Chlieb náš každodenný (bezlepkový) nám daj...

Prečo je stále viacej celiatikov

S jedlom je to občas ako s módou. Každé obdobie má svoje módne stravovacie trendy aj úchylky. Na mandarínky, banány už nestojíme v rade, losos je už za pár „drobných“, preferujeme potraviny nízkotučné, nízkokalorické, zero cukor, margaríny z ropy, laktofree, glutenfree, sugarfree, dostávame sa k bio, eko, raw, exoticky znejúce goji, liči, chia, hokkaido, quinoa..

Chlieb náš každodenný (bezlepkový) nám daj...

V supermarketoch sa už chvalabohu v posledných mesiacoch začínajú objavovať farmárske výrobky ako domáce vajíčka, gazdovské mlieka, maslá, syry, či mäsá, čo nám – skôr narodeným, vlhnú oči od nostalgie, kedy sme skutočne nemuseli riešiť „éčka“, stabilizátory, či konzervačné látky.

Žiaľ, stále to neznamená, že chodíme menej k lekárom a odprisaháme, že neužívame žiadne lieky. Práve naopak. Lieky na tlak, cholesterol a tachykardiu už užívajú aj tridsiatnici a to ešte ani nepočali deti. Obchody a trhy sú plné zaujímavého, exotického a „strašne zdravého“ tovaru už od skončenia nežnej revolúcie a my stále nie sme o nič zdravší..

Problémový lepok

Na výskyte civilizačných ochorení (srdcovocievne, onkologické, autoimúnne, či alergie) sa podieľa viacero faktorov. Jedným z nich sú zmeny v oblasti obilnín. Vyšľachtili sa nové hybridy, ktoré prinášajú omnoho vyššie úrody, majú lepšie technologické vlastnosti na výrobu chleba, príp.cestovín. Obsah lepku vzrástol z pôvodných 20% na 40%, čo je 100%-ný nárast tejto bielkoviny, pričom sa zmenili aj jej biochemické vlastnosti.

Lepok nových hybridných odrôd je aj vďaka inej technológii mletia ťažšie stráviteľný a agresívnejší pre ľudský organizmus.

Provokuje tvorbu protilátok a obrannú reakciu, ktorá sa podľa citlivosti jedinca môže prejaviť zápalovou reakciou na sliznici tráviaceho systému, ale aj dýchacieho systému, na koži, či dráždením nervového systému. Reakcia ešte nemusí mať závažný klinický prejav, no z dlhodobého hľadiska môžu toxíny pri trávení prispievať k metabolickým ochoreniam, alergiám, ekzémom, nemálo sa diskutuje aj o onkologických ochoreniach.

Zdravé alternatívy

Jednoduchosť v stravovaní a návrat k prírode môže byť strategickým liekom. Stále mnoho ľudí – aj neceliatikov sa prikláňa k myšlienke úplne odstrániť lepok zo stravy. Prvé lastovičky v podobe návratu zabudnutých obilnín sú:

  • pohánka
  • amarant
  • pšeno

Pohánka - zdravá pochúťka pohanov

Pravda však je, že pohánka sa neradí medzi obilniny. Jej olúpané semená sa síce štruktúrou i chemickými vlastnosťami podobajú na cereálie, no pohánka je rastlinou z čeľade stavikrvovitých a príbuzná je napríklad s rebarborou či šťavelom. Kedysi sa o nej hovorilo ako o obilí chudobných, zataľ čo dnes ju môžeme smelo zaradiť ku potravinovým klenotom. Je prirodzene bezlepková, čím sa stáva neoceniteľnou súčasťou stravy celiatikov a je vhodná aj pre úplne malé deti. Obsahuje vzácny flavonoid rutín, ktorý chráni vitamín C pred oxidáciou a zvyšuje jeho efektivitu. Zvyšuje pružnosť krvných ciev a pomáha regulovať zrážanlivosť krvi. Pomáha taktiež regulovať cholesterol v krvi, je ľahko stráviteľná, pri trávení zásadotvorná a obsahuje veľa vlákniny. Kanadskí výskumníci získali nové dôkazy o priaznivom pôsobení pohánky na diabetes, pričom preukázateľne znižuje glukózu v krvi o 12-19%.

