Ticho prosím

ako nás hluk v mestách pripravuje o zdravie

Horúca káva syčí z pákového espressa, nesiem ju v ruke a utekám do práce. Trúbia na mňa autá a drnčia električky, rýchlo na jednu nastúpim. Už len jedna zastávka autobusom a som na mieste – na hlasnej ulici, kde pracujem. Och! Nad hlavou mi práve prefrčalo lietadlo! Vchádzam do kancelárie a je mi akosi zle. Búši mi srdce a v ušiach hlasno piští. Čo sa to deje? To je hluk mesta. Dráždivé decibely, ktoré sa nám denne vlievajú do hlavy a spôsobujú ťažkosti. Ticho, prosím! Inak nám všetkým hrozí infarkt.

Ticho prosím

Keď si hľadáme pre seba byt, orientujeme sa predovšetkým podľa lokality. Hlavne, nech je v blízkosti nákupné centrum, kaviarne aj nemocnica, polícia aj požiarnici - chceme bývať v centre diania a vôbec si neuvedomujeme, že pulzujúci život mesta ide ruka v ruke s hlukom. Presnejšie - so zničujúcou dávkou hluku.

Hluk je totiž  jedným z najväčších problémov, s ktorými dnes ľudstvo bojuje. Nejde pritom len o akýsi problém pohodlia, ale o spoločenský problém reálnych rozmerov, ktorý spôsobuje mnoho zdravotných rizík.

Ach, tie decibely!

Istý stupeň zvuku je vecou každodennej rutiny. Rozprávame sa a smejeme, počúvame hudbu, navštívime divadlo. Problém nastáva, keď sa nevinná akustika mení na hluk, a teda dosahuje viac ako 55 decibelov. Podľa WHO by denný zvuk dokonca nemal presahovať ani 50decibelov a ten nočný 30decibelov.

Vieme, že 50% dnešnej populácie býva v mestách. Vieme, žiaľ aj to, že až 40% ľudí je vystavených nadmernému hluku (viac ako 55 decibelov) a 20% ľudí dokonca silno deštruktívnemu hluku (viac ako 65decibelov).

Čo si však počneme, keď bývame v meste, kde drnčí všetko v jednom kuse? Čo sa nedá vydržať, radšej odstráňme - neznesiteľný hluk sa kruto podpisuje na zdraví.

Zvuk nad 50 decibelov je pre náš sluch a zdravie už škodlivý.

Infarkt, mŕtvica a depresie

Možno by ste to neboli povedali, ale hluk má v sebe naozaj silne deštruktívnu silu. Hluk nás udržuje neustále v napätí, pretože v tele aktivizuje obrannú reakciu, typickú reakciu na stres. Najhorší je hluk v noci, svoje o tom vie nemecký kardiológ Thomas Münzel:

„Keď nás hluk ruší počas noci, zvyšuje sa nám krvný tlak a uvoľňuje stresový hormón adrenalín. Toto udržuje cievy v napätí, v dôsledku čoho často dochádza k ich defektom. Hrozné je, že opakovaný nočný hluk celú reakciu na stres zautomatizuje. To znamená, že ak sme sa dlho vystavovali nočnému hluku, telo bude vylučovať adrenalín v noci, aj keď ste v absolútnom tichu.“

Nemeckí odborníci venovali problematike zničujúcich decibelov zvýšenú pozornosť a prišli na hneď niekoľko možných zdravotných rizík, ktoré spôsobujú:

HLUK

  • zvyšuje riziko infarktu: už priemerný hluk vo veľkosti 45dcB výrazne zvyšuje riziko infarktu. Ak je človek vystavený hluku dlhodobo, riziko stúpa dokonca 2,2-násobne.
  • zvyšuje krvný tlak: už 50 dcB počas vášho spánku zvyšuje riziko hypertenzie o 14%
  • zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení: ľudia bývajúci v blízkosti letísk a ciest berú oveľa viac liekov na krvný tlak.
  • zvyšuje riziko psychických porúch: zvýšený hluk v obydlí domova ide ruka v ruke s častejším výskytom depresie a porúch spánku
  • zvyšuje riziko mŕtvice

Mesto pulzuje aj v noci. Neptretržitý chod dopravy a služieb sa podpisuje na vysokom výskyte hluku.

Riešenie? Ozvite sa!

Zdravotné problémy, ktoré prílišná hlasitosť spôsobuje, sú dnes dobre známe, a preto by sa mal každý v prípade problémov obrátiť na kompetentné úrady. Hlučné stavby je však nutné zastaviť ešte pred výstavbou - keď už stoja, problém s hlukom sa vyriešiť dá len zriedkakedy.

Občianska zodpovednosť

Komu záleží na zdraví, mal by sa preto zaujímať o verejné veci a budovanie infraštruktúry v meste, ktoré obýva. Veľa dosiahne spoločná občianska činnosť, petície či dokonca protesty. Vo vyspelom svete sú masívne protesty proti hluku bežné, príkladom je Berlín, kde ľudia ležiac na asfalte protestovali proti výstavbe novej diaľnice - simulovali tak infarkt, ktorý im pri dlhodobom vystavení sa hluku skutočne hrozí. Svoje si povedzte takisto pri opakovanom hluku od susedov - nezabudnite, že hlučná stavebná činnosť je v obytných objektoch po 21.hodine počas pracovného týždňa, v sobotu po 13.hodine a v nedeľu po celý deň zakázaná.

Urbanizácia vs. suburbanizácia

Sťahovanie do miest pomaly vychádza z módy, ľudia volia radšej pokoj na periférií miest a na dedinách. Až budete hľadať pre seba vhodnú nehnuteľnosť, zamyslite sa preto dobre nad lokalitou, preskúmajte stavebný plán miest na najbližšie roky. Takto bude jasné, aká intenzívna infraštruktúra, a tým aj mračná hluku vás budú obkolesovať. Celkom určite sa vyhnite bývaniu pri frekventovaných cestách, tu je výskyt hluku najsilnejší.

Mäkké štuple do uší síce nie su dlhodobým riešením a nie sú spočiatku ani pohodlné, ale zariadia maximálne ticho vo vašich ušiach.

Štuple do uší a výlet do hôr

Na záver neostáva nič iné ako všetkým mestským ľudom odporučiť časté výlety mimo mesto a taktiež štuple do uší. Víkendová prechádzka v lese z vás skutočne starostlivo zmije mestské napätie a cez týždeň zas vhodne pomôže meditácia a relaxácia.
Koho ruší hluk v noci, mal by zájsť do lekárne a kúpiť si jedny mäkké štuple. Tieto sprvu v ušiach tlačia, no postupne sa poddajú a zo spánku vás nebude rušiť nič - ani chrápanie vašej lepšej polovičky. :-)

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje
  • ČORŇÁKOVÁ, Veronika: Zvuk v meste vysoko presahuje normy. In: www.vyvlastnenie.sk
     erstellt am 21.04.2011 (abgerufen am 27.02.2014)
  • TKÁČIKOVÁ, Lucia: Žijeme v meste hluku, ničia nás cesty. In: bratislava.sme.sk erstellt am 11.02.2011 (abgerufen am 27.02.2014)
  • BARTSCH, Matthias: Schrei nach Stille. In: Der SPIEGEL 40/2013, S. 47-49
  • WHO: Noise. Data and statistics. In: www.euro.who.int/en/health-topics (abgerufen am 27.02.2014)

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 104