Využite cenovo atraktívne sady prístrojov a inovatívnych produktov.

Roboty z nás urobia nezamestnaných - je to pravda?

Mýty práce

25. 01. 2016 Problémy Technológie Práca  Jozef Maťko
Roboty z nás urobia nezamestnaných - je to pravda?

Metrá jazdiace bez šoféra, hovoriace mobily a roboty, ktoré vychádzajú z fabrík. Aj pre technických laikov sa hromadia dôkazy, že sa nachádzame v prvej fáze novej priemyselnej revolúcie.

Odborníci očakávajú radikálnu transformáciu priemyslu a produkcie v nasledujúcich rokoch: na vysoko flexibilný, zosieťovaný proces, na ktorom sa zákazníci a subdodávatelia priamo podieľajú, a ktorý umožní vyrábať individuálne výrobky v reálnom čase a za podmienok, ktoré boli predtým vyhradené veľkým sériovým výrobám. Technické základy pre toto sú rýchle dátové linky a nové technológie. K tomu patrí umelá inteligencia s učiacimi sa strojmi, mobilnými robotmi, cloud computing[1] a big data[2]. Heslom je Priemysel 4.0. Ono je považované za budúcnosť spracovateľského priemyslu.

Ale čo sa stane s ľudskou pracovnou silou? Vyhodí ju technický pokrok za dvere? Alebo môžu ľudia z tohto vývoja dokonca profitovať?

Technický pokrok tiež vždy znamená, že ľudská pracovná sila sa stane produktívnejšou. Zároveň sa môže vyrábať viac alebo lepších výrobkov alebo poskytovať lepšie služby: pri rovnakom dopyte je potrebných menej ľudí. Potom hrozí to, čo John Maynard Keynes[3] už v roku 1931 označil ako technologickú nezamestnanosť.

Výrobky budú dostupnejšie, odbyt vzrastie

Je zaujímavé, že Keynes vychádzal zo straty pracovných miest nie u technologických lídrov, ale u oneskorencov. V inovatívnych podnikoch vedie totiž technologický pokrok k tomu, že výrobky sú cenovo dostupnejšie. Tým nerastie len ich podiel na trhu, ale aj trh. Odbyt rastie a tým aj personál vo výrobe.

Faktom je, že firmy, ktoré sú považované za priekopníkov Priemyslu 4.0, už aj zamestnávajú viac ľudí ako predtým.

Faktom je, že firmy, ktoré sú považované za priekopníkov Priemyslu 4.0, už aj zamestnávajú viac ľudí ako predtým. Prenesené na národné hospodárstvo to znamená: práve rastom efektívnosti, ktorý Priemysel 4.0 so sebou prináša, zostávame v pozícii, aj naďalej hrať vedúcu úlohu v súťaži o umiestnenie výrobných závodov.

Treba očakávať, že Priemysel 4.0 mení nielen počet pracovných miest; aj činnosti by sa mohli hlboko zmeniť. Niektorí sa obávajú, že ľudská pracovná sila bude vytlačená na okraj: človek prevezme iba výkonné činnosti, ovládanie bude prebiehať prostredníctvom anonymných zosieťovaných systémov. To by nebol žiadny pekný nový svet. Mne sa javí realistickejšie, že človek si udrží kontrolu nad výrobou a inteligentná technika mu bude pomáhať.

Podľa tejto vízie bude človek zbavený monotónnych, fyzicky náročných činností a dostane príležitosť, silnejšie vkladať svoju kreativitu a flexibilitu ako kedykoľvek predtým. Aj toto by mohlo podporiť začlenenie ľudí, pretože táto technológia je schopná kompenzovať zdravotné postihnutia.