Pohánka zvyšuje pružnosť krvných ciev a pomáha regulovať zrážanlivosť krvi. Pomáha taktiež regulovať cholesterol v krvi, je ľahko stráviteľná, pri trávení zásadotvorná a obsahuje veľa vlákniny.

Amarant - jednotka medzi obilninami

Rastlina amarant pochádza z Južnej Ameriky. U nás je známa pod názvom láskavec - odroda pestovaná ako okrasná rastlina. Amarant pestovali už starí Aztéci, Inkovia a Mayovia ako svoju základnú potravinu, ktorú nazývali "svätým zrnom" a používali ju prírodní liečitelia pri svojich rituálnych obradoch.

Najvzácnejšie pre nich bolo zrno, ktoré sa dalo skladovať celoročne. U nás je známa hlavne amarantová múka, ktorá neobsahuje lepok a tiež ju môžu užívať celiatici.

Amarant sa vyznačuje mimoriadnym obsahom a kvalitou bielkovín. Obsahuje aminokyselinu lyzínu, ktorá má dôležitý vplyv na duševný rozvoj predovšetkým detí a to hneď 3 krát viac než ostatné obilniny. Pre svoj obsah vlákniny a minerálnych látok patrí amarant medzi najvýživnejšie rastliny na svete. Pre celkom zdravých ľudí, ktorí môžu lepok má význam aspoň čiastočne touto múkou nahrádzať pšeničnú múku a to najmä pre vysoké nutričné hodnoty amarantu. Pri vytvorení zmesi amarantu s pšenicou, alebo ryžou tvorí vyváženú zmes, ktorá odpovedá zloženiu proteínu vaječného bielku a je vhodná pre športovcov, ťažko pracujúcich, pacientov v rekonvalescencii. Je vhodná i pre vegetariánov a vegánov kvôli dodaniu kvalitných bielkovín.

Pšeno - malá čistička organizmu

Pšeno je - stručne povedané - vylúpané proso, získava sa teda odstránením pliev zo zŕn prosa. Výsledkom sú drobné žlté zrniečka. Je taktiež bezlepkovou obilninou.

Pšeno síce zaraďujeme medzi obilniny, ale úplne výnimočné postavenie medzi nimi má tým, že je to spolu s amarantom zásaditá obilnina. Ak ste sa teda pod vplyvom čohokoľvek rozhodli napríklad naštartovať svoje chudnutie „odkyslením“ organizmu, pšeno by na vašom jedálnom lístku chýbať nemalo. Svojou nutričnou hodnotou sa vyrovnáva ovseným vločkám. 100 gramov pšena obsahuje 4 gramy vlákniny, 12 gramov bielkovín, 7 gramov „dobrých“ tukov a 68 gramov sacharidov.

Z minerálnych látok, ktoré obsahuje je to predovšetkým železo, ale aj fosfor, horčík a draslík, z vitamínov predovšetkým tie zo skupiny B.

Tip Vitariána

Spomínané obilniny a pohánku nájdete vo forme krúp, zŕn, alebo vločiek bežne v predaji. Je na vás, či ich uprednostníte vo forme raňajkovej vločkovej kaše ako výborný štart dňa, alebo plnohodnotnej náhrady zemiakov, ryže, či cestoviny. Nehovoriac o použití napr.pohánkovej múky pri zahustení jedál, omáčok, pri výrobe palaciniek, koláčov, kde zaručene získate to svoje „débévéčko – dobrotu bez výčitiek“ :)

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

Zdroje

Fotky: Shutterstock

↑ Späť hore

Počet hlasov: 66