Rastliny liečia - iba chlorofylom to však nebude

Interview na tému: tajomstvo zelenej stravy a jej liečivé účinky pre zdravie človeka

Chémia sa mu stala osudnou už v detstve, kedy jeho prvé laboratórne pokusy neprežil balkón rodičovského bytu. Nadšenie pre reakcie ho doviedlo až k štúdiu na chemicko-technologickej fakulte STU. Po revolúcii ostal fascinovaný novými informáciami z oblasti zdravej výživy, a tak sa k jednej vášni pridala druhá – liečivá sila rastlín. „Čo je za tým?“, kládol si otázku a okom vedátora sa tak pozrel na molekulu chlorofylu. „Chlorofyl lieči. V rastline je však ešte čosi iné, čo má nesmierne blahodarné účinky pre zdravie človeka. Veda však ešte presne nevie čo“, prezrádza tajomstvá zo sveta laboratórií zanietený chemik a vegetarián, Ing. Roman Trup.

Rastliny liečia - iba chlorofylom to však nebude

KM: Ahoj, Roman. Možno začnem tak trošku kontroverzne, ale aj tak ma to zaujíma – je chlorofyl naozaj tak liečivý, ako sa bežne prezentuje, alebo je to len nafúknutá bublina?

Roman:Chlorofyl lieči, o tom niet pochýb. Jednak som o účinkoch chlorofylu čítal množstvo štúdií, ktoré to deklarovali, jednak som to vyskúšal na sebe, no a predovšetkým to vidím ako chemik.

KM: Očami chemika – kde a na čom vidíš, že chlorofyl lieči?

Roman: Chlorofyl je zelené farbivo rastlín, ktoré sa nachádza v chloroplastoch - organelách rastlinnej bunky. Z chemického hľadiska je to heterocyklická organická zlúčenina a práve na jej zložení a jej správaní v tele krásne vidno, že má pre zdravie človeka skutočne nenahraditeľnú funkciu.

KM: Prečo?

Roman: Z viacerých dôvodov. Prvý a základný benefit pre ľudský organizmus je ten, že vkaždej molekule chlorofylu sa nachádza atóm horčíka. Je dobre známy fakt, že kopa chorôb, ktorými civilizovaný človek trpí, je spôsobených práve nedostatkom horčíka: choroby srdca, tráviaceho traktu, chronická únava, stres, depresia, cukrovka, vysoký krvný tlak, choroby kostí,...

KM: To je naozaj celá kopa často skloňovaných chorôb. Horčík sa však nachádza aj v iných zdrojoch, nie?

Roman: Áno, ale ak prijímame horčík z anorganických zlúčenín, nevyužije ho náš organizmus tak poľahky a dobre ako práve cez chlorofyl. Ľudia si to neuvedomujú, ale chlorofyl naše telo veľmi dobre pozná. Chlorofyl je látka, na ktorú neexistuje alergia ani predávkovanie. Naše telo ho pozná a žiada si ho – a medzi iným aj kvôli nesmierne dôležitému horčíku.

Chlorofyl sa nachádza v chloroplastoch, organelách rastlinnej bunky.

„Chlorofyl nás zbavuje jedov – a to hneď viacerými spôsobmi.“

KM: Chápem. Na príjem chlorofylu sme teda tak akosi evolučne prednastavení. Čím nám ešte dokáže pomôcť?

Roman: Molekula chlorofylu je výborné chelatačné činidlo – to znamená, že môže viazať a odstraňovať ťažké kovy, napríklad ortuť z organizmu. Niektoré chlorofyly dokonca vychytávajú jedy doslova, pretože obsahujú fytolový reťazec, taký molekulový chvostík, a tým obklopia škodliviny spúšťajúce napríklad tvorbu kacinogénov. Takto „uväznený“ toxín  je neškodný, pretože chlorofyl rovnako ako vlákninu nevstrebávame, ale vylučujeme z tela von.

KM:  Fíha – takže chlorofyl rovnako ako vláknina dokáže detoxikovať?

