Využite cenovo atraktívne sady prístrojov a inovatívnych produktov.

Ideálny rytmus spánku

Desaťhodinový spánok je vyslovene nevýhodný, jeho následkom je lenivosť tela i mysle

20. 07. 2022 Dlhovekosť Kreativita Spánok Biorytmus Regenerácia  Andrej Maťko
Ideálny rytmus spánku
Podobne ako viacero ľahkých jedál namiesto troch veľkých jedál za deň, aj krátke spánky by boli efektívnejšie, než jeden zbytočne dlhý spánok. Plynuli by z toho mnohé výhody.  Výsledkom častejších a kratších spánkov by bolo aj lepšie vedomé sústredenie sa a stabilnejšia obnova fyzickej a psychickej aktivity. 


Spánok v praveku

Kedysi, hoci neexistovalo elektrické osvetlenie, spánok počas noci nebol dlhý a nepretržitý, pretože miesto spánku nebolo rovnako bezpečné ako dnes. Jaskynný človek napríklad bol aj počas spánku v strehu pred divou zverou. Mysteriózne aspekty prirodzenej noci v jeho okolí ho udržiavali čiastočne bdelým. Často sa budil a kontroloval okolitú krajinu a svoj vlastný úkryt.

Nespal v tak dlhých blokoch, ako sa spí dnes. Jeho spánkové intervaly trvali tak dve alebo tri hodiny opakujúc sa od súmraku do úsvitu, striedali sa však s intervalmi úplnej bdelosti a čulej činnosti. Vyšiel aj von, aby hľadal potravu, keď dúfal, že dravé zvery spia.


Výsledkom tohto režimu bola mobilita vedomia, ktorá v skutočnosti zabezpečovala jeho fyzické prežitie, a intuitívne poznanie, ktoré sa mu zjavovalo v jeho snoch, si dokázal zapamätať a využiť v bdelom stave.

Dlhé obdobie telesnej nečinnosti a výlučné zameranie pozornosti buď na bdelú alebo spánkovú realitu, sú jednoducho príčinou mnohých chorôb. Vášmu bežnému vedomiu by prospeli výlety a odpočinok v tých druhých oblastiach reality, kam vstupujete, keď spíte, a takzvanému spánkovému vedomiu by tiež prospeli časté výlety do bdelého stavu.


Telo je schopné sa zotaviť za polovicu času 

Pôvodne denný režim sledoval iba denné svetlo. Dnes pri umelom osvetlení to už nemusí byť tak. Vďaka technológii máte teda príležitosti, ktoré však nevyužívate. Spať celý deň a pracovať celú noc nie je riešením; išlo by jednoducho o inverziu vašich terajších zvykov. 

Bolo by však omnoho efektívnejšie a účinnejšie, keby ste si rozdelili dvadsaťštyrihodinové časové obdobie odlišným spôsobom. V skutočnosti existuje veľa možností, ktoré by boli vhodnejšie, než je váš terajší systém. Ideálne by bolo spať naraz päť hodín, vtedy vám zo spánku plynie maximálny úžitok. Čokoľvek nad tento čas už nie je také výhodné. Tí, ktorí potrebujú viac spánku, by si neskôr ešte zdriemli tak na dve hodinky. Pre iných by bol najvýhodnejší štvorhodinový spánkový blok a dva kratšie spánky. Spolu so správne zadanou sugesciou je telo schopné sa zotaviť za polovicu času, ktorý dnes venujete spánku. V každom prípade je omnoho osviežujúcejšie a účinnejšie, keď je fyzické telo aktívne a nie neaktívne, povedzme, osem až desať hodín.


Do určitej miery umŕtvite svoje telo sugesciou, takže verí, že musí naspať určitý počet hodín v jednom bloku. Zvieratá spia, keď sú unavené a zobúdzajú sa omnoho prirodzenejším spôsobom.

Ak by ste zmenili rozvrhnutie vášho spánku, omnoho viac by ste si pamätali z vašich subjektívnych zážitkov a vaše telo by bolo zdravšie. Dohromady šesť až osem hodín spánku spolu s načrtnutými krátkymi spánkami počas dňa by bohate stačilo. Dokonca i tí, ktorí si myslia, že potrebujú spať dlhšie, by zistili, že by tak dlhý spánok nepotrebovali, keby celý čas neprespali v jednom bloku. Výhody takéhoto usporiadania spánku by pociťoval celý systém, fyzický, mentálny i psychický.


