Environmentálny stres

Sila z prírody

17. 02. 2017 Prevencia Pohyb Veda Príroda Otužovanie  Hana Moravčíková
Environmentálny stres

Minimálny anatomický rozdiel

Z anatomického hľadiska má moderný človek takmer 200 000 rokov, čo znamená, že muži a ženy, ktorí dnes trávia väčšinu svojho života v kancelárii, majú v podstate rovnaké telo ako prehistorický jaskynný človek, ktorý trávil svoje dni v neustálom pohybe. Aby sa takýto človek udržal pri živote, bol navyše vystavovaný množstvu výziev: utekal pred predátormi, migroval z miesta na miesto, hľadal útočište pred dažďom a zháňal potravu tak v mínusových teplotách ako aj v nevydržateľnom teple.

Z anatomického hľadiska sme presne takí istí, akými sme boli pred desiatkami tisícok rokov.

Komfort: najväčší nepriateľ človeka?

„Moderné“ vynálezy ako oheň resp. sporák, konzervovanie, ostré nástroje, teplé oblečenie, obuv, domestifikácia zvierat, rozvoj poľnohospodárstva, kúrenie či používanie dopravných prostriedkov nám v priebehu dejín začali zabezpečovať pohodlie a bezpečnejší život. Najväčší zlom nastal následne na prelome 19. a 20. storočia počas industriálnej revolúcie, ktorá nás sponzorovala maximálnou nezávislosťou od prírody a neustálou homeostázou.

Slovo „homeostáza“ (rovnaký, nehybný) popisuje stav ľudského organizmu, počas ktorého telo zostáva v rozmedzí istých limitov, v komfortnej zóne zabezpečujúcej jeho plynulý a ničím nerušený chod. Permanentná homeostáza však nie je pre ľudské telo prirodzená. Dôkazom je i skutočnosť, že dostatok prakticky všetkého, čím rozvinutá časť sveta disponuje, nás nepriviedol k zdravším a silnejším telám, ale k mnohým novodobým ochoreniam. Ľudské telo moderného človeka je neustále prehrievané umelým teplom alebo ochladzované umelým chladom a plnené prílišnými množstvami potravy. Navyše nie je nútené odpovedať na žiadne vonkajšie podnety.

Aj rodinný život sa dá stráviť v súlade s prírodou a s pôvodnými fyziologickými funkciami človeka.

Hoci mnohí naši predkovia trpeli rôznymi druhmi chorôb, ktorých sme sa dokázali vďaka rozvíjajúcej sa vede a medicíne zbaviť, komfort so sebou priniesol obrovské množstvo nových zdravotných problémov, ktoré sa vynárajú ako dôsledok všeobecného nadbytku. Sme dnes preto svedkami explózie obezity, cukrovky, chronických bolestí, autoimunitných ochorení, alergií, artritídy i vysokého krvného tlaku.

Kaskáda fyziologických odpovedí

Medzi vedcami dochádza čoraz častejšie k spoločnému názoru, že ľudia nie sú fyziologicky stvorení pre pohodlie. Evolúcia nás síce neustále poháňa smerom k pohodlnosti – k jedlu, teplu a odpočinku – no nikdy, až relatívne do nedávna, ho ľudskému telu nedopriala v takých hojných dávkach ako dnes. Ľudské telo potrebuje environmentálny stres, neustále vplyvy prostredia, ktoré sú preň prirodzené. Náš nervový systém vyžaduje vonkajšie stimuly, na ktoré môže odpovedať, a ktoré sú v tele nasledované celou kaskádou fyziologických odpovedí. V opačnom prípade „chradne“ a prestáva fungovať tak, ako má.

Skúste vymeniť teplú vodu za studenú a uvidíte, že tým svoje telo skutočne preberiete.

V zdravom tele zdravý stres

Napríklad krátky kúpeľ v ľadovej vode nevyprovokuje telo iba k produkcii vlastného tepla, ale i k tvorbe inzulínu, nabudeniu obehovej sústavy a zbystreniu mentálnej pozornosti. Vďaka mnohým výskumom odpovedí nervového a imunitného systému dnes mnohí ľudia znovu objavujú spojenie medzi prírodou a ľudským telom a pozitívne účinky, ktoré prírodné prejavy na ľudský organizmus majú. K prírode však patria všetky jej prejavy a na všetky, vynímajúc jej absolútne extrémy, je ľudské telo skutočne pripravené. Aby sme svoj nervový systém, imunitnú odpoveď a obehovú sústavu vyprovokovali k maximálnym výkonom, nepotrebujeme iba príjemné slnečné lúče a teplo, ale i chlad, ľad, zimu a studenú vodu.

Bábätká odolnejšie ako dospelí jedinci?

Je fascinujúce ako rýchlo sa ľudské telo dokáže aklimatizovať na všetky prírodné podmienky aj v prípade, že sa im už roky či desiatky rokov úplne vyhýbalo. Pozitívny vplyv chladu a studenej vody, teda podmienok, ktoré považujeme za nepríjemné či dokonca škodlivé, dokazuje napríklad i tvorba hnedého tuku. Ten sa v ľudskom tele nachádza okrem iného za účelom produkcie tepla, no vplyvom jeho nevyužívania (nosenie teplého oblečenia, kúrenie, sprchovanie v teplej vode) sa postupne z tela vytráca. Zatiaľ čo bábätká hnedý tuk majú, u dospelých sa vyskytuje len výnimočne. Ako náhle sa však začneme pravidelne vystavovať chladu, hnedý tuk sa u nás začne znovu tvoriť, a to dokonca i v dospelosti. A kto by nechcel tuk, ktorý, na rozdiel od toho klasického bieleho, nie len že nespôsobuje nadváhu, ale vplyvom tvorby tepla dokonca dokáže kalórie spaľovať?

Novorodenci majú hnedý tuk, ktorý ich robí odolnejšími voči tuhej zime. Dospelí ho však vplyvom neprirodzeného množstva okolitého tepla strácajú.

Tip Vitariána

Do sveta mimo neustálej homeostázy nás zavedie napríklad Metóda Wima Hofa, o ktorej ste si mohli nedávno prečítať v článku Ovládnite svoj imunitný systém.

Súvisiace články

Výrobcovia

© 2013 - 2024 Vitarian spol. s r. o.
Powered by MIBRON  |  Created by Faustagency