 Roman: Presne tak a to hneď na viacero spôsobov. Pomáha pri odstraňovaní rôznych toxínov v pečeni, ale zbavuje nás aj iných látok, často toxických, ktoré vedia spôsobiť rakovinu, imunitné a reprodukčné poruchy, či poruchy vývoja. Jednými z takých sú aj polychlórované dibenzofurány, ale nebudem čitateľov zaťažovať komplikovanými názvami.

„Chlorofyl je účinnou prevenciou pred rakovinovými ochoreniami.“

KM: Počula som, že chlorofyl nás vie zbaviť aj železa, nie je to pre človeka nebezpečné?

Roman:  Nie – pretože chlorofyl nás zbavuje len nadbytku toho železa a to je dobre, lebo príliš veľa železa vie takisto spôsobiť veľa zdravotných problémov.

KM: Ako to?

Roman: Železo je základným prvkom v ľudskej výžive, potrebujeme ho približne 30mg denne. Vo väčších dávkach cca 40mg na kilogram váhy človeka  môže však spôsobiť aj smrť. Niektoré železnaté zlúčeniny majú karcinogénne a mutagénne účinky na zvieratá i človeka, ale chlorofyl či produkty jeho trávenia v čreve ich naviažu a „uväznia“, čím nadbytočné železo prirodzene vylúčime.

Rastliny liečia. Iba chlorofylom to však nebude.

KM: Vidím, že chlorofyl je skutočne dobrou prevenciou pred rôznymi neduhmi - chráni nás aj pred vznikom rakoviny?

Roman: Chlorofyl znižuje výskyt veľkého množstva karcinogénov, ktoré by mohli vyústiť do rakoviny, takže z tohto pohľadu určite áno – príjem stravy bohatej na chlorofyl je iste vhodnou prevenciou pred rakovinovými ochoreniami. Ale chlorofyl nerobí len toto, robí oveľa viac.

KM: Tak spusti.

Roman: Predovšetkým upravuje črevnú mikroflóru, podporuje v črevách užitočné aeróbne baktérie a stabilizuje pH. Chlorofyl funguje aj ako „zhášač“ reaktívnych foriem kyslíka, napr. voľných radikálov – to znamená, že sa nimi nechá prednostne zničiť, a tak chráni ľudskú bunku pred útokmi látok, ktoré môžu pôsobiť karcinogénne alebo mutagénne.

„Na príjem chlorofylu by mali dbať najmä konzumenti mäsa.“

KM: Chlorofyl teda pracuje ako bezpečnostná zložka v organizme. Je nejaká skupina ľudí, ktorá by mala prednostne dbať na príjem chlorofylu?

Roman: Zelené rastliny by sme mali konzumovať všetci, ale zvlášť by som to zdôraznil asi pri konzumentoch mäsa. Je známe, že ľudia, ktorí jedia príliš veľa červeného mäsa, majú v črevách problém s nadbytkom hému – zlúčeniny železa, ktorá vytvára u ľudí možné riskantné karcinogény. „Hém“ je súčasťou hemoglobínu, červeného krvného farbiva, aj pre toto je červené mäso červené. No a chlorofyl dokáže pomocou svojho „chvostíka“, fytolovej skupiny, zabrániť nežiadúcim reakciám železa z tejto látky, čiže akoby „anuluje“ alebo aspoň značne zmierni nezdravý dopad mäsitej stravy na organizmus.

KM: Uáu. Čiže preto ľudia, ktorí jedia mäso so šalátom, majú oveľa nižšiu pravdepodobnosť vzniku rakoviny?

Roman: Presne tak. Je za tým rastlinná vláknina a rastlinné farbivo - chlorofyl.

„Chlorofyl lieči zvnútra aj zvonka – urýchľuje hojenie rán.“

KM: Má chlorofyl ešte nejaké iné liečivé účinky?