Viac mentálnej aj telesnej energie

Fyzická a mentálna práca by bola ľahšia a telo by v pravidelných intervaloch získavalo osvieženie a odpočinok. Teraz musí spravidla čakať, bez ohľadu na svoj stav, niekedy i šestnásť hodín. Z iných dôvodov, ktoré sú spojené s chemickými reakciami počas snového stavu, by sa zlepšilo zdravie tela; toto časové rozvrhnutie by tiež prospelo v prípade schizofrénie a vo všeobecnosti pomohlo ľuďom s problémom depresie alebo mentálnej nestability.


Aj váš zmysel pre čas by bol menej rigorózny a nepružný. Tvorivé schopnosti by sa oživili a problém nespavosti, ktorou trpí veľa ľudí, by sa z veľkej časti zvládol – pretože títo ľudia sa často boja dlhého času, počas ktorého je vedomie, tak ako o ňom uvažujú oni, zdanlivo vymazané.

Potom po prebudení by ste si dali malé jedlo alebo zjedli niečo drobné. Táto metóda jedenia a spánku by ohromne pomohla pri rôznych zažívacích ťažkostiach.


Fyzická aktivita počas noci

Fyzická aktivita počas noci má, z mnohých dôvodov, odlišný účinok na telo, než fyzická aktivita počas dňa, ideálne by boli obe, pretože obidva typy účinku sú potrebné.

V určitých obdobiach počas noci sú, napríklad, negatívne ióny vo vzduchu omnoho silnejšie alebo početnejšie, než za dňa; a aktivita v tomto čase, najmä prechádzka alebo iná aktivita na vzduchu, by boli zo zdravotného hľadiska veľmi prospešné.


Uspávacie prášky

Čas tesne pred svitaním často predstavuje kritický bod pre ťažko choré osoby. Vedomie bolo v tom čase z tela už príliš dlho preč a takéto vracajúce sa vedomie má potom problémy vysporiadať sa s mechanizmom chorého tela. Nemocničná prax dávať pacientom uspávacie prášky, aby prespali celú noc, je z tohto dôvodu zničujúca. V mnohých prípadoch to znamená pre vracajúce sa vedomie príliš veľkú námahu, ktorú musí vynaložiť, aby opäť prevzalo chorý mechanizmus.


Takéto lieky tiež často bránia určitým potrebným snovým cyklom, ktoré môžu pomôcť telu zotaviť sa, a vedomie sa potom stáva nanajvýš dezorientované. Niektoré hranice medzi rôznymi časťami vášho Ja preto nie sú v zásade nevyhnutné, ale sú výsledkom zvyku a pohodlnosti.


Lepšie chápanie povahy vášho Ja

Zmeny vo vašich návykových vzorcoch by vám jednoznačne priniesli lepšie chápanie povahy vášho Ja. Vnútorné snívajúce časti osobnosti sa vám zdajú cudzie nielen kvôli základnému rozdielu v zameraní pozornosti, ale i preto, že týmto oblastiam vášho Ja venujete opačnú časť dvadsaťštyrihodinovému cyklu.

Oddeľujete ich zo všetkých síl, čím celkom elegantne oddeľujete vaše intuitívne, tvorivé a psychické schopnosti od vašich fyzických, manipulatívnych, objektívnych schopností. Nezáleží na tom, koľko hodín spánku podľa vášho názoru potrebujete. Omnoho lepšie by ste boli na tom, keby ste spali niekoľko kratších spánkov, pričom by sa v skutočnosti vaša celková potreba spánku znížila. Najväčší spánkový blok by mal byť v noci. Ale účinok spánku sa znižuje a znehodnocuje po šiestich až ôsmych hodinách fyzickej nečinnosti.


Efektívnejšia funkcia hormónov 

Funkcie hormónov a chemických látok a najmä adrenálne procesy by fungovali omnoho efektívnejšie pri takom striedaní období činnosti. Minimalizovalo by sa opotrebovanie tela, zatiaľ čo všetky regeneratívne sily by boli maximálne využité. Úžitok by z toho mali ľudia s rýchlym i pomalým metabolizmom.

