Keď zazrieme na obale produktu zelený EU-lístok, rýchlo mu uveríme a výrobku pripíšeme stopercentnú nezávadnosť. Robíme však dobre? Na prvý pohľad áno. Podľa ekonomického online slovníka je "bio značka" zárukou, že potravina bola dopestovaná alebo spracovaná v súlade s pravidlami ekologického poľnohospodárstva, bez chemických látok a zdraviu škodlivých postupov. Napriek sľubnej definícii je kvalita európskych bio-produktov značne ohrozená. Môžu za to diery v európskom zákone, ktoré výrobcom a pestovateľom umožňujú tieto kritériá beztrestne obchádzať. Niektoré z nich, ktoré stoja za zmienku, sme sa rozhodli vám predostrieť:
Pesticídy v bio-výrobkoch?
Vedeli ste, že európska bio-značka sa množstvom pesticídov v potravinách vôbec nezaoberá? Do teraz ešte nevyšlo nariadenie, ktoré by garantovalo, že sa v bio-produkte nenachádzajú žiadne pesticídy. Európska komisia na šťastie na tento problém prišla a hodlá dieru v zákone napraviť: nový predpis má zaručiť, že miera pesticídov bude maximálne tak vysoká, ako je doposiaľ dovolené vo výrobkoch pre bábätká. Pesticídy však z radov EU bio-potravín úplne nevymiznú.
Krmivo pre zvieratá neznámeho pôvodu
Kto je dnes ešte náhodou mäsožravec a kupuje bio-mäso európskej značky, mal by zbystriť pozornosť. Čo žerú chovné zvieratá, je totiž doposiaľ otázne, pretože európsky zákon sa zameriava len na predpisy podielového množstva „vhodného“ krmiva. Tak napríklad len 20-percentné množstvo z celkového krmiva má mať pôvod z blízkeho okolia chovného dvora. 5% bielkovín pre zver má dokonca povolený „neznámy“ pôvod, a teda vôbec nemusia pochádzať z biologických pestovateľských dvorov. Nik nemusí byť génius, aby bolo jasné, že aj takáto zdanlivo malá štrbina dokáže urobiť veľké škody na kvalite. Z tohto dôvodu európska politika rozhodla aj tento bod ešte raz prediskutovať.
Dovolená komercia
Asi najpodozrivejšie pôsobí skutočnosť, že je dovolené viesť viacero typov gazdovstiev naraz. Kto dnes pestuje bio ovocie a zeleninu, môže vo vedľajšom dvore pokojne viesť komerčný chod hospodárstva. Toto by vôbec nemalo byť prístupné, pretože vzájomné susedstvo enormne zvyšuje riziko kontaminácie a takisto dáva priestor podnikateľom na podvody rôzneho druhu.
Chaos v štandardoch
Trh s biopotravinami náramne vzrástol. V Nemecku zaznamenal len za rok 2004 obrat vo výške 3,5 miliárd eur, v roku 2012 to bolo až 7 miliárd. Čo to znamená? Európske bio-hospodárstvo sa stalo ďalšou masovou produkciou, čo naznačuje, že so sľubovanou kvalitou výrobkov niečo nie je v poriadku. Navyše, keď je v krajine viac dopytu ako možností vyprodukovať, obchod si dopomáha importom z ďalekých krajín. Cibuľa, paprika, hríby či mnohé iné plodiny majú neraz neeurópsky pôvod, a tak nad ich „bio“ kvalitou visí veľký otáznik. Ako udáva nemecký Spiegel, existuje aj 63 rôznych štandardov, ktoré regulujú import produktov v „bio-kvalite“. Tento chaos ústi do neistej otázky, ktorá značku „BIO“ čoraz viac sprevádza: je bio vôbec bio?
Na šťastie má európska politika ambíciu, chytiť situáciu do vlastných rúk a nechať predpisy podstúpiť prísnym zmenám. Kým sa tak stane, je stále múdrejšie kupovať si slovenské bio-produkty. Tieto podľa informácií na portáli biospotrebitel.sk spĺňajú oveľa prísnejšie kritéria kvality ako tie európske.
