Leishmanióza

Zabudnuté ochorenie je späť

Leishmanióza, parazitárne onemocnenie prenášané cicaním krvi niektorých druhov hmyzu rodu Phlebotomus, postihuje rôzne vekové skupiny v závislosti na druhu parazita rodu leishmania, geografickej lokalite, rezervoára nemoci a imunokompetencii hostiteľa. Takmer prekonaná choroba sa šíri v Sýrii a v susedných krajinách. Spôsobuje zápal, vznikajú hrbolce a vredy, často zostávajú znetvorujúce jazvy. Postihnutých sú desiatky tisíc ľudí.

Leishmanióza

Najprv sa tvoria hrbolčeky. Často sa to stáva na tvári alebo na rukách. Koža sa zapáli, čiastočne napučí tkanivo, vznikajú veľké hrbole alebo vredy. Najmä v prípade, že je postihnutá tvár, môže trpiacich zohaviť. A je tu nebezpečenstvo, že cez otvorené rany vniknú baktérie alebo plesne, čo vedie k ďalšiemu zápalu. Väčšinou to trvá okolo roka, kým sa všetko uzdraví. Ale jazvy zostanú.

V Sýrii sa stala leishmanióza opäť problémom. Rôzne médiá, vrátane „nezávislých", hlásali nedávno o údajné „mäsožravej“ chorobe. Čo sa naozaj za tým skrýva?

Okrem iného v oblasti okolo sýrskeho mesta Aleppo sa vyskytuje už dávno takzvaná  kožná leishmanióza, preto je tiež nazývaná aleppovská hrča. Patogény leishmanie prenášajú piesočné muchy.

Desiatky tisíc prípadov v posledných rokoch

V päťdesiatych rokoch sa počet prípadov leishmaniózy na severozápade Sýrie významne znížil, píše sa v správe Svetovej zdravotníckej organizácie WHO. Dôležitou príčinou bolo pravdepodobne, že vtedy sa vo veľkej miere používal insekticíd DDT. V roku 1988 došlo k oživeniu s približne 5000 hlásenými prípadmi, píše WHO. Od tej doby údajne počty trvalo stúpali a choroba sa rozšírila aj do nových oblastí.

Odborný novinový článok z roku 2014 sa vzťahuje na údaje sýrskeho  Ministerstva zdravotníctva, pričom vláda už stratila kontrolu nad časťami krajiny od polovice roka 2012, a teda počty nepokrývajú celú Sýriu. Podľa toho bolo v roku 2012 až 53 000 prípadov a v prvom polroku 2013 odhadom 41 000 prípadov.

Vedci píšu v časopise „Acta Dermato-Venereologica“ aj o rozhovore so šéfom Centra  leishmaniózy v Aleppe. Podľa toho choroba zasiahla v roku 2013 iba tam 22 365 ľudí.

Leishmanióza sa neprenáša priamo z človeka na človeka - to by sa mohlo nanajvýš stať cez krv, teda cez ihly. Chorí vás teda nenakazia.

Tým, že mnoho ľudí zo Sýrie uteká, vyskytuje sa viac prípadov ochorenia aj v iných krajinách. Podľa jedného odborného článku bolo napríklad v Libanone v rokoch 2001-2012 zvyčajne menej ako šesť prípadov ročne. V roku 2013 bolo však hlásených až 1 033 prípadov - väčšina postihnutých boli sýrski utečenci.

Leishmanióza sa neprenáša priamo z človeka na človeka - to by sa mohlo nanajvýš stať cez krv, teda napríklad cez kontaminované ihly. Chorí teda nie sú nákazliví.

Chorobu prenášajú piesočné muchy, ktoré najprv pohryzú infikované miesto kože, čím príjmu leishmanie a potom pohryzú ďalšieho človeka. Aj rôzne zvieratá ako potkany a psy môžu nosiť v sebe patogény.

Liečba zabraňuje zjazveniu

Je dôležité postihnutých liečiť, aby nezostali žiadne škaredé jazvy,“ hovorí Kinan Hayani z Fakultnej nemocnice v Heidelbergu. On sa staral o pacientov s aleppovskou leishmaniózou pred rokom 2011. Aj keď choroba nezanecháva žiadne trvalé poškodenie zdravia, môže trvale znížiť kvalitu života pacientov, ak sú znetvorení jazvami.

To potvrdzujú dve menšie štúdie z Turecka: medzi ľuďmi, ktorí boli akútne postihnutí leishmaniózou alebo ju prekonali, sa vyskytli úzkostné poruchy a depresia častejšie ako u tých, ktorí boli choroby ušetrení. V zriedkavých prípadoch by mohli byť napadnuté tiež sliznice, ak sa choroba nebude liečiť, hovorí Hayani.

Vo väčšine prípadov lekár vstrekne do postihnutého miesta kože prípravok, ktorý obsahuje ťažký kov antimón a narušuje metabolizmus parazita. Okrem toho sa môžu použiť krémy a masti.

Najúčinnejší spôsob je prevencia: dobrý ochranný prostriedok proti komárom – napríklad repelent alebo sieť proti komárom.

Druhy leishmaniózy

V rôznych oblastiach sveta sú rôzne druhy leishmanií, ktoré infikujú buď kožu, kožu a sliznice alebo dokonca aj vnútorné orgány. Ony sú prenášané prostredníctvom špecifického druhu  múch alebo komárov.

  • Kožná leishmanióza, ktorá napadne iba kožu, je najmenej nebezpečný variant.
  • Takzvaná mukokutánna leishmanióza napadne aj sliznice. To vedie k väčším ranám, a to najmä na tvári, okolo nosa a úst. Vredy musia byť bezpodmienečne ošetrené, aby sa ďalej nerozširovali.
  • Najnebezpečnejšia je viscerálna (útrobná)leishmanióza, ktorá napáda vnútorné orgány. Možné príznaky sú horúčka, slabosť, gastrointestinálne problémy. Toto ochorenie môže viesť dokonca až k smrti.

Leishmaniózu prenášajú muchy, hmyz a zvieratá. Prenáša sa cez krv.

Záver

Leishmanióza nie je obvykle životunebezpečná choroba. Ale môže človeka zohyzdiť. Buďme teda opatrní v oblastiach, kde sa vyskytuje a pri podozrení vyhľadajme ihneď lekársku pomoc.

Tip Vitariána

Leishmanióza sa bežne neprenáša z človeka na človeka, teda chorý človek Vás nenakazí. Postihnutých je treba liečiť, aby na tele nezostali škaredé jazvy.

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

Der Spiegel

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 76