Psychické centrá by sa aktivovali častejšie a celková identita osobnosti by sa posilnila a zachovala. Výsledná mobilita a flexibilita vedomia by priniesla mimoriadny úžitok v podobe zvýšenej vedomej koncentrácie a únava by vždy zostávala pod nebezpečnou úrovňou. Výsledkom by bolo väčšie fyzické i mentálne vyrovnanie.


Osvojenie si nového rozvrhnutia spánku

Nové rozvrhnutie spánku je možné si celkom ľahko osvojiť. Napríklad tí, ktorí dodržiavajú pracovnú dobu, by mohli spať v noci štyri až šesť hodín, podľa potrieb jednotlivca, a zdriemnuť si po príchode z práce. Čokoľvek vyše šesť až osem hodín nepretržitého spánku pracuje proti vám a že napríklad desaťhodinový spánok pôsobí vyslovene nepriaznivo. Po prebudení sa často necítite odpočinutí, ale stečení z energie. Nestrážili ste si dobre svoje zásoby.

Počas spánku vaše vedomie skutočne opúšťa vaše telo. Je pravdou, že vaše vedomie sa z času na čas vracia, aby skontrolovalo fyzický mechanizmus, a jednoduché vedomie atómov a buniek – vedomie tela – ostáva vždy s telom, takže telo nie je prázdne. No vysoko tvorivé časti vášho Ja telo skutočne opúšťajú, a to na dlhé obdobia v čase, keď spíte.


Neurózy a námesačnosť 

Niektoré prípady silne neurotického správania sú dôsledkom terajších zvykov, pokiaľ ide o spánok. Do určitej miery je s nimi spojená aj námesačnosť. Vedomie sa chce vrátiť do tela, bolo však zhypnotizované myšlienkou, že telo sa nesmie zobudiť. Kormidlo prevezme nadbytočná nervová energia, ktorá vybudí svaly k činnosti, pretože telo vie, že bolo príliš dlho v nečinnosti a ináč by došlo k ťažkým svalovým kŕčom.


Stravovacie návyky

Vy sa striedavo prepchávate a potom vyhladovávate vaše tkanivá. To má jednoznačný účinok na povahu vášho vedomia, vašu tvorivosť a váš stupeň koncentrácie. Napríklad v noci svoje telo doslova vyhladujete a prispievate tak k jeho starnutiu tým, že mu odopierate potravu počas celých tých dlhých hodín. To všetko sa odráža na sile a povahe vášho vedomia.


Vaša strava by mala byť rozdelená na celých dvadsaťštyri hodín a nielen na ten čas, kedy ste bdelí – to znamená, že keby sa vaše spánkové vzorce zmenili, tak by ste jedli aj v noci. Jedli by ste však naraz omnoho menej. Malé množstvá potravy konzumované omnoho častejšie by vám omnoho viac prospeli z fyzického, mentálneho i psychického hľadiska, než vaše terajšie zvyky.

Zmena rozvrhnutia spánku by automaticky priniesla zmenu stravovacích návykov. 


Rozvoj intuitívnych schopností

Začali by ste si napríklad v omnoho väčšej miere uvedomovať svoje jasnovidecké a telepatické schopnosti a nepociťovali by ste ostrú hranicu, ktorú teraz cítite medzi vaším snovým a bdelým Ja. Tento pocit cudzoty by sa do značnej miery vytratil.

Zvýšila by sa aj vaša radosť zo života, pretože vy ste, spravidla, nanajvýš nevedomí, pokiaľ ide o nočný čas. Vedeli by ste omnoho lepšie využiť intuitívne poznanie, ktorého sa vám v snovom stave dostáva, a nedochádzalo by u vás k tak častej zmene nálady.

Vo všetkých oblastiach existencie by ste sa cítili omnoho istejšie a bezpečnejšie.

Zredukovali by sa aj problémy senility, pretože by nedochádzalo k minimalizovaniu stimulov na tak dlhý čas. 

A vedomie by si, pri svojej väčšej flexibilite, omnoho lepšie uvedomovalo svoj zmysel pre radosť.


Zdroj: Seth hovorí

Súvisiace produkty

Korona: falošný poplach?

Korona: falošný poplach?

