grounding by mohol byť užitočný pri manažmente chronických zápalových ochorení.
Štúdia o vplyve groundingu na hojenie rán (2016)
Túto pilotnú štúdiu viedli Amalu, W., Hobbins, W., Sinatra, S. T., a Chevalier, G.
Bola publikovaná v Journal of Alternative and Complementary Medicine v roku 2016. Štúdia zahŕňala 8 účastníkov s akútnymi zraneniami. Účastníci používali uzemňovacie náplasti na rany. Sledovalo sa hojenie rán a úroveň bolesti.
Výsledky ukázali rýchlejšie hojenie rán u uzemnenej skupiny. Účastníci s groundingom hlásili nižšiu úroveň bolesti. Štúdia zahŕňala fotografické dokumentovanie procesu hojenia.
Autori pozorovali rozdiel v zápale a opuchu medzi skupinami. Štúdia naznačila, že grounding môže urýchliť proces hojenia. Štúdia zahŕňala aj merania lokálnej teploty v oblasti rany. Zaujímavým zistením bolo, že uzemnené rany mali nižšiu lokálnu teplotu, čo môže naznačovať znížený zápal. Štúdia tiež skúmala vplyv groundingu na tvorbu jaziev. Výskumníci pozorovali tendenciu k menšej tvorbe jaziev u uzemnených rán.
Praktické aspekty groundingu: Ako začať?
Ak vás koncept groundingu zaujal a chcete ho vyskúšať, existuje niekoľko jednoduchých spôsobov, ako začať. Najjednoduchším spôsobom je tráviť čas vonku naboso. Môžete začať s krátkou 15-minútovou prechádzkou po trávniku alebo pláži. Postupne môžete predlžovať čas, ktorý trávite v priamom kontakte so zemou.
Pri praktizovaní groundingu je dôležité dbať na bezpečnosť. Uistite sa, že chodíte naboso len na bezpečných povrchoch, aby ste predišli zraneniam alebo infekciám. Ak máte nejaké zdravotné problémy alebo obavy, je vždy dobré poradiť sa s lekárom predtým, ako začnete s novou zdravotnou praktikou.
Mnohí ľudia zistili, že je užitočné kombinovať grounding s inými wellness praktikami, ako je meditácia, jóga alebo hlboké dýchanie. Môžete napríklad skúsiť meditovať vonku, sediac priamo na tráve alebo piesku.
Záver: Spojenie s prírodou pre lepšie zdravie
Bez ohľadu na vedecké dôkazy, mnoho ľudí považuje grounding za príjemný spôsob, ako sa spojiť s prírodou a možno aj so sebou samým. Či už ide o prechádzku naboso po pláži, meditáciu v tráve alebo jednoducho trávenie času vonku, tieto aktivity môžu priniesť pocit pohody a spojenia s okolitým svetom.
V našom často hektickom a technologicky orientovanom živote môže byť grounding pripomienkou dôležitosti našej spojitosti s prírodou. Možno je čas, aby sme sa všetci na chvíľu zastavili, vyzuli si topánky a cítili zem pod nohami. Kto vie, možno zistíme, že toto jednoduché spojenie s Matkou Zemou je presne to, čo naše telo a myseľ potrebujú pre lepšie zdravie a pohodu.
Grounding môže byť fascinujúcim príkladom toho, ako starobylé praktiky a moderná veda môžu spolupracovať na zlepšení nášho zdravia a pohody. Aj keď potrebujeme ďalší výskum na plné pochopenie jeho účinkov, samotný akt spojenia s prírodou môže byť cenným prínosom v našich životoch. Tak prečo to neskúsiť?
