Štúdia merala 14 bežcov na bežiacich pásoch s rôznymi schopnosťami. Niektorí bežci pri behu dýchali normálne, zatiaľ čo iní dýchali spôsobom združeného/párového dýchania. Ukázalo sa, že bežci, ktorí si pri behu sledovali frekvenciu dýchania, vydávali na dýchanie menej energie, ako ostatní.
Mať svoj vzorec dýchania počas behu zlepšuje výkonnosť, ale to, ako má rytmus dýchania vyzerať, záleží od osobných preferencií. Metóda, ktorú si bežci v štúdii osvojovali, bola dva kroky na nádych a dva kroky na výdych pri rýchlom tempe behu. Tento model umožnil bežcom dýchať často a pravidelne. „Volám to dýchanie 2-2“, hovorí olympijský tréner Jack Daniels. „Je to niečo, čo zvykne robiť okolo 86 percent dobrých bežcov, ktorých som testoval“. Pri pokojnejšom tempe behu Daniels odporúča model 3-3, teda 3 kroky nádych a 3 kroky výdych.
Niektorí bežci si to obmieňajú ešte viac: vydychujú na tri kroky, ale nadychujú sa len na dva. Tento spôsob má tú výhodu, že sa strieda chodidlo, ktoré dopadá na zem pri výdychu – pretože sa preukázalo, že to spôsobuje väčší dopad na prednú nohu.
Okrem toho, že vám pravidelný vzorec dýchania môže dopomôcť bežať rýchlejšie, pomôže vám aj bežať dlhšie. „Rytmické dýchanie môže pomôcť znížiť únavu dýchacích svalov pri vytrvalostnom behu“, tvrdí autorka štúdie Monica Daley, „čo môže zlepšiť vytrvalostný výkon a celkom pravdepodobne znížiť riziko zranení“.
Tip Vitariána
Tento spôsob dýchania - zladenie dýchania a kroku - vám môže pomôcť, ak vás pri behu začne pichať v boku a nemôžete/nechcete zastaviť. Vtedy trochu spomaľte a ak vás pichá v pravom boku (častejšie), tak sa nadýchnite na 3 doby, keď vykročíte na ľavú nohu. Naopak, ak vás pichá v ľavom boku, nadychujte sa pri tom, ako stupíte na pravú novu.