14,90 €

Zrejme žiadna téma dnešnej doby nevyvoláva toľko záujmu, kontroverzií a strachu ako koronavírus. Protichodné názory, falošné správy a politicky kontrolované informácie spôsobujú u ľudí zmätok. Rozdielne názorové prieniky vedú k nekonečným diskusiám. Čo je pravda? Čo je fakt? Čo je vecou interpretácie? Táto kniha prináša vecný pohľad na problém. Ponúka vedecky podložené informácie a fakty. Kniha vám dáva možnosť vytvoriť si názor, ktorý po jej prečítaní dokážete odôvodniť na základe získaných poznatkov. Univ.-Prof. Dr. med. Sucharit Bhakdi Lekár-špecialista na mikrobiológiu a epidemiológiu infekcií. 22 rokov viedol Ústav lekárskej mikrobiológie a hygieny na Univerzite Johannesa Gutenberga v Mainzi. Pôsobil aj v oblasti starostlivosti o pacientov, ako výskumník a pedagóg. Publikoval viac ako 300 vedeckých prác v oblasti imunológie, bakteriológie, virológie a kardiovaskulárnych chorôb. Okrem mnohých ocenení mu bol udelený aj Rad za zásluhy spolkovej krajiny Porýnie-Falcko. Prof. Dr. rer. nat. Karina Reiss Výskumníčka, ktorá prednáša vo výskumnom centre Quincke na Univerzite Christiana Albrechta v Kieli. Už viac ako 15 rokov pôsobí v oblasti biochémie, infekcií, bunkovej biológie a medicíny. Jej odbornú kvalifikáciu potvrdzuje viac ako 60 publikácií v medzinárodných časopisoch, za ktoré získala množstvo vyznamenaní a cien. Predslov vydavateľa Keď sledujem dnešný svet, tak vidím jednu až zarážajúco koordinovanú akciu od Austrálie, cez Čínu, Indiu a Irán, Rusko, cez celú Európu, až po všetky štáty Ameriky, pri ktorej sa zavádzajú rovnaké protipandemické “opatrenia“, ktorých nezmyselnosť je neuveriteľná, a ktorých cieľom nemôže byť proklamované zdravie ľudí, ale demontáž demokracie a ľudských práv, ako aj každodenná buzerácia človeka. Zaujímavé je aj to, ako časovo koordinovane prebiehajú “prísne bezpečnostné a hygienické opatrenia” vo všetkých krajinách. Prvý lockdown v marci a apríli, čiastočné uvoľnenie cez leto, “druhá vlna” od septembra a hrozba ďalšieho lockdownu na jeseň a tiež vízia, že “pandémia” neskončí ani na budúci rok, dokonca ani v roku 2022. Ako majú ľudia na tejto planéte žiť, pracovať, plánovať, ak je im vzatá akákoľvek vízia v lepšiu budúcnosť? Počas prvého lockdownu utrpeli obrovské straty celé odvetvia, najmä tie, ktoré nám spríjemňujú život, teda náš voľný čas... Tieto odvetvia prinajmenšom minuli všetky svoje rezervy, prípadne sa museli zadlžiť. “Druhá vlna” bude pre väčšinu devastačná. Státisíce ľudí na Slovensku a milióny ľudí na svete ostanú bez príjmu. V cestovnom ruchu, ktorý je najviac postihnutý opatreniami, pracuje celosvetovo 1 miliarda (1,000.000.000) ľudí. Kedysi bohaté letecké spoločnosti a veľký touroperátori stoja pred zoštátnením, hotely a gastronómia pred krachom a v chudobnejších exotických krajinách sú milióny ľudí pracujúcich v turizme bez obživy. Kto si vezme na zodpovednosť našimi volenými zástupcami akceptované vzniknuté “kolaterálne škody”, nielen materiálne, ale aj zdravotné a psychické? Kto bude zodpovedať za mŕtvych, ktorým sa nedostalo ošetrenie, pretože nemali onú propagovanú chorobu, ale hociktorú inú, na ktorú zomiera 99,85 % ľudí? Prečo zrazu máme lekársku starostlivosť dvoch tried? Kto bude niesť zodpovednosť za nárast alkoholizmu, násilia v domácnostiach, samovrážd, psychických chorôb? Človek bez nádeje v lepšiu budúcnosť proste nemá chuť žiť, jeho imunita sa automaticky zhoršuje. Nervozita v spoločnosti sa stupňuje. Ľudia na seba kričia na ulici, rodiny sú rozhádané, spoločnosť sa