Stratí sa hranica medzi pracovným časom a voľným časom

Je jasné, že tieto zmeny skrývajú pre jednotlivca šance, ale tiež veľké výzvy. Požadujú sa samostatné riešenia, a zároveň tiež fundované znalosti v digitálnej a softvérovej oblasti. Pretože sa podmienky môžu rýchlo meniť, potrebujeme flexibilitu pri práci a celoživotnú ochotu k získavaniu nových poznatkov. Výhodu budú mať kvalifikovanejší ľudia s ukončeným vysokoškolským alebo odborným vzdelaním, pretože títo vedia, ako sa učiť, prispôsobovať a v prípade potreby hľadať si nové „hniezdo“.

Sľubnou stratégiou je viac investícií zo strany politiky a hospodárstva do oblasti vzdelávania a odbornej prípravy - a to nielen u odborníkov vo výrobnom sektore. Priemyselná revolúcia 4.0 sa nezastaví ani pred sektorom služieb. Prepojenia medzi spracovateľským priemyslom a sofistikovanými službami budú užšie, rozhranie väčšie.

Digitalizácia sveta práce sa týka nás všetkých. Vo veku globálnej dostupnosti sa stále viac stierajú hranice medzi pracovným časom a voľným časom.

Ak chcete napísať e-mail, zúčastniť sa na konferencii alebo dokonca riadiť „inteligentnú fabriku“, nemusíte byť v budúcnosti ani na príslušnom mieste. To sa dá ľahko urobiť s digitálnym terminálom z domova - ale tým ste náhle k dispozícii celých 24 hodín.

Požadované sú nové nápady

Zamestnávateľ tým poskytne svojim zamestnancom síce väčšiu flexibilitu pri vykonávaní prác, ale očakáva tiež väčšiu flexibilitu zo strany samotných zamestnancov. V štúdii Fraunhoferského inštitútu pre pracovné hospodárstvo a organizáciu vychádzajú dve tretiny opýtaných expertov z priemyslu a vedy z toho, že v nasledujúcom desaťročí bude stále silnejším stavovským symbolom „zažitá integrácia work-life“, teda vzájomne sa obohacujúca interakcia medzi prácou a voľným časom.

Podľa tejto vízie bude človek vďaka robotom zbavený monotónnych, fyzicky náročných činností a dostane príležitosť, silnejšie vkladať svoju kreativitu a flexibilitu.

Záver od Joachima Möllera

Nemali by sme sa báť Priemyslu 4.0, ale pochopiť zmeny ako príležitosť. Nemali by sme však jednoducho čakať až vývoj k nám príde, ale sa s tým aktívne zaoberať  na všetkých úrovniach a využiť možnosti jeho formovania. Pre trh práce to znamená, že interaktívne, intenzívne na vedomosti a kreatívne činnosti majú väčšiu budúcnosť ako ostatné.

Sú potrebné nové nápady pre organizáciu práce a rozvoj zručností, najmä v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy - a potrebujeme koncept na začlenenie tých pracovných síl, ktoré patria doteraz k porazeným vývoja.

Tip Vitariána

Vďaka technológiám možno budeme oslobodení od monotónnej práce a budeme mať priestor rozvíjať svoju kreatívnu činnosť. Ale nečakajte na to a začnite sa venovať práci, ktorá vás baví, už teraz!

Vysvetlivky:

[1] Cloud computing je na internete založený model vývoja a používania počítačových technológií.

[2] Big Data. Dnešné aplikácie generujú čoraz viac údajov po celú dobu. A tieto dáta sú generované rýchlejšie. 

[3] John Maynard Keynes, bol anglický ekonóm, ktorý položil základy ekonomickej školy myslenia nazývanej keynesianizmus. Jeho radikálne myšlienky mali zásadný vplyv na modernú ekonomickú a politickú teóriu. Je známy predovšetkým ako zástanca vládnej politiky zásahov, podľa ktorej má vláda uskutočňovať fiškálne a monetárne zásahy do ekonomiky tak, aby zmiernila nepriaznivé dopady ekonomických výkyvov (recesií, depresií a konjunktúr). Často je považovaný za zakladateľa modernej makroekonómie.

Súvisiace články

Výrobcovia

© 2013 - 2024 Vitarian spol. s r. o.
Powered by MIBRON  |  Created by Faustagency