Roman: Iste. Ak sa  pije vo forme čerstvého smoothie ako aperitív, zabraňuje vzniku tráviacej leukocytózy, to znamená, akejsi imunitnej reakcie, ktorá je bežná pri konzumácii tepelne upravených jedál. Ak užívame chlorofyl pravidelne vo väčších dávkach, prejaví sa to na eliminácii telesného pachu, menej páchne stolica i moč. Zaujímavé je, že chlorofyl lieči aj zvonka. Napríklad urýchľuje hojenie rán, pretože dokáže spolu s inými látkami v rastline pôsobiť antibakteriálne.

KM: Vravíš – s inými látkami v rastline. Sú aj nejaké iné zložky v rastline, ktoré majú liečivý charakter?

Roman: Musím byť úprimný. Áno, chlorofyl lieči. Ale v zelených rastlinách sa nachádza ešte veľa iného, čo má nesmierne blahodarný vplyv na zdravie človeka.

KM: Čo?

Roman: Veda ešte presne nevie, o čo konkrétne ide. Ale dôvod, prečo napríklad zelený smoothie alebo šťava z mladého jačmeňa pôsobia tak ozdravne pre telo, nie je len v chlorofyle. Vedci zistili, že aj keby sme z mladej rastliny odstránili chlorofyl, aj tak bude liečivá. Preto sa dnes hovorí o niečom, ako je GJF, a teda „Grass Juice Factor“.

Šťava z mladých trávnatých výhonkov má nesmierne liečivú silu, len samotným chlorofylom to však nebude.

„V rastline sú aj iné ohromne liečivé zložky, veda ich však dosiaľ ešte nedokázala preskúmať.“

KM: O čo ide?

Roman: Grass Juice Faktor je skupina aktívnych látok, ktoré majú silný liečivý účinok – napríklad pozitívne vplývajú na regeneráciu poškodenej pokožky, rast, plodnosť a zlepšenie zdravia všeobecne. Vedci popísali veľa biologicky aktívnych látok v listovej zelenine, ale ešte nezistili presnú povahu "Grass Juice faktora". Je známe, že je prítomný vo všetkých obilných trávach a v rade ďalších rastlín, ako je napr.  hrach, kapusta, špenát a ďatelina... V najvyššej koncentrácii je obsiahnutý hlavne v mladej obilnej tráve a jeho koncentrácia sa zmenšuje starnutím rastlín.

KM: Áno, už viem. Šťava z mladého jačmeňa či pšenice je známa svojím liečivým účinkom. Takže ide o nejaký dosiaľ nešpecifikovaný faktor?

Roman: Presne tak. A jeho liečivé účinky sú ohromujúce – malé deti po ňom rýchlo rastú, rany sa rýchlo hoja, ľudia sú zdravší, žijú dlhšie. Je to neuveriteľné!

KM: To veru je. Ako si tieto účinky vysvetľuje vyštudovaný chemik?

Roman: Ja si myslím, že sa jedná o chlorofyl a jeho spoluprácu s inými aktívnymi látkami. Dokopy vytvárajú silný synergický efekt. Predstav si, že jedna látka vylepšuje jednu vec, druhá látka vylepšuje druhú vec. Dokopy však nebudú mať dvoj- ale troj- a možno až štvornásobný liečivý účinok. Takže chlorofyl síce nie je jediný v rastline s liečivými účinkami, ale jeho vlastnosti sú asi najlepšie preskúmané.

„Je správne, ak chce človek prírode panovať – s úctou a s rešpektom môžeme žiť v harmonickej symbióze s prírodou.“

KM: Kde nájdeme najviac chlorofylu?

Roman: Najviac sa ho nachádza práve v známej chlorelle, spiruline ale aj napríklad v listovej zeleni, petržlenovej vňati, špenáte, brokolici, ďateline a burinách typu žihľava. Ak si ľudia chcú zadovážiť chlorofyl, mali by však dbať na kvalitu a čistotu prostredia, z ktorého pochádza.

KM: Počula som, že niektoré chlorelly sa kvôli čistote prostredia pestujú akoby „umelo“. Nie je lepšie zadovážiť si chlorellu, ktorá vyrástla nadivoko, ako nejakú, ktorá bola takto „nasilu“ vypestovaná?