polarizuje a za všetkým sú najmä obavy z budúcnosti. A kto má z toho prospech? Prečo každý, kto sa opováži pochybovať o adekvátnosti, to jest primeranosti opatrení je okamžite mediálne znevažovaný a  zaškatuľkovaný ako konšpiračný teoretik, kovidiot a popierač covidu? Prečo média dávajú priestor iba jednej názorovej strane, ktorá tvrdí že “pandémia skončí až keď bude existovať očkovacia látka”? Prečo nikto nehovorí o liekoch? Akým spôsobom sa vyliečili tie milióny ľudí, ktorí nemali žiadne alebo len ľahké príznaky. Je naozaj potrebné plošne očkovať obyvateľstvo, ktoré je podľa nedávnej štúdie Thubingenskej univerzitnej kliniky na 81 % imúnne proti Covidu-19. A že smrtnosť od apríla klesá, respektíve nestúpa exponenciálne ako sa strašilo na začiatku a straší sa znova? Epidémia a pandémia bola do roku 2009 definovaná WHO presne opačne: „Pandémia chrípky nastáva, keď sa objaví nový vírus chrípky, proti ktorému ľudská populácia nemá imunitu, výsledkom čoho je niekoľko simultánnych epidémií na celom svete, s enormným počtom úmrtí a chorôb.“ Z akého dôvodu bola odstránená z definície časť „s enormným počtom úmrtí a chorôb“? Existuje konflikt záujmov, keď hlavnými sponzormi WHO sú 3 spoločnosti ktoré majú ekonomické záujmy pretože vyvíjajú a vyrábajú vakcíny? (Bill a Melinda Gates Foundation, GAVI Alliance a National Philantropic Trust financovali WHO v poslednej dvojročnici 2018/19 s 959,9 miliónmi USD, ešte pred najväčším sponzorom USA s 851,6 miliónmi USD). Ich hlavný protagonista by najradšej očkoval 7 miliárd ľudí, to jest celé ľudstvo. Kto bude niesť zodpovednosť za to, keď vedľajšie negatívne účinky očkovania zabijú alebo poškodia viac ľudí ako oná choroba Covid19? Prečo očkovacie látky nepodliehajú prísnym a striktným kontrolám ako je to v prípade liekov? Naozaj je eticky akceptovateľné experimentovať s novou vakcínou celosvetovo na zdravých aj chorých, mladých aj starých? Propagujú médiá očkovanie, pretože sú financované nadnárodnými potravinovými a farmaceutickými spoločnosťami, ktorých výrobky ľudí najprv spravia chorými a následne im predávajú lieky na tzv. civilizačné choroby, to jest choroby spôsobené zlou životosprávou, najmä zlým jedlom? Počuli ste jediného politika ktorý by povedal „nepozerajte katastrofické správy a vyhlásenia epidemiológov, krízových štábov a politikov, radšej sa viacej hýbte, choďte na čerstvý vzduch, opaľujte sa na slnku, aby ste načerpali vitamín D, ktorý okrem iného zvyšuje vašu imunitu”? Ktorý by povedal, že to najhoršie je už za nami, dal pozitívne očakávanie pre budúcnosť, poradil, aby ste jedli viac ovocia a zeleniny, najlepšie z miestnej malovýroby, plnej vitamínov, minerálov a stopových prvkov, ktoré pre zdravie najviac potrebujeme? Pozitívne očakávanie zlepšuje nielen náladu, ale aj imunitu. Naopak, dokola omieľané zlé správy a beznádej spôsobujú chronický stres a tým oslabujú obranyschopnosť nášho organizmu. Prečo práve deti v škôlkach, školách a stredných školách, ktoré majú najlepšiu imunitu (sú teda najmenej ohrozené), boli zákazom zasiahnuté ako prvé? Veď sú vo veku, kedy ich imunitný systém vzniká. Musia sa stýkať s  rovesníkmi a vymieňať si mikróby. Veď my všetci žijúci ľudia sme potomkami ľudí, čo prežili všetky zatiaľ známe aj neznáme choroby. Aké kruté musí byť pre babičku a dedka v starobinci ak ich ani na Veľkú noc, teda ani len raz ročne nemôže navštíviť a objať ich vnúča? Aká je perspektíva starých a  chorých, keď sú už naveky odsúdení ostať v svojom nedobrovoľnom väzení bez možností návštev? Aká paranoja vzniká u  každého, kto sa bojí priblížiť k druhému človeku či cudziemu alebo rodinnému príslušníkovi? Ako si politici mohli myslieť že zastavia šírenie vírusu? Neexistuje takmer žiadna choroba, ktorá by bola úplne vykynožená napríklad očkovaním. Vždy ide len o jej potlačenie, nie vyhubenie. Nebolo by lepšie podľa švédskeho vzoru nechať vírus prehrmieť za dva mesiace a bolo by po všetkom? Mohli sme sa už v máji vrátiť k normálnemu životu. Popritom investovať do zdravotníctva a to nielen do techniky, ale aj do personálu – všade tam, kde sa za posledné roky iba šetrilo. Prečo jednotlivé krajiny nespravili experimenty s povolením všetkého, vrátane festivalov, koncertov, divadla a cestovania a následne neskúšali pozorovať, aký vplyv to na šírenie vírusu má? Naozaj si politici myslia, že sa ekonomika zapína a vypína zázračným tlačidlom? A keď ľudia chcú normálne žiť a dovolia si interpretovať nariadenia po svojom, tak na nich politici zúrivo pokrikujú nezmyslené obvinenia? Veď politici spravili väčšinou lockdowny už po vrchole choroby, to jest zbytočne a potom si tľapkali po pleciach, aký sú úžasní. Teraz nám nadávajú do nezodpovedného národa, pretože počty zase stúpajú. A áno, budú stúpať, pretože každý rok na jeseň stúpajú ochorenia horných dýchacích ciest. Ako vysvetlíme ďalším generáciám že tzv. pandémia neviedla k väčšiemu počtu mŕtvych v tomto roku v porovnaní s  minulými, zato ale potopila prosperujúce ekonomiky? Je porovnanie so španielskou chrípkou naozaj na mieste, kedy úmrtnosť bola 10 % a zomrelo na ňu 50 miliónov ľudí? Prečo sa nesledujú dôvody odlišnej úmrtnosti v rôznych krajinách, nezávisle od brutálnych alebo miernejších “opatrení”. Veď vplyv na to môžu mať desiatky faktorov, od prírodopisnej šírky, po vekovú štruktúru obyvateľstva, jeho zvyklostí, zdravotný stav, predošlé očkovania atď... Prečo sa nehovorí o úspechu alebo neúspechu ruskej vakcíny, prečo sa nehovorí o Číne? Naozaj si niekto myslí, že jedine Číňania porazili tu strašnú “hnusobu”, a to naveky? A posledná otázka – ako dlho ľudia ešte majú znášať ohraničenie ich občianskych slobôd, napríklad slobody slova, slobody voľného pohybu a slobodu zhromažďovania sa? Rok, dva, do konca života? Ako dlho budú musieť zdraví ľudia lapať po dychu spod rúška, ktorého efektivita je minimálne sporná? Dezinfikovať si desaťkrát denne popraskané ruky? Ako dlho sa budú zdraví ľudia testovať na vírus, ak sú bez príznakov a následne posielať do 14-dňovej karantény? Tieto otázky si kladieme nielen my laici, položili si ich aj renomovaní vedci Kathrin Reiss, výskumníčka v oblasti biochémie, infekcií, bunkovej biológie a medicíny a Sukharit Bhakdi, lekár-špecialista na mikrobiológiu a epidemiológiu infekcií. Kniha, ktorú držíte v  ruke, vám zodpovie mnohé otázky. Nemusíte súhlasiť so všetkými tézami v knihe, ale minimálne ich môžete zobrať do úvahy ako jeden z možných pohľadov na vec. Užite si ponorenie do vedeckého sveta. Vo všetkom treba hľadať aj niečo pozitívne. Vďaka “pandémii” sa čoraz viac ľudí stáva vzdelanejšími a možno aj vedomejšími. Určite sa nám to zíde pre ďalšie “pandémie”, ktoré môžu, na rozdiel od tejto, byť závažnejšie. Viac... Viac vedeckých štúdii, rozhovorov s odborníkmi, článkov z medzinárodných časopisov a publikácii k téme Covid-19 nájdete na: www.covid19fakty.sk Počet strán 184

Kúpiť

Súvisiace články

Vo víne je krása

Vo víne je krása

Green for life

Green for life

Výrobcovia

© 2013 - 2024 Vitarian spol. s r. o.
Powered by MIBRON  |  Created by Faustagency