Roman: Ľudia sa vyhýbajú všetkému umelému a uprednostňujú prírodu – no v tomto ohľade by sa stali skôr jej obeťou. Nemôžeme sa neustále obávať. Možno budem znieť veľmi nepopulárne, ale podľa môjho názoru je správne, ak chce človek prírode panovať – s úctou a s rešpektom k nej môžeme žiť v harmonickej symbióze s prírodou. Nemusíme chodiť po špičkách pri každom ľudskom zásahu v prírode, to by sme zradili svoju podstatu.

KM: Zaujímavý názor. Kto vie, čo na to naši fanúšikovia. Je ešte nejaké posolstvo, ktoré im chceš predať? (smiech)

Roman: (smiech) Áno! Je ešte jedna vec, ktorú by všetci ľudia, ktorí nekonzumujú mäso, mali vedieť. Je dobré a nutné dbať na príjem aj mastnej rastlinnej potravy. Ideálne je, ak vitariáni ráno vstanú, vypijú pohár vody a zjedia napríklad avokádo, olivy či orechy. Do zeleného smoothie treba dať trocha kvalitného oleja, semien alebo orieškov, aby sa tam chlorofyl a vitamíny rozpustili.

KM: Z akého dôvodu?

Roman: Pretože pre človeka je príjem tukov prirodzený. Máme žlčník, ktorý neustále produkuje žlč a keď neprijímame žiadne alebo len veľmi málo tukov, hrozí, že sa žlčník zapáli a vznikajú napríklad nepríjemné žlčníkové kamene. Musíme dať priechod tráviacim šťavám a je dobré nechať pravidelne vylúčiť aj žlč – toto urobíme, ak zjeme niečo olejnaté, napríklad spomínané avokádo, ale aj orechy či rôzne semená. Navyše – mnohé bioaktívne látky a sem patrí aj chlorofyl, alebo niektoré vitamíny, sú lipofilné – rozpustné v tukoch, a tak k nim treba dodať tuk, aby sa mohli v tele vstrebávať.

„Rastlinná strava nás zbavuje škodlivého cholesterolu.“

KM: Myslela som si, že príjem tukov je skôr škodlivý. Že tak veľmi dvíhame cholesterol.

Roman: To je pravda. Cholesterol si však telo dokáže vyrobiť aj samo a „externe“ ho prijímame len zo živočíšnych produktov. Skvelou správou je, že rastlinná strava nás pred nadbytkom cholesterolu veľmi účinne chráni.

KM: Ako to?

Roman: Vláknina zvaná pektín dokáže cholesterol v podobe žlče v čreve „vychytať“ a vyplavuje ho tak von, inak by sa totiž vstrebával cez črevo späť do tela.Takto znižujeme príjmom rastlinnej stravy komplexne riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení, na ktoré umiera väčšina Slovákov.

KM: Zelená je, tuším, naozaj farba zdravia. Čo by si odporučil na záver našim čitateľom?

Roman: Aby jedli zelenú, ale nezabúdali sa aj informovať. Tak napríklad málokto vie, že obľúbená talianska bylina – bazalka – obsahuje látku zvanú metyleugenol, podozrivú z karcinogenity u ľudí. Čiže milí čitatelia: áno, stravujte sa zdravo, ale nikdy nemajte pocit, že už viete všetko. Vyhľadávajte informácie, overujte si ich. Napríklad môžete čítať portál Vitarian.sk!

KM: (smiech) Napadá ti ešte niečo dôležité, čo spomenúť na záver ?

Roman: Áno. Výrok bratislavského alchymistu Paracelsa: „Rozdiel medzi jedom a liekom spočíva v jeho dávke!“

KM: To bola veľmi pekná bodka, Roman. Ďakujem ti srdečne za rozhovor.

Roman: Aj ja ďakujem a prajem všetkým fanúšikom portálu Vitarian.sk príjemné Veľkonočné sviatky!

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

interview s Ing. Romanom Trupom, zredigovala a upravila: Katarína Mikulová

chlorofyl.webs.com

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 68